Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-17-2018.pdf
PDF · 114.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, F., o vymoženie 2.041,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 2Er/103/2004-87 zo dňa 19.01.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Er/103/2004.
2. Vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3; 30 ods. 1, 3, 7, 11, 57 ods. 1 písm. g, 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 3 ods. 1; 22 Občianskeho zákonníka.
4. Vo vzťahu k vylúčeniu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie konštatoval, že inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP). Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe
vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd prvej inštancie zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 568/04 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.
5. Preto súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania tejto exekúcie.
6. Vo vzťahu k rozhodnutiu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastaveniu exekúcie súd prvej inštancie konštatoval, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným) splnomocnením obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 8050977 zo dňa 22.08.2003. Celý text splnomocnenia, vrátane osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný) splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Povinný pri spísaní tejto notárskej zápisnice prítomný nebol.
7. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takého úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Tiež je tu rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Uvedené skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Ak plná moc udelená v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír nebol zástupcom povinného na základe jeho rozhodnutia, ale výber zástupcu povinného realizoval oprávnený na predtlačenom formulári zmluvy, ktorej obsah povinný ovplyvniť nemohol a nemohol ovplyvniť ani osobu, ktorá bola „ustanovená“ za jeho zástupcu na spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír povinný v zmysle ust. § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
8. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd prvej inštancie poukázal na Verejné napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na s. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr.
Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona.
9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na nesúlad uloženej povinnosti v časti úrokov z omeškania s dobrými mravmi. Tento úrok vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne a ide o plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi, v predmetnej veci obsah dojednania ohľadom výšky úroku z omeškania, musí byť posudzovaný vždy. Pod pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Záväzok povinného spočívajúci v jeho povinnosti plniť úrok v uvedenej výške predstavuje hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, čo je pri uplatnení úroku z omeškania nutné vždy skúmať vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. Takúto výšku úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásada zmluvnej voľnosti úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania. Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže odporovať zákonom ustanoveným zásadám, rovnako ako ani zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. V opačnom prípade nemožno týmto právnym vzťahom a právam z nich plynúcim priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného a akceptovaného ľudského správania sa. Zmysel úroku z omeškania spočívajúci v jeho motivačnej alebo sankčnej funkcii, ak sa dlžník dostane do omeškania s včasným a riadnym plnením svojich povinností, musí rešpektovať zásadu primeranosti, pretože ani zmluvné dojednanie úroku z omeškania nemôže byť nadmerné. Nemožno pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici chýba dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.
10. Preto súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
11. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
12. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia, ktoré mu bolo udelené. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný. a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenia. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. S. H. a rovnako sa ním zaoberal Okresný súd Bardejov. Udelené plnomocenstvo nie je vadné. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ustanovenia § 22 v nadväznosti na ustanovenie § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 24 OZ vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, v prípade, ak to dovoľuje právny predpis. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku na jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. Právne predpisy nebránili povinnému, aby sám dobrovoľne uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému známa. Predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Povinný svoje povinnosti neplnil. Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný. V čase uzatvorenia zmluvy pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platila zmluvná voľnosť. Ide o absolútny obchod a úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.
13. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
15. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
16. Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
17. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
18. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
19. Zo spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 22.08.2003 Zmluvu o úvere č. 8050977, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
20. Podľa predloženého osvedčeného odpisu notárskej zápisnice zo dňa 13.12.2003 bola pred notárom JUDr. S. H. spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal H.. L. B., na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 68.579,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.11.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný prostredníctvom H.. L. B., na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. Bruno Žlnay v mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 22.12.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
21. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že ak plná moc udelená v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere Mgr. Tomášovi Kušnírovi je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je samotná notárska zápisnica nulitným právnym aktom (paktom). Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekučnom konaní proti povinnému.
22. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.
23. Uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinnej osoby urobila v rozpore s jej záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.
24. Predmetná notárska zápisnica preto nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 OZ je absolútne neplatná, a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby mohla byť spôsobilým exekučným titulom.
25. Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť.
26. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvoinštančného súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:
27. Právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie, je Notárska zápisnica N 5508/2003, Nz 120391/2003 napísaná notárom E.. S. H. dňa 13.12.2003. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou. Tento prejav vôle povinnej osoby, teda dlžníka, v tomto konaní povinného, robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
28. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva, že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.
29. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. V súlade s tým preto nemôže obstáť odvolacia námietka oprávneného, že povinný udelil plnomocenstvo advokátovi, nie bežnej civilnej osobe, že advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý a že v tomto konkrétnom prípade nemôže na tomto závere nič zmeniť skutočnosť, že zástupca bol uvedený v návrhu zmluvy. S takouto argumentáciou oprávneného sa nemožno stotožniť. Pokiaľ zástupcu povinného do zmluvy predformuloval oprávnený, išlo o vôľu a prejav oprávneného, nie o platný úkon povinného - udelenie plnomocenstva.
30. K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje, že postup prvoinštančného súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania,
ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 (porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).
31. O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010, v ktorých ústavný súd uvádza: „Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“ ; tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.
32. K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania - 0,25 % denne, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka oprávneného nie je dôvodná.
33. Vo vzťahu k úroku ide o ročný úrok vo výške 91,25 % (0,25 % x 365 dní). Takýto úrok z omeškania obsiahnutý vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nemožno považovať za primeraný, a preto je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Úradný vestník európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, strana 29 až 34 ) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
35. Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
36. Podľa prílohy smernice bodu 1 písm. e/ je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
37. V danom prípade výška úroku z omeškania 0,25 % denne nie je zákonná, a preto prvoinštančný súd správne postupoval, ak vyslovil, že takáto výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Ide o neprimerane vysoké sankcie za porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa oproti výške reálne poskytnutého úveru.
38. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia.
39. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
40. Povinná mala v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd jej však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).