Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-193-2017.pdf
PDF · 131.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ProFi Panel s.r.o, so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, IČO: 47 519 461, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom, so sídlom D. XXX, XXX XX T., proti žalovanému: LIBRESSO s.r.o., so sídlom Štefánikova 214, 029 01 Námestovo, IČO: 46 113 355, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom I. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 6.641,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2015-204 zo dňa 16. januára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2015-204 zo dňa 16. januára 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2015-227 zo dňa 15. augusta 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 11.08.2015, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.641,35 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, čo zdôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o dielo dňa 22.9.2014, ktorou sa žalobca zaviazal ako zhotoviteľ dodať a zmontovať sendvičové panely na objekte stavby Prestavba skladových priestorov LIBRESSO s.r.o. a žalovaný sa v zmysle Čl. IV zmluvy za zhotovenie predmetu zmluvy zaplatiť cenu sumou 39.311,63 Eur za I. etapu a sumu 15.585,53 Eur za II. etapu. Žalobca, ako zhotoviteľ dodržal všetko, čo mu zmluva ukladá, čo poznamenal v stavebnom denníku a žalovaného vyzval na prevzatie diela prostredníctvom e-mailovej a ústnej komunikácie. Žalovaný v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo nespolupracoval a na výzvy o prevzatí diela nereagoval. Faktúru vystavenú na sumu 6.641,35 Eur neuhradil.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 1Cb/42/2015-52 zo dňa 26.10.2015 uviedol, že pohľadávku uplatňovanú žalobcom neeviduje, že žalobca dodal len časť zmluvne dohodnutého diela, ktoré malo podstatné vady, ktoré žalobca v rámci uplatnenej reklamácie uznal. Faktúru č. 1500005 žalobcovi vrátil s dôvodmi, pre ktoré ju neuznal. Žalovaný poukázal na omeškanie žalobcu s vyhotovením diela, ktorý na opakované výzvy riadneho ukončenia a odovzdanie diela nereagoval, preto dňa 04.02.2015 od zmluvy o dielo odstúpil. Pretože dielo nebolo riadne ukončené, žalovaný musel ukončiť dielo prostredníctvom tretej osoby, ktorej bola uhradená suma 5.883,84 Eur. Žalovaný vzniesol námietku započítania žalovanej pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú s poukazom
na finančnú analýzu, z ktorej je zrejmé, že z dôvodu omeškania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému dohodnutú sankciu - zmluvnú pokutu podľa Čl. III zmluvy o dielo.
3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a aplikáciu ust. § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 301, § 302, § 324 ods. 1, 2, § 344, § 358 Obchodného zákonníka.
4. Okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom podľa Čl. II bola dodávka a montáž sendvičových panelov na objekte stavby ,,Prestavba skladových priestorov LIBRESSO s.r.o." v mieste zhotovenia Námestovo. Stavebné práce sa zaviazal žalobca realizovať na základe cenovej ponuky, projektovej dokumentácie a všetkých zmien počas výstavby. Všetky súčasti diela - lemovanie, šróby, pásky a všetky detaily boli z technického katalógu GOR-STAL Gorlice, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Podľa Čl. III zmluvy sa žalobca ako zhotoviteľ stavby zaviazal I. etapu prác začať realizovať dňa 27.10.2014 a ukončiť ju dňa 28.11.2014. V prípade omeškania s ukončením prác a odovzdaním diela do 30 dní od termínu ukončenia jednotlivej etapy, vzniklo objednávateľovi diela, t.j. žalovanému právo na zľavu (zmluvnú pokutu) vo výške 1% z celkovej ceny diela jednotlivej etapy za každý deň omeškania. Druhá etapa prác sa mala uskutočniť po uzavretí dodatku tejto zmluvy a v prípade, že nebude uzavretý dodatok č. 2 zmluvy do 14 dní od zaplatenia zálohy za jednotlivé etapy, má právo objednávateľ odstúpiť od zmluvy. V Čl. IV. zmluvy bola stanovená cena diela za I. etapu prác v sume 39.311,63 Eur s tým, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi zálohu vo výške 40% z ceny predmetu diela, t.j. 15.725 Eur pri podpise zmluvy, 7 dní pred dodávkou materiálu 30% z ceny diela t.j. 11.800 Eur a po ukončení diela zvyšok ceny. Pre II. etapu diela boli dohodnuté výšky záloh, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri podpise dodatku k zmluve o dielo, sedem dni pred dodávkou materiálu a po ukončení a odovzdaní diela. Cena v zmysle zmluvy bola dojednaná ako pevná a konečná, len rozsah práce mohol byť vzájomne odsúhlasený obomi stranami. Podľa Čl. VI, bod 6. sa zmluvné strany dohodli o odovzdaní a prevzatí diela spísať protokol s náležitosťami tam uvedenými a podľa bodu 7. sa objednávateľ zaviazal prevziať dielo iba v prípade schválenia kvality, a to aj v prípade (bodu 8 druhá a nasledujúce vety), ak v zápise budú uvedené drobné nedostatky a nedorobky, ktoré nebránia kolaudácii a plynulej a bezpečnej prevádzke, a ktoré musia byť vypísané v zápisnici so stanovením termínu ich odstránenia a objednávateľ musí s vadami vyjadriť písomný súhlas. Podľa bodu 8. veta prvá, nedokončené dielo alebo jeho časť objednávateľ nebol povinný prevziať. V Čl. VII zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny a doplnky zmlúv sú pre strany záväzne, ak sú vyhotovené písomne a obojstranne podpísané.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca na základe zmluvy o dielo vykonával dielo pre žalobcu do 28.12.2014, ktorú skutočnosť potvrdil svedok M. I., ktorý bol žalovanou stranou splnomocnený na zastupovanie v technických otázkach a v príprave celého procesu stavby a nepriamo tento dátum vyplýval aj zo stavebného denníka vedeného žalobcom, ktorý dňa 18.12.2014 zaznamenal výzvu investora k odovzdaniu diela na deň 27.12.2014. Podľa zmluvy o dielo mali byť práce na I. etape skončené dňa 27.11.2014. Ďalšie zápisy v stavebnom denníku potvrdili, že žalobca na stavbe nepracoval z dôvodu, že mu neboli uhradené financie na nákup materiálu a dňa 4.2.2015 bolo poznačené, že je jeho záujmom nastúpiť na ukončenie prác I. etapy dňom 5.2.2015. Následne bolo poznamenané, že dňom 4.2.2015 bolo odstúpené od zmluvy o dielo. Zápisy v stavebnom denníku vyhotovoval žalobca ako zhotoviteľ, ktoré nie sú podpísané objednávateľom, resp. stavebným dozorom, a preto nebolo zrejmé, či s týmito zápismi bol oboznámený žalovaný, resp. jeho zástupca. Z výpovede svedka Ing. M. I., splnomocneného zástupcu žalovaného, vyplývalo, že mu nebol predložený stavebný denník žalobcu k nahliadnutiu a nepriamo to vyplynulo z výpovede svedka Ing. arch. W. A., ktorý vykonával zápisy do tohto denníka, ktorý uviedol, že žalovaný nechcel prevziať žiadnu písomnosť ani stavebný denník, a preto ho na prevzatie diela upozornil ústne. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca od 28.12.2014 do 4.2.2015 na diele nevykonával žiadne práce. Žalovaný elektronickou poštou doručil žalobcovi výpoveď zo zmluvy v zmysle Čl. III zmluvy dňom 04.02.2015 z dôvodu, že dielo nebolo riadne odovzdané k dátumu 27.11.2014. Žalobcovi bolo oznámené aj to, že zmluvná pokuta za oneskorenie presiahla cenu za doplatenie I. etapy diela, keď jedno percento z ceny diela za I. etapu vo výške 39.311.63 Eur vynásobil počtom dní omeškania k odstúpeniu od zmluvy, čo predstavovalo 38 dní a zľava (zmluvná pokuta) predstavovala sumu 14.938,81 Eur. Svedok Ing. arch. A. potvrdil odstúpenie od zmluvy, čo bolo zaznačené aj v stavebnom denníku a odstúpenie od zmluvy uznal tým, že žalovanému predložil na podpis ním vypracovaný návrh dohody o zániku zmluvy o dielo, súčasťou ktorého bola aj analýza dokončenia montáže žalobcom ku dňu 4.2.2015. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uznal odstúpenie od zmluvy, ako i omeškanie od 28.12.2014 do 04.02.2015.
6. Na základe týchto vyjadrení a rešpektovania odstúpenia od zmluvy žalobcom, okresný súd ustálil, že dňom 4.2.2015 bolo platne od zmluvy odstúpené.
7. Žalobca žiadal uhradiť dodávku materiálu, ktorá mu nebola uhradená a ktorá bola na stavbu dodaná. Po odstúpení od zmluvy vystavil faktúru na sumu 6.641,35 Eur číslo 1500005 zo dňa 14.5.2015 so splatnosťou 28.5.2015, ktorou podľa jeho vyjadrenia bola fakturovaná dodávka panelov v zmysle cenníka pripojeného k zmluve o dielo, v ktorom boli ručne doplnené výmery panelov, odlišné od výmery potvrdenej pri uzavieraní zmluvy o dielo. Žalobca tvrdil, že tieto výmery boli obojstranne dohodnuté. Vyššia výmera dodávky panelov však nebola potvrdená žalovaným a žalobca žiaden dôkaz podľa Čl. VII zmluvy o dielo na preukázanie ním tvrdených skutočnosti nepredložil.
8. Okresný súd konštatoval, že sporové strany nemali spor o tom, že žalovaný k odstúpeniu od zmluvy uhradil platby v zmysle zmluvy o dielo, čo dokumentoval žalovaný predložením fotokópie faktúry č. 1400012 s dňom vystavenia 22.9.2014 na sumu 15.725.11 Eur, ktorá bola žalobcovi z účtu žalovaného uhradená dňa 25.9.2014 a faktúru č. 1400019 na sumu 11.800,23 Eur vystavenú dňa 20.10.2014, ktorá bola z účtu žalovaného uhradená žalobcovi dňa 20.10.2014.
9. Spornou zostala faktúra č. 1500005 zo dňa 14.5.2015 na sumu 6.641,35 Eur, vo vzťahu ku ktorému nároku žalovaný vzniesol námietku započítania s jeho nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty do výšky, v ktorej sa tieto nároky vzájomne kryjú.
10. Okresný súd poukázal na Čl. III zmluvy o dielo, v zmysle ktorého žalobca ako zhotoviteľ diela bol povinný, ak práce na diele neukončí do 30 dní od termínu dohodnutého na ukončenie jednotlivých etáp diela, poskytnúť zľavu (zmluvnú pokutu) vo výške 1% denne z ceny jednotlivej etapy diela. V tomto prípade bol termín ukončenia I. etapy stanovený na deň 28.11.2014 a 30. deň uplynul dňom 28.12.2014. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával práce na I. etape diela, ktorého hodnota bola stanovená cenou 39.311,63 Eur. Zľava (zmluvná pokuta) vo výške 1% z ceny diela predstavuje sumu 393,11 Eur denne. Ku dňu 04.02.2015, ktorým dňom bola platná výpoveď zo zmluvy, predstavuje omeškanie od 28.12.2015 celkom 38 dní. Zľava (zmluvná pokuta) za celú dobu omeškania predstavuje sumu 14.938.18 Eur. Pokiaľ žalobca namietal dojednanú výšku zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi, okresný súd poukázal na zmluvnú voľnosť právnických osôb pri dojednávaní zmluvných podmienok, ako i na to, že zákonom nie je stanovená žiadna hranica, od ktorej je možno považovať zmluvnú pokutu za neprimeranú. S poukazom na hodnotu zabezpečovaného záväzku, okresný súd takto stanovenú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú. Žalobca v prehľade označenom: Ekonomika k stavbe " Cukrovinky -p. I.“ na č.l. 115 spisu vyčíslil zmluvnú pokutu na sumu 1.179,35 Eur ku dňu 16.1.2015 za omeškanie v počte 23 dní. K tomuto vyčísleniu okresný súd poznamenal, že nesprávne uviedol len pracovné dni, čomu nezodpovedá zmluvné dojednanie, kde sa uvádza „za každý deň omeškania“, čo znamená, že omeškanie sa počíta aj za iné než pracovné dni a tiež i to, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom k sume 1.179,35 Eur dospel. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zľava (zmluvná pokuta) sa počíta z ceny diela I. etapy dohodnutej vo výške 39.311,63 Eur, ktorá bola zmluvou dohodnutá ako pevná a konečná. Denná zľava (zmluvná pokuta) za 38 dní by predstavovala sumu 12.886,42 Eur. Pokiaľ žalobca poukazoval na práce naviac obojstranne dohodnuté v sume 1.478,81 Eur, tak táto skutočnosť nebola riadne preukázaná. Medzi spornými stranami nebolo sporu o tom, koľko dní bol v omeškaní žalobca s vyhotovením diela. Spornou bola cena diela, z ktorej sa počíta zľava (pokuta). Okresný súd žalobu zamietol, pretože i pri výpočte zmluvnej pokuty žalobcom z ceny diela (po odpočítaní reklamácie a pripočítaní prác naviac) je zľava (zmluvná pokuta) vyššia ako ním žalovaná suma. Pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pohľadávky žalovaného vo výške, v ktorej sa pohľadávky stretli, t.j. vo výške 6.641,35 Eur. Okresný súd sa tak ďalšími listinami predloženými sporovými stranami nezaoberal, pretože tieto nesúviseli s dobou omeškania, odstúpením od zmluvy a výpočtom výšky zmluvnej pokuty. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému účastníkovi priznal ich plnú náhradu.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 písm. f) a h) CSP. Žalobca uviedol, že svoje odvolanie opiera o tvrdený skutkový stav nachádzajúci sa v súdenom prípade a namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca poukázal na to, že okresný súd nezobral e-mailovú komunikáciu zo strany žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal poskytnutia súčinnosti od objednávateľa tak, ako to predpokladá zmluva a Obchodný
zákonník. Rovnako nezobral do úvahy svedecké výpovede predovšetkým odborne spôsobilej osoby vedúcej stavebný denník, z ktorých možno predpokladať, že nie vinou žalobcu sa dostal do situácie, kedy z objektívnych dôvodov na strane žalovaného nemohol odovzdať dielo do 30 dní od ukončenia diela ako stanovuje zmluva v Čl. III. Žalovanému podľa názoru žalobcu treba pripomenúť, že v Čl. III. zmluvy ,,Termíny ukončenia stavebných prác“, kde je stanovené ukončenie 28.11.2014 objednaných prác nekonkretizoval, aké práce budú uskutočnené a z tohto titulu namietol jeho nejednoznačnosť. Žalobca k tomu poukázal na to, že dohoda bola podpísaná oboma stranami dňa 22.09.2014, pričom podľa názoru žalobcu žalovaný dispozitívne ponechal ukončenie I. etapy, a to v závislosti od počasia, t.j. predvídal skutočnosti v súvislosti s ukončením a odovzdaním diela. Takýmito skutočnosťami boli nevhodné zimné počasie, ktoré má vplyv nielen na BOZP, materiál, vianočné sviatky, ako aj samotnú reklamáciu panelov vo výške 5.400 Eur, ktorá mala vplyv aj na celkovú dojednanú cenu v 1. etape zmluvy o dielo. Podoprel to skutočnosťou vyplývajúcej z výpovede konateľa žalovaného Mgr. Márie Kubišovej, ktorá uviedla:...„Druhý problém nastal v tom, že navrhovateľ nenastúpil na práce dňa 07.01., na ktorom termíne sme sa dohodli...“. Žalobca bol názoru, že dňa 04.02.2015 nedošlo k platnému a relevantnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko samotná zmluva a jej záväznosť explicitne uvedená v Čl. VII zmluvy, z ktorého vyplýva, že jedine písomná forma, nie iné formy pre oboch účastníkov zmluvného vzťahu nie sú záväzné (ust. § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Žalobca považoval tvrdenia o odstúpení od zmluvy elektronickou formou, resp. telefonickým hovorom za nesprávne, nepodložené zo strany žalovaného písomným relevantným dôkazom. Podľa žalobcu odstúpenie od zmluvy je od počiatku neplatné a ani nenastalo v čase, kedy to určil, resp. ustálil okresný súd z dôvodu, že okresný súd opomenul postup v intenciách ust. § 344, § 345, § 346 Obchodného zákonníka. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz o ukončení predmetnej zmluvy o dielo a ani podstatné porušenie povinností, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR R 27/2011. Žalobca mal za to, že uplatnená námietka voči zmluvnej pokute a jej neprimeranej výške vznesená na poslednom pojednávaní je dôvodná. Žalobca sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že prostredníctvom právneho zástupcu uznal odstúpenie od zmluvy, ako i omeškanie od 28.12.2014 do 02.02.2015. Závery právneho zástupcu neboli prezentované tak, ako je to v odôvodnení rozhodnutia s tým, že podľa jeho názoru platí samotná zmluva a jej záväznosť. Zároveň poukázal na to, že súd nie je právnou kvalifikáciou viazaný a má pri posudzovaní nárokov vychádzať zo skutkového stavu, ktorý v konaní zistil. Ďalej poukázal na zápisnicu zo dňa 6.6.2013, kde ekonóm žalobcu jednoznačne a odôvodnene potvrdil výšku vymáhaného nároku žalobcu, ako aj skutočnosť a nezáujem zo strany žalovaného dielo odovzdať a zaplatiť pohľadávku v súdenej výške. Zvýraznil, že žalovaný nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu zo zákona vznikli. Zároveň zvýraznil, že súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a ich právne posúdenie. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Zo strany okresného súdu bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 3. apríla 2017, pričom v zmysle § 373 ods. 3 CSP bola daná žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu možnosť sa k tomuto odvolaniu žalobcu vyjadriť v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalovaný túto možnosť v zákonom stanovenej lehote a ani do momentu rozhodnutia krajským súdom nevyužil.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/193/2017-237 zo dňa 7.3.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.3.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
15. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý zákon podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
17. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení, posudzoval krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 06.03.2017 za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP.
18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
19. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v podstatných častiach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou žalobou o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 6.641,35 Eur spolu s príslušenstvom vo väzbe na obranu žalovaného a v jej rámci vznesenú kompenzačnú námietku. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR IV. US 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2015.
20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Uvádza krajský súd, že zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony strany sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
21. Krajský súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou, správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v predmetnom rozsudku napadnutom odvolaním žalobcu, poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu vyjadrených vo včas podanom odvolaní, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
22. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd uvádza, že postupom a rozhodovaním okresného súdu nedošlo k zásahu do právnej istoty sporových strán, pretože okresný súd sa neodchýlil pri prejednávaní danej veci od ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní medzi stranami sporu uzavretého zmluvného vzťahu a jeho zániku, uplatneného nároku žalobcu vo väzbe na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení existencie vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi, a to pohľadávky titulom zmluvnej pokuty.
23. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovaného dôsledne postupoval i v zmysle § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
24. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné založenie a existencia záväzkovo-právneho vzťahu strán zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zrealizovať pre žalovaného objednané práce, a to dodávka a montáž sendvičových panelov na objekte stavby: Prestavba skladových priestorov LIBRESSO s.r.o. v termíne 1. etapy: Zahájenie: 27.10.2014 Ukončenie: 28.11.2014, a čo sa týka 2. etapy zahájenie a ukončenie prác na základe dohody zmluvných strán, ktoré budú spísané dodatkom k tejto zmluve. Cena prác týkajúca sa 1. etapy bola dohodnutá v Čl. IV zmluvy v sume 39.311,63 Eur s DPH. Sporným nebolo, že žalobca na základe uzavretej zmluvy dodal panely v dohodnutej výmere. Rovnako medzi stranami sporu nebola sporná dohoda o zmluvnej pokute vo výške 1% z ceny diela pri omeškaní za každý deň omeškania, ako i to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy i k omeškaniu žalobcu, keďže okresný súd postupoval v zmysle úpravy v § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné poukázať na prednes právneho zástupcu žalobcu do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. januára 2017, kde uviedol, „uznávame odstúpenie od zmluvy dňom 04.02.2015. Dni omeškania my rátame od 28.12.2014 do 04.02.2015“. Na základe takto poskytnutého skutkového tvrdenia zo strany žalobcu okresný súd správne postupoval, ak z týchto skutkových tvrdení žalobcu zhodných s tvrdením žalovaného ako nesporných vychádzal.
25. Pokiaľ žalobca v rámci podaného odvolania namietal, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo e-mailom žalovaného zo dňa 04.02.2015 pre omeškanie žalobcu s námietkou nedodržania formy tohto odstúpenia, keďže samotná zmluva vyžadovala pre akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy písomnú formu, tak krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu vo vzťahu k e-mailovej komunikácii, a to e-mailu žalovaného zo dňa 04.02.2015 na č.l. 58 spisu poukazuje na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení k dátumu tohto úkonu 04.02.2015, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Krajský súd na rozdiel od názoru žalobcu uvádza, že písomná forma bola zachovaná aj v prípade elektronickej komunikácie, v danom prípade e-mailovou správou, podaním. Uvedené vyplýva z toho, že z ust. § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná forma právneho úkonu uskutočneného elektronickými prostriedkami, t.j. e-mailom je zachovaná vtedy, ak je uvedený podpis konajúcej osoby uvedením mena, priezviska. Krajský súd má za to, že uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, ktoré sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, ktoré údaje sú schopné identifikovať odosielateľa, a teda osobu, ktorá právny úkon uskutočnila, je nevyhnuté považovať za podpis, a tým predmetný e-mail za dodržanie písomnej formy odstúpenia v zmysle formy vyžadovanej uzavretou zmluvou o dielo. K námietke, že úkon odstúpenia od zmluvy žalovaného zo dňa 04.02.2015 sa nedostal do dispozície odvolateľa sa poukazuje na výpoveď svedka Ing. arch. W. A., ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. mája 2016, konkrétne na č.l. 139 rub spisu potvrdil, že ...„04.02. mi bolo telefonicky oznámené, že sa odstupuje od zmluvy a vtedy sme aj prácu ukončili a tak to je aj zapísané v stavebnom denníku. V tento deň aj zápis v stavebnom denníku končí“. Ďalej svedok uviedol, že ...„ja som mal pripravenú dohodu o ukončení diela a žiadal som, aby mi potvrdil prevzatie tejto dohody, čo mi pán I. odmietol“. Predložená e-mailová komunikácia, výpoveď svedkyne J. spolu s výpoveďou Ing. arch. W. A. potvrdili, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu omeškania sa žalovaného s plnením diela sa dostalo do dispozície žalobcu, a preto námietka neplatného odstúpenia od zmluvy pre nedostatok formy a vedomosti žalobcu bola zhodnotená ako nedôvodná.
26. V súvislosti s odvolacím dôvodom, a to námietkou neurčitosti dojednania v Čl. III. zmluvy o dielo v časti zmluvne dohodnutých termínov, krajský súd uvádza, že predmetné zmluvné ustanovenie jasne a zrozumiteľne stanovilo termín realizácie objednaných prác, a to s určením termínu zahájenia: 27.10.2014 a ukončenia: 28.11.2014. Pokiaľ aj v tomto článku je v zátvorke uvedené ,,(v závislosti od počasia - vyššia moc)“, tak toto nie je možné vykladať so záverom neurčitosti dojednania termínov, ale len ako okolnosť, ktorú zmluvné strany popísali, pre prípad, ak nastane. Omeškanie žalobcu s odovzdaním diela v konaní pred súdom prvej inštancie bolo potvrdené nielen výpoveďou právneho zástupcu žalobcu do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. januára 2017, ktorý uviedol, že ...,,Dni omeškania my rátame od 28.12.2014 do 04.02.2015“, ale i listinným dôkazom, a to finančnou analýzou žalobcu označenou: Ekonomika k stavbe " Cukrovinky -p. I.“, kde v časti ,,Počet pracovných dní v oneskorení po 30 dňoch“ sám žalobca vyčíslil oneskorenie vo výške zmluvnej pokuty 1.179,35 Eur. Uvedené dôkazné prostriedky tak vyvrátili tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní o objektívnej nemožnosti na jeho strane ukončiť 1. etapu v dohodnutom termíne. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s prevzatým záväzkom ukončiť a odovzdať dielo žalobcom žalovanému, mal žalobca postavenie dlžníka, a pokiaľ sa chcel zbaviť svojej zodpovednosti na zaplatenie žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty, tak bol povinný v zmysle ust. § 365 druhá veta Obchodného zákonníka preukázať, že nebol v omeškaní, keďže nemohol splnil svoj záväzok v dôsledku omeškania žalovaného, resp. popísanej okolnosti v Čl. III. zmluvy. Naplnenie tohto zákonného ustanovenia nebolo žalobcom dokázané. K tomu, aby bolo možné vyhodnotiť porušenie povinnosti žalovaným, resp. dôsledok omeškania žalovaného, resp. okolnosť popísanú v Čl. III zmluvy, pre ktoré nebol v omeškaní žalobca, bolo potrebné takéto okolnosti tvrdiť a preukázať. K tomu zo strany žalobcu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané porušenie povinnosti žalobcom k tomu, aby splnil dielo v časti l. etapy v termíne dohodnutom v zmluve, boli preukázané dôvody odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaným, ktoré boli obsiahnuté v úkone zo dňa 04.02.2015.
27. Krajský súd poukazuje na Čl. III uzavretej zmluvy o dielo, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta so všetkými zákonnými atribútmi, keď bola vyjadrená zmluvná povinnosť, pre ktorú sa dojednáva zmluvná pokuta, výška zmluvnej pokuty a jej písomné dojednanie. Odovzdanie diela, ktoré bolo postihnuté zmluvnou pokutou v prípade nedodržania termínu, t.j. vyjadrenie zmluvnej pokuty v zmysle Čl. III zmluvy o dielo, nadväzovalo a malo priamu väzbu na úvodné dojednania tohto článku, podľa ktorého sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal ukončiť dielo, a to 1. etapu v termíne do 28.11.2014. Pokiaľ k dodržaniu tohto termínu nedošlo, tak nastalo omeškanie žalobcu so splnením zmluvnej povinnosti odovzdať dielo žalovanému, za čo bola dôvodne uplatnená zmluvná pokuta od 29.11.2014 (keďže k ukončeniu 1. etapy malo dôjsť dňa 28.11.2014) do momentu odstúpenia, t.j. do 04.02.2015, a to 1% z celkovej ceny diela jednotlivej etapy za každý deň omeškania. Nebolo namieste, aby žalovaný vyzýval žalobcu na ukončenie a odovzdanie diela, pretože žalobca si bol vedomý svojej zmluvnej povinnosti, a to dielo ukončiť a odovzdať žalovanému v dohodnutom termíne.
28. V súvislosti s odvolacím dôvodom, a to moderáciou zmluvnej pokuty uplatnenej žalovaným, krajský súd poukazuje na znenie ust. § 301 Obchodného zákonníka, ktoré je koncipované dispozičným oprávnením súdu, ktorý môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Ide výslovne o dispozičné oprávnenie súdu, a pokiaľ okresný súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre moderovanie zmluvnej pokuty, tak s týmto záverom okresného súdu sa krajský súd stotožnil. Dopĺňa krajský súd, že moderovanie zmluvnej pokuty je celkom výnimočným stavom a zásahom, ktorý prichádza do úvahy len pokiaľ ide o odôvodnený prípad svojou výnimočnosťou, osobitosťou, čo však nebola predmetná právna vec.
29. Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal, že je veriteľom pohľadávky, ktorú uplatnil na započítanie voči nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty. Dôvodnosť takejto pohľadávky bola v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázaná. Vzhľadom na okresným súdom konštatovanú existenciu nároku žalobcu titulom dodávky panelov v dohodnutej výmere ako nespornej skutočnosti, existenciu protipohľadávky žalovaného a ním vznesenú kompenzačnú námietku, sa krajský súd stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý mal za to, že žalovaný nárok v celom rozsahu zanikol, a to započítaním s protipohľadávkou žalovaného proti nároku žalobcu v žalovanej výške. Obrana žalovaného k uplatnenej zmluvnej pokute podľa názoru krajského súdu tak bola preukázaná a táto bola správne okresným súdom zhodnotená ako dôvodná. Ak v rámci konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu
k nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky titulom ceny poskytnutého plnenia z faktúry č. 1500005 žalovaný preukázal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda existenciu protipohľadávky, a túto v rámci obrany voči pohľadávke žalobcu započítal, tak týmto spôsobom došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v súdnom konaní. Za tohto skutkového a právneho stavu, pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní bolo potvrdené podľa § 387 ods. 2 CSP. Ako závislý výrok, ktorý odvolaním žalobcu osobitne nebol napadnutý, bol potvrdený i výrok o trovách prvoinštančného konania.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu tohto odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.