Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30CoE/27/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: F. Z., Z..: XX.XX.XXXX, B. V. XX, XXX XX J., o vymoženie 169,95 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er 92/2006-52 zo dňa 22.12.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 27.01.2006 sa začalo na exekútorskom úrade JUDr. Ing. Karola Mihala predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto prípade je notárska zápisnica napísaná notárom P.. H. Ď. N 5139/2005, NZ 48335/2005, NCRLs 47717/2005 zo dňa 16.10.2005.

3. Súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie a konštatoval, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným) splnomocnením obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 8051731 zo dňa 30.08.2004. Celý text splnomocnenia, vrátane osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný) splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. Povinný pri spísaní tejto notárskej zápisnice prítomný nebol. Súd bol názoru, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takého úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať

výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom konštatuje, že zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Uvedené skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Ak plná moc udelená v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nebol zástupcom povinného na základe jeho rozhodnutia, ale výber zástupcu povinného realizoval oprávnený na predtlačenom formulári zmluvy, ktorej obsah povinný ovplyvniť nemohol a nemohol ovplyvniť ani osobu, ktorá bola „ustanovená“ za jeho zástupcu na spísanie notárskej zápisnice. Pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj napriek skutočnosti, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2007 vydaný pod sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

4. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na nesúlad uloženej povinnosti v časti úrokov z omeškania s dobrými mravmi. Tento úrok vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne a ide o plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu záväzok povinného spočívajúci v jeho povinnosti plniť úrok v uvedenej výške predstavuje hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, čo je pri uplatnení úroku z omeškania nutné vždy skúmať vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. Takúto výšku úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného a akceptovaného ľudského správania sa. Zmysel úroku z omeškania spočívajúci v jeho motivačnej alebo sankčnej funkcii, ak sa dlžník dostane do omeškania s včasným a riadnym plnením svojich povinností, musí rešpektovať zásadu primeranosti, pretože ani zmluvné dojednanie úroku z omeškania nemôže byť nadmerné. Na základe uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že nemožno pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnému. Súd preto vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť a exekúciu zastavil.

Obsah odvolania oprávneného.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Podľa ust. § 24 Občianskeho zákonníka „Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Z ustanovenia § 24 Občianskeho zákonníka podľa oprávneného vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa

výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 89 ods. 3 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený zastáva právny názor, podľa ktorého je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom či už z formálneho alebo z materiálneho hľadiska. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k podanému odvolaniu nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), v spojení s § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

11. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob

vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

12. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

13. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Keďže ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

15. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č. k. IV. US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.

17. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú notársku zápisnicu ako exekučný titul nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).