Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: H. D., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XX, proti žalovanému: H. O. H.., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 1.350,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 900,- Eur s úrokom z omeškania 50,- Eur mesačne od prvého mesiaca omeškania, t.j. od augusta 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že so žalovaným uzavrel začiatkom mesiaca júl 2016 dohodu, ktorej predmetom bola pôžička 1.000,- Eur, ktorú žalovanému poskytol dňa 04.07.2016 na jeho bankový účet. Táto mu mala byť vrátená na ten istý účet najneskôr do 22.07.2016 v celkovej výške 1.100,- Eur, t.j. 1.000,- Eur bola pôžička a 100,- Eur odmena za požičanie. Žalovaného niekoľkokrát po termíne kontaktoval, žiadal a prosil ho o vrátenie, no neúspešne. Niekoľkomesačné omeškanie potom donútilo žalobcu k podaniu žaloby s tým, že žiada za každý mesiac omeškania 50,- Eur, čo bolo súčasťou dohody a takisto niekoľkokrát bol na to upozornený aj žalovaný, od ktorého dostal dňa 21.12.2016 jedinú splátku vo výške 100,- Eur.

2. Žalovaný prevzal žalobu dňa 24.02.2018, nijako sa k nej nevyjadril, ničím tvrdenia žalobcu nepopieral, ani nerozporoval.

3. Súd potom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, nakoľko išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- Eur.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázaný skutkový stav tak ako bol ním tvrdený a popísaný v podanej žalobe. Teda z potvrdenia o prevode čiastky 1.000,- Eur zo dňa 04.07.2016, z potvrdenia o prevode čiastky 100,- Eur na účet žalobcu dňa 21.12.2016 a tiež z kópie SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca dňa 04.07.2016 požičal žalovanému čiastku 1.000,- Eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť do 22.07.2016, no svoju povinnosť vrátiť pôžičku splnil len čiastočne, a to v rozsahu 100,- Eur ako to vyplýva z dokladu o bankovej transakcii zo dňa 21.12.2016, kedy žalovaný uhradil žalobcovi na jeho účet čiastku 100,- Eur.

5. I keď žalovaný nijako nespochybňoval, že sa zaviazal vrátiť žalobcovi nielen požičanú čiastku 1.000,- Eur, ale aj sumu 100,- Eur ako odmenu za požičanie (ako to žalobca tvrdil v podanej žalobe), dohoda o odmene z predložených dôkazov nevyplýva. V konečnom dôsledku žalobca túto odmenu ani nepožadoval v rámci tohto sporu a preto súd považoval za nadbytočné skúmať túto otázku nemajúcu význam pre rozhodnutie v tejto veci.

6. Súd mal teda preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť minimálne dohodnutú čiastku 1.000,- Eur najneskôr do 22.07.2016. Túto povinnosť si žalovaný splnil len čiastočne v rozsahu 100,- Eur.

7. Z hľadiska právneho posúdenia sa jedná o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Pretože si žalovaný svoju povinnosť vrátiť zvyšok pôžičky nesplnil, súd žalobe čo sa týka žalovanej sumy 900,- Eur vyhovel.

9. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko žalovaný požičanú sumu včas, t.j. do 22.07.2016 nevrátil, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

10. Žalobca síce žiadal úrok z omeškania vo výške 50,- Eur mesačne od prvého mesiaca omeškania, teda od mesiaca august 2016 do zaplatenia, no úprava omeškania dlžníka a s tým spojeného práva veriteľa na úroky z omeškania v Občianskom zákonníku (§ 517 Občianskeho zákonníka) v rámci občianskoprávnych vzťahov ako tomu bolo aj v tomto prípade, nemôže byť predmetom dohody - úrok z omeškania vždy prináleží v zmysle vykonávacieho nariadenia vlády v prípade omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku.

11. Pokiaľ strany mali na mysli dojednanie nie úroku z omeškania ale zmluvnej pokuty vo výške 50,- Eur za každý mesiac omeškania, tak v takomto prípade tiež nebolo možné pri takejto právnej kvalifikácii priznať žalobcovi tento nárok, pretože podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno síce dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak táto dohoda musí byť urobená písomne, inak je neplatná. Ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Nakoľko teda nebola preukázaná (a v podstate ani tvrdená) písomná dohoda o zmluvnej pokute, súd musel žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť a priznal žalobcovi len úroky z omeškania v zmysle kogentnej občianskoprávnej (vyššie uvedenej) úpravy. Žalovaný sa dostal s vrátením sumy 900,- Eur do omeškania dňa 23.07.2016, keďže sa do 22.07.2016 zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku, čo však neurobil. Ku dňu 23.07.2016 bola základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,0 % ročne a po pripočítaní päť percentuálnych bodov je to 5 % ročne zo žalovanej sumy, odo dňa 01.08.2016 (keďže úroky z omeškania žiadal žalobca až od augusta 2016).

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len ohľadne príslušenstva (úrokov z omeškania) z dôvodne žalovanej sumy a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.