Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-48-2022.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/48/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v trestnej veci odsúdeného H. Q., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom V. G. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2022 v Trenčíne, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. marca 2022 pod sp. zn. 6Pp/344/2021 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 bol odsúdenému H. Q. pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorý nastúpil dňa 12. augusta 2021 s tým, že po započítaní doby väzby (od 23. júla 2021 do 12. augusta 2021) ho vykonal dňa 23. januára 2022.
Po výkone vyššie uvedeného trestu odňatia slobody (dňa 23. januára 2022) odsúdený H. Q. bezprostredne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol právoplatne uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 09. decembra 2021 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona. Tento (neskorší) trest odňatia slobody má odsúdený H. Q. predpokladane vykonať dňa 23. mája 2022. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečné prepustený mu plynie od dňa 23. decembra 2021.
Dňa 22. novembra 2021 bol Okresnému súdu Trenčín (vecne a miestne príslušnému súdu) Okresným súdom Banská Bystrica postúpený návrh odsúdeného H. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2022 po výsluchu odsúdeného a vykonaní ďalších dôkazov rozhodol uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 6Pp/344/2021 tak, že odsúdeného H. Q. podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 a trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo
dňa 09. decembra 2021 a podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona obligatórne určil odsúdenému skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor v neprospech odsúdeného, ktorú písomne odôvodnil tým, že sa nedá súhlasiť s tým, že by boli splnené materiálne podmienky na podanie návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je toho názoru, že odsúdený vykonával svoj doterajší trest odňatia slobody čiastočne v súlade s pravidlami a stanovami ústavu, avšak ústav odsúdenému vytýkal kritický postoj k páchanej trestnej činnosti. Síce formálne ľutuje spáchanie trestnej činnosti, avšak vyhovára sa na okolnosti. Riziko resocializačného zlyhania u odsúdeného je hodnotené ako menej priaznivé s ohľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania. Odsúdený má iba formálne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, preto nie je daná záruka, že prepustením na slobodu bude viesť riadny život. Prokurátor poukázal na to, že prvoradým kritériom na rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je hodnotenie ústavu, v ktorom si odsúdený svoj trest vykonáva. Práve hodnotenie je spracované ľuďmi a vychádza z poznatkov ľudí, ktorí denne prichádzajú s odsúdeným do kontaktu a poznajú jeho správanie, osobnosť a vystupovanie aj mimo pojednávaciu miestnosť. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň podmienečné prepustenie ústav neodporúča. Navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal s rozhodol.
Odsúdený H. Q. sa k písomne odôvodnenej sťažnosti prokurátora do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 12. apríla 2022, preskúmal dňa 21. apríla 2022 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.
Podľa § 66 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 odsek 3 Tr. zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 odsek 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 odsek 2.
Podľa § 68 odsek 1 veta prvá a druhá Tr. zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 odsek 3 a 4.
Krajský súd v súlade s právnymi závermi okresného súdu v napadnutom uznesení dospel k tomu, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného H. Q. uvedené v ustanovení § 66 Tr. zákona boli splnené. Odsúdený vykonal príslušnú (pomernú) časť uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody dňa 23. decembra 2021 a teda formálna podmienka na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak bola splnená.
Okresný súd v posudzovanom prípade sa všetkými zákonnými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu záveru, podľa ktorého odsúdený H. Q. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal nielen polepšenie, ale čiastočným plnením stanoveného programu zaobchádzania aj dostatočnú snahu po náprave a zmene hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania v budúcnosti. Krajský súd k čiastočnému plneniu stanoveného programu zaobchádzania uvádza, že nedostatok bol zaznamenaný len v časti edukácia, z dôvodu čiastočne kritického postoja k svojej (páchanej) trestnej činnosti a v časti aktivity vo voľnom čase, nakoľko svoj voľný čas využíva pasívne. Postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti však musí súd preskúmať sám, a to nielen na základe hodnotenia zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu, kde odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, ale aj za súčasného prihliadnutia na trestnú činnosť, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť s argumentom prokurátora uvedenom v sťažnosti, že prvoradým kritériom na rozhodovanie o žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného je hodnotenie ústavu, v ktorom si odsúdený svoj trest vykonáva. Súd pri rozhodovaní totiž nevychádza len z tohto hodnotenia, ale pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý môže vyústiť do rozhodnutia o tom, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, sám zisťuje možnosť aplikácie ustanovenia § 66 Tr. zákona. Pri tomto zisťovaní preto súd prirodzene nemôže byť vo vzťahu k odsúdenému limitovaný (obmedzovaný) len samotným hodnotením riaditeľa ústavu na výkon trestu, ale musí ho komplexne verifikovať (overiť) aj inými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité (celkové správanie odsúdeného vo výkone trestu v spojení so skúmaním pozitívnej prognózy správania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu). Súd nemá nepochybnú istotu, ako sa bude odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody skutočne správať, a preto zákon pre posilnenie tohto inštitútu obligatórne ukladá súdu určiť odsúdenému primeranú skúšobnú dobu (§ 68 odsek 1 Tr. zákona). Pokiaľ by sme však pripustili možnosť, aby pri akýchkoľvek nedostatkoch v správaní odsúdených, ktorých vystupovanie a postoj v ústave na výkon trestu možno v celkovom meradle hodnotiť ako slušné (v preskúmavanej veci čiastočne kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti a pasívne využívanie voľného času) bol dôvod pre zamietnutie návrhu odsúdených na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podávanie takýchto návrhov zo strany odsúdených v budúcnosti by nielen stratilo opodstatnenie, ale súčasne by nebolo ústavne udržateľné (konformné). Odsúdený H. Q. pôvodne vykonával trest odňatia slobody uložený a nariadený mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 vo výmere 6 (šesť) mesiacov, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona, ktorý vykonal dňa 23. januára 2022. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 09. decembra 2021 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona. Uvedené trestné veci boli právoplatne rozhodnuté rozsudkom (vec vedená na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 0T/88/2021) a trestným rozkazom (vec vedená na Okresnom Rimavská Sobota pod sp. zn. 0T/88/2021, v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti je preto potrebné posúdiť (zohľadniť) aj v tejto súvislosti, keď preukázateľne nespochybňoval vinu, pričom rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/88/2021 zo dňa 12. augusta 2021 nadobudol právoplatnosť dňa 12. augusta 2021, nakoľko ho odsúdený nenapadol riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/74/2021 zo dňa 28. mája 2021 nadobudol právoplatnosť dňa 28. mája 2021 z dôvodu, že odsúdený proti uvedenému trestnému rozkazu nepodal odpor. Okresný súd vo vzťahu k postoju odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti tiež správne prihliadol na vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí s konštatovaním, že svoje predošlé konanie oľutoval a počas výkonu trestu odňatia slobody si uvedomil nepriaznivé následky na svoj život, no najmä na život svojich maloletých detí. Rovnako nemôže vyznieť v neprospech odsúdeného (čo by odôvodňovalo zamietnuť jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ak odsúdený využíva svoj voľný čas pasívne, pričom prokurátor túto skutočnosť ani expressis verbis nenamietal. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu podľa názoru krajského súdu nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že odsúdený svoj voľný čas využíva pasívnym spôsobom na izbe, v tomto čase sleduje televízne vysielanie, počúva rozhlas, lúšti krížovky a číta. V tomto smere sa dá teda nepochybne usúdiť, že ostatné časti stanoveného programu zaobchádzania
plní na požadovanej úrovni. I keď bola u odsúdeného konštatovaná resocializačná prognóza ako menej priaznivá z dôvodu stredného rizika recidívy trestnej činnosti, krajský súd dospel k záveru, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky odôvodňujúce jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okrem predmetných dvoch trestov odňatia slobody (dvoch nepodmienečných odsúdení celkovo vo výmere desať mesiacov) bol odsúdený síce trikrát súdne trestaný, ale s tým právnym záverom, že sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený. Krajský súd naviac poukazuje na to, že odsúdený H. Q. si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom počas doteraz vykonanej časti trestu nebol síce disciplinárne odmenený, ale na druhej strane ani disciplinárne potrestaný.
Vzhľadom na správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorého hodnotenie vyznieva v konečnom dôsledku pozitívne i napriek menej priaznivej resocializačnej prognóze (z toho dôvodu záver hodnotenia ústavu o čiastočnom splnení podmienok na podmienečné prepustenie), za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby na 1 rok, možno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie už iba riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátora nepovažoval za dôvodnú a túto potom podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.