Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-193-2017.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX W. A. W., o zaplatenie 5 123,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovanej, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 08.02.2018, z a m i e t a.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 801,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 801,40 eur od 21.09.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) sa podanou žalobou doručenou súdu 23.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 5123,62 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5123,62 eur od 21.09.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že Všeobecná úverová banka a.s. (ďalej aj ako VUB, a.s. alebo banka) a žalovaná uzatvorili dňa 18.9.2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa Všeobecná úverová banka a.s. zaviazala poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 22,80 % a žalovaná mala schválený úverový rámec vo výške 2400,- eur a bola povinná Všeobecnej úverovej banke a.s. platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- eur. V dôsledku porušenia platobných povinností je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť sumu 5123,62 eur, ktorá suma predstavuje s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy ku dňu 31.8.2017, a to v lehote splatnosti do dňa 20.9.2017 a žalobcovi preto vznikol aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od 21.09.2017. V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
2. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila, na pojednávaní uviedla, že v 2009 jej zahynula nevesta, zostali po nej dve mal. deti, stala sa ich opatrovníčkou, platila im všetko. Zomrel jej syn, zostala po ňom 10 ročná dcéra, aj ich podporovala. Brala si pôžičky.
3. Súd dňa 28.12.2017 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, pretože mal preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej, ktorú si uplatňuje v tomto spore bola postúpená ku dňu 20.11.2017 spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (teraz Intrum Slovakia s.r.o.).
4. Dňa 22.02.2018 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 801,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 801,40 eur od 21.9.2017 do zaplatenia späť a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Taktiež v tomto podaní uviedol, že prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu karty zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., zo strany banky bola žiadosť schválená.. Revolvingový úver je typickým tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu, a preto nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, termín konečnej splatnosti. V súlade s Obchodnými podmienkami predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. K špecifikácii pohľadávky uviedol, že žalovaná suma 5123,62 eur pozostáva zo súm: istina 2369,24 eur, poplatky 210,97 eur, štandardný úrok 2052,98 eur, sankčný úrok 490,43 eur.
5. Dňa 08.02.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej aj ako „združenie“), zo dňa 23.01.2018, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie v návrhu uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení a žiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu jeho práv.
6. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
7. Súd posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovanej a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné zamietnuť.
8. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. svojím rozhodnutím pribrať do konania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
9. Rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu podľa uvedeného zákonného ustanovenia je fakultatívne. Žalovaná v danom spore bola poučená o tom, že ako strana sporu v postavení spotrebiteľa je oprávnený z vlastnej vôle na základe vlastného rozhodnutia dať sa v spore zastupovať zástupcom, prípadne dať sa v spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, doposiaľ žalovaná tak neučinil.
10. Súd konštatuje, že obsahom doručeného podania združenia, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 08.02.2018, nebol súhlas žalovanej, na ochranu ktorého mienilo predmetné združenie v konaní vystupovať tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 C.s.p. Citované ustanovenie (§ 95 ods. 1 C.s.p.) výslovne neupravuje, akým spôsobom sa má strana, na ochranu práv ktorej chce osobitný subjekt vystupovať, dozvedieť o záujme tohto subjektu vstúpiť do konania (aby tak mohla vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas). V prípade, ak súd o pribratí osobitného subjektu rozhoduje ex offo, je zrejmé, že súhlas strany si musí vyžiadať súd. Ak však vstup do konania navrhuje občianske združenie, z vyššie uvedeného kontextu citovaného ustanovenia § 95 ods. 1 C.s.p. je potrebné, aby súhlas strany, na ochranu ktorej chce vystupovať, predložilo spolu s návrhom samotné občianske združenie. V tomto prípade združenie súhlas žalovanej nepredložilo. Súd preto dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia ako osobitného subjektu na strane žalovanej, keďže súd nemal preukázané, že žalovaná s takýmto pribratím súhlasila.
11. Z týchto dôvodov súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovanej zamietol.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu nezúčastnila, súd postupom podľa ust. § 180 C.s.p. konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany sporu.
13. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
14. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 22.2.2018, t.j. pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 801,40 eur s príslušenstvom zastavil.
16. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, obchodné podmienky, výpisy z Bankomatky Quatro č.l. 12-15, návrh na zmenu strany sporu s prílohami č.l. 26-33, návrh na pribratie do konania zo dňa 23.01.2018, kópia doručenky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 05.11.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 adresované žalovanej spolu s podacím hárkom, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 22.11.2017 a Príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení.
17. Zo Žiadosti o aktiváciu karty - bankomatky Quatro č. XXXXXXXXX zo dňa 29.8.2013 súd zistil, že žalovaná žiada banku, VUB, a.s. o úver s podmienkami: úverový rámec vo výške 2400,- eur, štandardná mesačná splátka v sume 80,- eur, štandardná úroková sadzba 1,9 p.m./22,80 % p.a. V žiadosti je ďalej uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s. vydávanie v spolupráci s CFH. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Z listiny zástupcu VUB, a.s. zo dňa 5.11.2014 vyplýva, že veriteľ oznamuje žalovanej že je dlh z kreditnej karty Bankomatka Quatro č.XXXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dňa 10.10.2014 mala žalovaná obdržať zásielku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 a z poštového podacieho hárku vyplýva, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. informovala žalovanú, že k 22.11.2017 postúpila na postupníka Intrum Justitia Slovakia s.r.o. pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 28.9.2013.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015 (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 31.12.2013), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; k 31.12.2017 ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Zmluva č. XXXXXXXXX, podľa tvrdení žalobcu Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXX má spotrebiteľský charakter vzhľadom na obsah tejto zmluvy, je zrejmé, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá poskytnutím úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - ako banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanou ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
29. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, že žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdí, ale je povinný ju súdu aj preukázať.
30. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Všeobecná úverová banka a.s. a žalobca uzavreli dňa 22.11.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok a s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.6.2003 relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom žalobca tak riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Súd k uvedenému uvádza, že súdna prax sa už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje pri svojej argumentácii žalobca. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.
31. A keďže z vykonaného dokazovania súd zistil že uplatneným právom je právo žalobcu zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytovateľom bola banka súd je preto povinný skúmať, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou (za súčasného splnenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ) len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
32. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu banky
- Všeobecnej úverovej banky a.s. ktorou by vyzval žalovanú na splnenie dlhu, pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá síce nie je bankou, ale veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (žalobca), podľa zákona o bankách neboli splnené. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanej v tomto spore domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 22.11.2017 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého
omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, bola žalovanej zaslaná a doručená. Aj keď žalobca doručil súdu doručenku o prevzatí písomnosti žalovanou dňa 10.10.2014, z ktorej listiny nie je však zrejmé akú konkrétnú písomnosť žalovanou v ten deň prevzala. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách o splatnosti celej postupovanej pohľadávky a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
33. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
34. Touto výzvou nemôže byť ani písomnosť zo dňa 5.11.2014 predložená žalobcom označená ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, o ktorej v konaní nebolo preukázané, že by bola žalovanej doručovaná a doručená. Súd je názoru, že uvedenú písomnosť banky-právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať (a to aj napriek tomu, že obsahuje znenie „žiadame uhradiť celkový dlh“) za výzvu v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, a to vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu, pretože ním banka - predchodca žalobcu nevyzýva žalovanú k úhrade v dôsledku omeškania dlžníka so splnením záväzku ale uvedeným jednostranným úkonom predchodca žalobcu už vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, súd mal zato, že vôľou banky týmto právnym úkonom bolo „nadobudnúť právo na splatnosť celého úveru“ a to aj s prihliadnutím na to, že v tomto úkone nie je žiadna zmienka o tom, že by mal byť dlžník v omeškaní, s akým plnením, odkedy, resp. v akej výške.
35. Žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z ostaných podaní žalobcu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní, na ktorom sa žalobca nezúčastnil súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli dodržané všetky podmienky postúpenia ustanovené zákonom o bankách. Keďže žalobcom nebolo preukázané, ale ani tvrdené, naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2017 v časti pohľadávky voči žalovanej za neplatnú, žalobca tak nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto spore mu nie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd sa už ďalšími okolnosťami v spore majúcimi vplyv na nemožnosť uplatneného práva postupcu, predchodcu žalobcu nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
36. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca zastavenie konania v časti zavinil (pretože žalobu v časti zobral späť vo väčšej miere bez dôvodu). Vo veci samej (po čiastočnom späťvzatí) bola žalovaná úspešná, súd žalobu zamietol, a preto by žalovanej patril nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, z priebehu sporu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).