Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/229/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobkyne: K., predtým S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., proti žalovanej: ANACO s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 35 691 816, o zastavenie zrážok zo mzdy a vrátenie 756,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 48,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sú žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 21.10.2015 žalobkyňa žiadala súd o zastavenie zrážok zo mzdy na základe dohody, ktorú žalovaná zaslala jej zamestnávateľovi: N.. Žiadnu dohodu totiž nepodpisovala. Je pravda, že od spoločnosti EUROPROVIDUS, a.s., brala v roku 2010 pôžičku. Bývala v tom čase v R., mala živnosť. Nakoľko v roku 2011 v máji podstúpila operáciu na Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave a následne po nej odcestovala do S. k rodičom, ktorí sa zatiaľ starali o jej deti, papiere, zmluva o pôžičke ostali tam. Ale nebolo to ani 1.000,- eur. Volala so spoločnosťou ANACO, s. r. o. s pani H., t.č. XXXXXXXXXX, žiadala ju o zaslanie kópie zmlúv so spoločnosťou EUROPROVIDUS, no neúspešne. Zamestnávateľ jej vykonal zrážku vo výške 126,- EUR za štyri mesiace. Teda už to bude 500,- EUR. Ak je dlžná, tak určite nie takú čiastku, ktorú žiadajú. Od roku 2011 jej prišlo len to od zamestnávateľa. Musia mať aj úhrady pôžičky, ktoré sa platili, pripadá jej to ako obohacovanie sa na úkor ľudí.

2/ Uznesením č.k. 6C/229/2015-15 zo dňa 16.12.2015 súd žalobkyňu vyzval na doplnenie chýbajúcich náležitostí žaloby, na čo žalobkyňa reagovala podaním, súdu doručeným dňa 05.01.2016, v ktorom uviedla, že žiada súd o zastavenie zrážok zo mzdy na základe dohody, ktorú spoločnosť ANACO, s. r. o. zaslala jej zamestnávateľovi X.. A taktiež peniaze na základe tejto dohody v celkovej výške do decembra 2015 630,- EUR a taktiež zrážku aj v januárovej mzde (126,- EUR) čiže to bude 756,- EUR. (ktoré jej už zrazili). Ďalej uviedla, že dohodu žiadnu nepodpisovala, ak by podpisovala v tom období v roku 2010, ako to je na tom, ďalej v roku 2010 od spoločnosti EUROPROVIDUS brala pôžičku ale tá sa aj splácala, no všetky podklady ostali v F., kde v tom čase bývala a v apríli v roku 2011 sa odtiaľ sťahovala do S. k rodičom, nakoľko podstúpila v Bratislave operáciu v Onkologickom ústave sv. Alžbety. Tak ako zariadenie, aj všetky ostatné veci ostali tam. Preto nemá ani originál zmluvy o pôžičke so spoločnosťou EUROPROVIDUS. Žiadala telefonicky o kópie zmlúv na jej meno, zostatok sumy, ale bolo jej povedané, že to je v archíve. Od roku 2011 žije v C. a je zamestnaná u zamestnávateľa N.. Aj dohodu, aj žiadosť, aj postúpenie pohľadávky, to všetko jej zaslal až zamestnávateľ. Žiadny výslovný súhlas, ako to píšu, v žiadosti pre zamestnávateľa nedala. Spoločnosť ANACO, s. r. o. kontaktovala hneď ako jej to

zamestnávateľ zaslal. Bol to jún, júl 2015.Keď uhradí niečo cez 1.500,- EUR, ostatok nemusí. Ona však nie je dlžná ani to a nieto ešte čo žiadajú. Preto sa obrátila na súd o pomoc. Nevie prečo to takto dali, že zrážky. Však ak je dlžná a majú podklady, tak vie, že by jej dali aj exekúciu alebo platobný výmer. To čo žiadajú jej príde ako obohacovanie sa. Celá tá dohoda o zrážkach zo mzdy jej príde ako neplatná. Nech predložia zmluvy o pôžičke, oni ich musia mať keď preberali pohľadávky a musia tam byť aj zostatky aj úhrady, ktoré boli robené.

3/ Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 11.04.2016, v ktorom (reagujúc na výzvu súdu) uviedla, že k vyznačeniu odtlačku pečiatky ich spoločnosti na Dohode o zrážkach zo mzdy došlo po postúpení pohľadávky voči žalobkyni, kedy nadobudli postavenie veriteľa. Ďalej žalovaná uviedla, že práva vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy prechádzajú spolu s pohľadávkou jej postúpením na nového veriteľa. Súčasne poukázala na to, že podľa jeho názoru má vo veci konať Okresný súd Bratislava II ako miestne príslušný súd.

4/ Uznesením č.k. 6C/229/2015-42, právoplatným dňa 21.06.2016 súd námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanou zamietol.

5/ O veci súd prvýkrát rozhodol dňa 08.09.2016 rozsudkom č.k. 6C/229/2015-71, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 656,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. rozsudku), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III. rozsudku).

6/ Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného dokazovaním: zamestnávateľ žalobkyne jej vykonal zrážky zo mzdy k 31.05.2016 v celkovej výške 656,38 eur, ktoré poukázal na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 45 spisu), a to na podklade nedatovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej boli jej účastníci označení: ako veriteľ spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom v Bratislave, Dunajská 15/A, IČO: 35 962 682 a ako dlžník žalobkyňa. Podľa čl. I tejto dohody jej predmetom bolo zabezpečenie záväzku veriteľa voči dlžníkovi zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.07.2010 uzavretej medzi účastníkmi dohody. Výška pohľadávky, ktorej uspokojenie je veriteľ oprávnený podľa tejto dohody uspokojiť nebola v dohode uvedená. Dohoda je opatrená podpisom na strane dlžníka, ako aj veriteľa, pri ktorom je pečiatka žalovaného (teda nie spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. ako účastníka dohody) - č.l. 47 spisu. Totožná pečiatka, ako aj rovnaký podpis, je na ďalšej listine, ktorú predložil zamestnávateľ žalobkyne a ide o list zo dňa 05.05.2014 označený ako žiadosť o vykonávanie zrážok. Týmto listom žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobkyňa zaviazala zabezpečiť uspokojenie pohľadávok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055 a 9291040016 s tým, že žalovaná sa oprávnene domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške 2.732,44 eur k 05.05.2014, keď výška pôvodnej mesačnej platby bola 126,- eur, ktorú žalovaný požiadal zasielať na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V úvode predmetného listu žalovaná uvádza, že sa stala veriteľom žalobkyne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.02.2014 s pôvodným veriteľom EURO PROVIDUS, a.s., Bratislava, Dunajská 15/A (č.l. 48 spisu). Zamestnávateľovi žalobkyne bolo predložené aj Oznámenie spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. o tom, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 s účinnosťou k 18.12.2013 postúpila pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere 9291010055, 9291040016 na nového veriteľa - žalovanú, pričom výška úverovej pohľadávky je 2.618,04 eur a skladá sa z istiny 1.301,50 eur a príslušenstva vo výške 1.316,54 eur s tým, že ak dôjde k úhrade istiny do 28.02.2014, príslušenstvo pohľadávky vo výške 1.316,54 eur jej bude odpustené (č.l. 46 spisu).

7/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055 zo dňa 28.07.2010 súd v rozsudku uvedenom v odseku 5 tohto odôvodnenia vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú dopadá režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne súd v tomto rozsudku dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej boli žalobkyni vykonané žalované zrážky zo mzdy, je absolútne neplatný právny úkon a žalobkyni priznal voči žalovanej právo na vrátenie vykonaných zrážok v sume 656,38 eur s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný o.i. plnením z neplatného právneho úkonu, pričom ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.

8/ Pokiaľ žalovaná žiadala zaplatiť sumu 756,- eur, čo do rozdielu medzi žiadanou a priznanou sumou súd žalobu zamietol, pretože vykonanie zrážok nad sumu 656,38 eur súd nemal preukázané. Súčasne súd žalobu zamietol, aj pokiaľ sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala uloženia povinnosti zastaviť zrážky.

9/ Proti rozsudku č.k. 6C/229/2015-71 zo dňa 08.09.2016 podala odvolanie žalovaná, a to proti jeho prvej a tretej výrokovej časti.

10/ Na základe uvedeného odvolania o veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. 9Co/33/2017 zo dňa 23.02.2017 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 656,38 eur a tiež vo výroku o trovách konania. Vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

11/ Vzhľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, výrok II. rozsudku, ktorým bola žaloba žalobkyne vo zvyšnej časti zamietnutá, nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2016 a predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 656,38 eur.

12/ Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy však nezakladá právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaného, na základe ktorého mala žalobkyňa plniť žalovanému. Tento bol založený primárne zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.07.2010. Dohoda o zrážkach zo mzdy fungovala iba ako zabezpečovací inštitút, t.j. finančné čiastky, ktoré boli na jej základe stiahnuté zo mzdy žalobkyne boli zarátané na dlh žalobkyne, ktorý jej vyplynul zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy nemuselo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže titulom pre plnenie je zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom z rozhodnutia nevyplýva, že jej platnosť bola predmetom prieskumu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá žiaden peňažný záväzok, iba zabezpečuje už existujúci (primárny). Iba plnenie z primárneho záväzku by mohlo byť plnením z neplatného právneho úkonu, keby sa tento ako neplatný ukázal.

13/ Odvolací súd vo svojom rozhodnutí taktiež uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať otázkou priznania plnenia, ktoré žalobkyňa požadovala (v rámci hraníc určených na ochranu spotrebiteľa) a pokiaľ opätovne dospeje k záveru o priznaní bezdôvodného obohatenia svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, inak jej žalobu zamietnuť.

14/ Vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu, prvostupňový súd v konaní zisťoval, či v danom prípade existuje dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia z primárneho záväzku, ktorý mala dohoda o zrážkach zo mzdy len zabezpečovať.

15/ Žalovaná aj po rozhodnutí odvolacieho súdu namietala, že v prípade zmluvy o úvere č. 9291010055 nejde o žiadny spotrebiteľský úver a poukazovala na to, že povahu úveru ako úveru spotrebiteľského neurčuje označenie zmluvy, ani jej obsah, ale je pre ňu rozhodujúce konanie a správanie strán pred uzavretím zmluvy. Žalovaná poukazovala na to, že žalobkyňa v žiadosti o čerpanie úveru uviedla ako účel úveru “kúpa tovaru”, pričom v čase podania žiadosti o úver mala žalobkyňa aktívne a platné oprávnenie na živnosť aj na účel, ktorý uviedla ako dôvod čerpania úveru. Pojem “kúpa tovaru” sa aj v bežnom ponímaní spája s podnikaním a nie so súkromnou spotrebou (č.l. 132 spisu).

16/ V súvislosti s touto obranou žalovanej, súd poukazuje na to, že aj odvolací súd vychádzal zo spotrebiteľskej povahy daného zmluvného vzťahu, inak by totiž vo svojom rozhodnutí neuviedol, že prvostupňový súd sa má zaoberať otázkou priznania plnenia žalobkyni v rámci hraníc určených na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho, tejto argumentácii žalovanej nemožno priznať úspech s ohľadom na to, čo žalobkyňa uviedla na pojednávaní dňa 30.01.2018, a to, že úver si brala, pretože potrebovala peniaze na živobytie, na nájom a na nákupy pre deti a na bežné veci. Pokiaľ bola v žiadosti uvedená kúpa tovaru, tak to bolo preto, že dala ako svoje zamestnanie SZČO a nič iné sa tam dať nedalo, pričom zmluvu, ani tlačivá nevypisovala ona.

17/ Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa pri uzavieraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a účel úveru bol vpísaný zástupcom veriteľa na základe skutočnosti, že žalobkyňa bola SZČO.

18/ Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.01.2018 súčasne poprela, že by s právnym predchodcom žalovaného uzavrela dve úverové zmluvy (ktorú skutočnosť uvádzala počas celého konania). Podpisovala len jednu zmluvu a to v R.. Pôžičku aj splácala, splátky chodil vyberať ich pracovník. Koncom roka prestala splácať a zostatok na zmluve, a to tak na istine, ako aj na príslušenstve, mohol byť okolo 450,- eur, maximálne do 500,- eur. Podľa nej 200,- eur by malo byť zaplatených navyše.

19/ Súd doplnil dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 18.12.2013 medzi žalovanou a spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s., z ktorej zistil, že táto spoločnosť žalovanej o.i. postúpila pohľadávky aj voči žalobkyni, a to zo zmluvy č. 9291010055 zo dňa 28.07.2010 na sumu 700,- eur so zostatkom 434,70 eur, ako aj zo zmluvy č. 9291040016 zo dňa 29.11.2010 na sumu 800,- eur so zostatkom 868,80 eur (č.l. 146-148 spisu).

20/ Súd ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu žiadal žalovaného, ako aj jeho právneho predchodcu (č.l. 56, 57 spisu), aby súdu doručili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9291040016, ktorú mala žalobkyňa uzavrieť so spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. Tejto spoločnosti, ani predsedovi predstavenstva tejto spoločnosti, sa výzvu súdu doručiť nepodarilo, keď zásielky sa súdu vrátili s oznámením pošty “adresát neznámy”. Žalovaný súdu doručil len prvú stranu tejto zmluvy (č.l. 66a spisu) odôvodniac to tým, že disponuje len touto fotokópiu časti zmluvy. Prvá strana zmluvy však neobsahuje podpisy zmluvných strán, na základe čoho súd uzaviera, že žalovaná (ktorá v tomto smere niesla dôkazné bremeno) nepreukázala svoje tvrdenie, že žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. popri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055 aj ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9291040016. Žalobkyňa pritom uvedené tvrdenie žalovanej výslovne popierala, takže záver o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9291040016 nebolo možné prijať ani na základe zhodných skutkových tvrdení strán.

21/ Na základe uvedeného, súd vychádzal z toho, že žalobkyňa nepochybne dňa 28.07.2010 uzavrela so spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 700,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť spolu s poplatkami súvisiacimi s poskytnutím a správou úveru a úrokom (15% ročná fixná úroková sadzba) v celkovej výške 959,70 eur. Celkové náklady spojené s úverom tak boli v zmluve uvedené sumou 259,70 eur. Úver spolu s poplatkami a úrokom sa žalobkyňa zaviazala splácať v 51 rovnomerných týždenných splátkach po 14,70 eur a v poslednej splátke č. 52 vo výške 210,- eur. V zmluve sú uvedené termíny splatnosti splátok, aj termín konečnej splatnosti úveru, výška RPMN daného úveru a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy.

22/ Danú zmluvu súd, s ohľadom na jej spotrebiteľský charakter, podrobil prieskumu a zistil, že v nej absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, čo je náležitosť uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Takisto v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy, čo je náležitosť uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pri absencií takýchto náležitostí, potom ide o úver bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

23/ Súčasne možno konštatovať, že spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. použila pri danej zmluve nekalú obchodnú praktiku, ktorou je podľa § 7 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy praktika, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

24/ Zo zmluvy je totiž zrejmé, že celkové náklady na úver sú 259,70 eur, ale čo ich tvorí je uvedené v percentuálnej sadzbe len vo vzťahu k úroku (15% p.a.), oveľa podstatnejšiu časť celkových nákladov, a to 57,22% ročne však tvoria poplatky súvisiace s poskytnutím a správou úveru, keď súd percento 57,22 určil ako rozdiel RPMN úveru (72,22%) a úroku (15%). RPMN totiž vyjadruje celkové náklady (tvorené úrokmi aj poplatkami), pričom je obvyklé, že podstatnú časť týchto nákladov predstavujú úroky a poplatky v tomto smere sú v minimálnej výške. V danom prípade však tomu bolo naopak, a podľa názoru súdu z toho dôvodu, aby sa úver spotrebiteľke javil ako výhodný, pretože určujúcou pre cenu úveru je pre priemerného spotrebiteľa výška úroku a nie výška poplatkov. V predmetnej zmluve bola uvedená výška

úroku 15% ročne, čo sa javí ako úver výhodný, avšak v konečnom dôsledku išlo o úver s nákladmi vo výške 72,22%. Možno sa dôvodne domnievať, že ak by bolo v zmluve uvedené, že poplatky súvisiace s poskytnutím a správou úveru sú (na ročnej báze) viac ako trojnásobne vyššie než úrok, žalobkyňa by sa pre uzavretie zmluvy nemusela rozhodnúť. Daná praktika podstatne narušila jej ekonomické správanie vo vzťahu k rozhodnutiu, či uzavrieť zmluvu na takýto úverový produkt alebo nie. Nekalé praktiky zákon č. 250/2007 Z.z. zakazuje. Plnenie uplatňované zo zmluvy obsahujúcej nekalú praktiku v jej podstatnej náležitosti (cena úveru) nemôže byť veriteľovi priznané, pretože by išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25/ Vzhľadom na tieto závery súdu, veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055 vzniklo právo na vrátenie poskytnutej sumy úveru, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 700,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že nejakú časť istiny s príslušenstvom zaplatila, nedisponovala však žiadnymi dokladmi o úhradách. Takéto doklady (vyjadrenie) sa nepodarilo súdu zabezpečiť ani od spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. z dôvodu nemožnosti doručiť jej akúkoľvek zásielku. Žalovaná pritom evidovala len úhrady, ktoré boli vykonané na základe dohody o zrážkach zo mzdy v sume 656,38 eur. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 20.03.2018 (č.l. 145 spisu) z tejto sumy započítala sumu 434,70 eur na istinu z pohľadávky, ktorá jej bola postúpená v takejto výške a rozdiel medzi sumou 656,38 eur a 434,70 eur, t.j. 221,68 eur započítal na úhradu časti istiny zo zmluvy č. 9291040016. Nakoľko existencia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9291040016 nebola v konaní preukázaná, súd vychádzal z toho, že všetky v konaní preukázateľne zistené úhrady 656,38 eur je na mieste započítať na úhradu nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9291010055. Aj samotná žalobkyňa pritom potvrdila, že zostatok na zmluve mohol byť okolo 450,- eur, maximálne 500,- eur, čo korešponduje s tým, že žalovaný nadobudol zo zmluvy č. 9291010055 pohľadávku so zostatkom 434,70 eur.

26/ Na základe žiadosti žalobkyne súd žiadal od žalovanej, aby uviedla výšku dlžnej sumy v prípade zmluvy č. 9291010055 a z čoho táto suma pozostáva s rozdelením na istinu, úroky a príslušenstvo. Žalovaná na to oznámila, že požaduje len neuhradený úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od splatnosti poslednej splátky až do 11.12.2015, a to nasledovne: zo sumy 434,70 eur od 28.07.2011 do 10.08.2015 vo výške 166,83 eur, zo sumy 345,38 eur od 11.08.2015 do 10.09.2015 vo výške 2,70 eur, zo sumy 259,46 eur od 11.09.2015 do 11.10.2015 vo výške 2,03 eur, zo sumy 168,39 eur od 12.10.2015 do 10.11.2015 vo výške 1,27 eur a zo sumy 89,59 eur od 11.11.2015 do 11.12.2015 vo výške 0,70 eur. Ide teda o úrok z omeškania v celkovej sume 173,53 eur, ktorého výpočet zohľadňuje jednotlivé úhrady zostatku istiny realizované formou zrážok zo mzdy.

27/ Nakoľko si žalovaný neuplatňoval v súvislosti so zmluvou č. 9291010055 žiadne nároky, na ktoré nemá podľa názoru súdu nárok (zmluvný úrok, poplatky súvisiace s poskytnutím a správou úveru), ale uplatňoval si len istinu a úrok z omeškania, ktorý mu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka náleží, a to vo výške 9,5% ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, súd dospel k záveru, že ak žalobkyni bola zrazená suma 656,38 eur, zostatok istiny bol 434,70 eur, úrok z omeškania je v sume 173,53 eur, tak žalobkyňa uhradila žalovanému o 48,15 eur viac než bol jeho zmluvný a zákonný nárok.

28/ Vzhľadom na uvedené, súd žalobe vyhovel čo do sumy 48,15 eur, ktorú žalobkyni priznal titulom bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia bez právneho dôvodu. Na toto rozhodnutie aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

29/ V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30/ Podľa takéhoto výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 255 ods. 2 v spore úspešnejšej žalovanej, a to v rozsahu zodpovedajúcom jej úspechu. Nakoľko sa však žalovaná osobne konania nezúčastňovala a v konaní zastúpená advokátom, resp. spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu zastúpená nebola, nemala jej aké trovy konania vzniknúť. Súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.