Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: T. zastúpeného v konaní JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom v Košiciach, Zvonárska 8 proti žalovanému F. zastúpeného v konaní JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach, Bajzova 2, za účasti matky W., o zákaz styku, zákaz kontaktu a priblíženia sa , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/8/2017-41 zo dňa 25. 10. 2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému kontaktovať a priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menej ako 50 m.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.:

„Matka vtedy ešte maloletého D. X. podala dňa 12.1.2017 návrh na tunajší súd. Žiadala, aby žalovaný nekontaktoval jej syna písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to úplne a tiež žiadala, aby sa k nemu nepribližoval na vzdialenosť menej ako 50 metrov. V priebehu konania maloletý dovŕšil plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky v celom rozsahu. Žalobca je vnukom žalovaného, ktorí žili v spoločnej domácnosti do doby, kým si matka žalobcu nenašla priateľa, s ktorým sa následne odsťahovali aj so žalobcom zo spoločnej domácnosti. Od tejto doby sa vzťahy medzi vnukom a starým otcom narušili a rozvrátili. Žalovaný začal navštevovať žalobcu pred školou, pokrikoval naňho, pískal naňho, trúbil, chodil sa informovať k jeho učiteľom a majstrom do školy, ktorú navštevoval, kvôli čomu sa žalobcovi smiali spolužiaci. Aj keď žalobca viackrát povedal starému otcovi - žalovanému, že si nepraje, aby za ním chodil, aby ho rešpektoval, žalovaný to odmietal. Z tohto dôvodu bolo vydané súdom neodkladné opatrenie na zákaz priblížiť sa k maloletému a nekontaktovať ho. V súčasnej dobe žalobca dostáva SMS správy, ktoré neprichádzajú z mobilného čísla žalovaného, avšak je toho názoru, že tieto správy píše žalovaný, nakoľko správy obsahujú čechizmy, pričom takto rozpráva aj žalovaný, jeho starý otec. Aj z kontextu správ vyplýva, že tieto SMS správy píše žalovaný. Žalobca odmietal, aby ho žalovaný takýmto spôsobom kontaktoval, nakoľko má zdravotné problémy, užíva lieky na ukľudnenie, nerobí mu dobre, keď vidí žalovaného, pretože si pripomenie zlé chvíle, ktoré spolu zažili. V súčasnej dobe sa žalobca lieči u psychológa F.. C. a rovnako u psychiatričky P.. H., pričom pravidelne užíva lieky, lieči sa asi X roky, to je od doby, kedy došlo k vyhroteniu vzťahov medzi ním a jeho starým otcom. Zároveň pri stretnutiach so starým otcom - žalovaným dochádza u žalobcu k zvýšeniu krvného tlaku, z tohto dôvodu aj užíva lieky na zvýšený krvný tlak. Zároveň žalobca uviedol, že v minulosti, to je asi pred 5. rokmi ho žalovaný vyfackal, z tohto dôvodu má z neho strach a nechce sa s ním stretávať. Z uznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, trestný odbor, č. IV Pz XX/XX/XXXX-X zo dňa 17.5.2017 bolo zistené, že generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej

veci obvineného P.. U. M. stíhaného za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a podľa § 363 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a), § 366 ods. 1, ods. 2 a § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku rozhodol, že právoplatným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry F. sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX-X zo dňa 15. decembra 2016 bol porušený zákon v neprospech obvineného P.. U. M., nar. XX.X.XXXX v W., C. H., trvalý pobyt X. X., F. a právoplatné uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry F. sa zrušuje. Zrušuje sa aj uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru F. - U. pod sp. zn. C.: E.-XXX/JU-PO- XXXX zo dňa 14. novembra 2016, zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujú, poverenému príslušníkovi Obvodného oddelenia Policajného zboru F. - U. sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol. V priebehu konania maloletý dovŕšil plnoletosť, pričom sa pripojil k návrhu svojej matky s tým, že rovnako ako ona žiadal zakázať žalovanému - starému otcovi priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menej ako 50 metrov a tiež ho akýmkoľvek spôsobom kontaktovať. V priebehu konania bolo zistené, že žalobca je plnoletou osobou, ktorá nebola obmedzená spôsobilosti na právne úkony a dovŕšením plnoletosti nadobudol plnú spôsobilosť na právne úkony. Zároveň bolo preukázané, že v súčasnej dobe prebieha voči žalovanému trestné stíhanie za prečin nebezpečného prenasledovania, pričom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky bolo rozhodnuté, že právoplatným uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry F. bol porušený zákon v neprospech obvineného - žalovaného P.. U. M. a jej právoplatné uznesenie bolo zrušené. Aj naďalej teda prebieha trestné stíhanie, ktoré nebolo ukončené. Zároveň bolo preukázané, že v súčasnej dobe žalovaný svojho vnuka - žalobcu nekontaktuje, rešpektuje súdne rozhodnutie, ako aj trestné stíhanie, pričom sa vyjadril, že aj v prípade, ak by bolo zrušené neodkladné opatrenie, ktorým bolo zakázané jeho priblíženie sa k vnukovi, bude rešpektovať vôľu svojho vnuka, že ho v súčasnej dobe odmieta a nechce s ním komunikovať. Poprel, že by chcel nejako fyzicky svojmu vnukovi ublížiť, skôr mal záujem sa s ním kontaktovať, pretože už nežijú v spoločnej domácnosti, v ktorej predtým spolu bývali a mali medzi sebou vytvorený pekný vzťah, trávili spolu čas výletmi, dovolenkami a podobne. Napriek obavám žalobcu, že ho bude žalovaný aj naďalej kontaktovať, nakoľko aj v súčasnej dobe dostáva SMS správy, s podozrením, že sú od starého otca, mal súd preukázané, že nedochádza k žiadnym fyzickým atakom zo strany žalovaného voči žalobcovi a v prípade, ak by došlo k porušovaniu výkonu neodkladného opatrenia, bolo možné sa tým zaoberať v konaní ohľadom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 19CoP 29/2016-60 zo dňa 10.11.2016 bolo potvrdené neodkladné opatrenie prvostupňového súdu a bolo dané do pozornosti, že maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je to jeho nepopierateľným právom, čo vyplýva z ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, pričom v prejednávanej veci ide o vyjadrenie názoru dieťaťa, ktoré je vo veku blízkom plnoletosti. Keďže v konaní, kedy bol žalobca maloletý, prihliadal súd na jeho rozumovú vyspelosť a vek blízky veku plnoletosti, o to viac v súčasnej dobe súd poukazuje na plnú spôsobilosť žalobcu vyjadriť svoj názor, keďže je spôsobilý na všetky právne úkony súvisiace s ochranou jeho osoby a keďže mal obavy o svoj život a zdravie, právne relevantne sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní tým, že podal na žalovaného trestné oznámenie. A preto je potrebné vyčkať na rozhodnutie príslušných orgánov v trestnom konaní. Keďže súd nemal preukázaný žiadny hmotnoprávny základ pre rozhodnutie vo veci týkajúcej sa priblíženia žalovaného k žalobcovi a jeho kontaktovania sa rôznymi komunikačnými prostriedkami, ako aj vzhľadom na to, že v súčasnej dobe prebieha trestné konanie, v ktorom bude preukázané, či došlo k ohrozeniu života alebo zdravia žalobcu žalovaným, a teda, či je dôvodné v trestnom konaní uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobcovi, považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný a v celom rozsahu jeho žalobu zamietol“.

3. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie podľa § 257 nepriznal nárok na náhradu trov konania účastníkom.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo porušené právo na jeho spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu neexistencie hmotnoprávneho základu pre vyhovenie žaloby nevykonal navrhované výsluchy svedkov, no vykonal výsluch strán sporu. Nie je podložená úvaha o tom, že je

potrebné počkať na výsledky trestného konania, kde môže byť uložený trest zákazu priblíženia. Civilný súd nie je viazaný postupom orgánu činného v trestnom konaní, pričom trestné konanie je len v štádiu vznesenia obvinenia. Daný prípad je možné upraviť postupom podľa § 11 Občianskeho zákonníka, ako aj § 13 Občianskeho zákonníka. Zároveň toto právo priznáva žalobcovi aj SR, a to v čl. 16 a 19. Zároveň možno aplikovať medzinárodné dohovory, a to Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho čl. 8, ako aj Všeobecnú deklaráciu práv z roku 1948 a jej čl. 12, ako aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach v čl. 17. Nakoľko tieto dohovory sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, zaväzujú aj všetky orgány verejnej moci na jej území. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval odvolacie dôvody za neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne a právne správne. Nevykonanie navrhovaných dôkazov nie je nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, nakoľko je to úlohou a doménou súdu určiť, ktorý navrhovaný dôkaz považuje za dôležitý do takej miery, že jeho vykonaním by mohol dospieť k skutkovým zisteniam podstatným pre rozhodnutie vo veci samej. S poukazom na absenciu právneho základu žalobcom uplatneného nároku, je preto rozhodnutie súdu správne a ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov sú nadbytočné a obštrukčné. Nie je súčasťou práva na spravodlivý proces to, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov zo strany účastníka konania, preto je uvedený odvolací dôvod nedôvodný. Taktiež ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj články Ústavy SR nie sú podkladom pre vydanie žalobcom žiadaného rozhodnutia, pričom uloženie určitých obmedzení je upravené Civilným sporovým poriadkom, ale len v rámci neodkladného opatrenia, ktoré bolo vo veci vydané a zároveň SR garantuje aj ústavné práva, ktoré môžu byť obmedzené len za vopred definovaných formálnych a materiálnych podmienok. Obmedzenie slobody pohybu je ustanovené v prameni práva, ktorý má silu zákona a týmto je a , pričom tieto zákony obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej je možné osobe uložiť zákaz priblížiť sa k osoby poškodenej len do určitej vzdialenosti. Preto ani v súlade s ustanoveniami Trestného zákona nemožno obmedziť právo slobodne sa pohybovať u žalovaného. Obmedzenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 už bolo žalovanému uložené a žiadne iné ustanovenie zákona už nedáva možnosť žalobcovi domáhať sa zákazu styku, kontaktu a priblíženia. Medzinárodné dohovory ako všeobecná koncepcia ochrany ľudských práv sú široko koncipované a je neprijateľné, aby tieto články boli právnym základom nároku žalobcu bez podpory v rámci vnútroštátnej zákonnej úpravy.

6. Žalobca vo svojom stanovisku k podanému vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou spomínanou žalovaným, pričom medzinárodné dohovory, ktoré boli uvedené v podaniach sú prenesené do nášho právneho poriadku v rámci citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Z petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zákazu, aby ho kontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a zároveň mu žiada uložiť zákaz priblíženia sa. V danom prípade sa jedná o petit, ktorý v sebe obsahuje viacero zákazov, pričom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dostatočne nerozlíšil rozdiely medzi týmito skutočnosťami.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo inak obmedzenie približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba okrem iného na ochranu svojho života a zdravia, ako aj súkromia. Zároveň v zmysle ust. § 13 má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, teda aj do zásahov, ktoré sa týkajú jej súkromia, jej života a zdravia. To, či konanie žalovaného napĺňa predpoklady v § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, možno ustáliť až po vykonaní dôkazov, ktoré boli navrhnuté a ktoré doposiaľ vykonané neboli. Preto je nutné, aby súd prvej inštancie vykonal navrhované dôkazy, ktoré môžu byť rozhodujúce pre skutkové objasnenie veci a následne vec posúdiť v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a následne rozlíšiť rozsah týchto zákazov, čo sa týka zákazu kontaktu a následne prípadným obmedzeniam vo vzťahu k priblíženiu.

14. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 30P/337/2016 bolo zistené nariadenie neodkladného opatrenia s totožným petitom, ktorého sa domáha žalobca v tomto konaní. Zároveň bola uložená povinnosť na podanie žaloby vo veci samej. V zmysle tejto povinnosti bola podaná žaloba o zákaz kontaktu a zákaz priblíženia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu už vzhľadom na uloženie takejto povinnosti v rámci prebiehajúceho konania o vydanie neodkladného opatrenia nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že neexistuje hmotnoprávne ustanovenie pre rozhodnutie o takejto žalobe vo veci samej.

15. V tejto súvislosti je nutné prijať výklad, v zmysle ktorého hmotnoprávnym základom pre takéto rozhodnutie súdu sú citované § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však samozrejme dôležité brať do úvahy aj závery trestného konania, ktoré budú aktuálne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v prípade, že v rámci trestného konania bol obdobný zákaz už uložený žalovanému, nebol by dôvod rovnakú ochranu poskytovať aj v rámci občianskoprávneho konania. V opačnom prípade však osoba, ktorej práva a právom chránené záujmy sú konaním akejkoľvek tretej strany narúšané, musí mať možnosť ochrany svojich práv aj v rámci civilného konania.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu a následne právne posúdiť jednotlivé zložky uplatneného petitu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na úpravu v rámci Občianskeho zákonníka.

17. Z týchto dôvodov boli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .