Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky R. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX a manžela F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. M., M. XXXX/X, toho času bytom V., M. Q., S. R. XX, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Pc/22/2017 - 11 zo dňa 26. januára 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok), nariadil vrátiť navrhovateľke súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 66,- Eur v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia (druhý výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 25. 08. 2017 podala na súd prvej inštancie návrh na rozvod manželstva uzavretého s manželom dňa XX. XX. XXXX pred Obecným úradom M. v Slovenskej republike. V návrhu uviedla, že je štátnou občiankou SR a jej manžel štátnym občanom Srbska, pričom spoločné bydlisko manželov bolo v Srbsku, M. Q., ul. S. R. XX. Z manželstva nepochádza žiadne dieťa. Navrhovateľka býva na Slovensku od augusta 2013, kedy zo spoločnej domácnosti odišla. V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvkom, keďže manžel navrhovateľky je štátnym občanom Srbska, preto súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať. Mal za to, že v zmysle článku 26 ods. 2 zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 20. 01. 1964 publikovanou ako vyhláška č. 207/1964 Zb. (ďalej aj „vyhláška“), ktorá bola uzatvorená s Juhosláviou (teda aj s nástupníckym štátom Srbskom) túto právomoc nemá, pretože obaja manželia nemali v čase podania návrhu bydlisko na území Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky, proti ktorému návrh smeruje, je štátnym občanom Srbska a tam má aj bydlisko. Súd prvej inštancie preto pre nedostatok právomoci ako neodstrániteľnú prekážku konania konanie zastavil. Zároveň nariadil vrátiť navrhovateľke prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s. zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 66,- Eur v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bez jeho krátenia, pretože konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci a o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala pokračovať v rozvodom konaní, nakoľko jej manžel má dvojité štátne občianstvo, nie je len občanom Srbska, ako uviedla v návrhu, ale aj občanom SR, o čom priložila ako

dôkaz fotokópiu občianskeho preukazu vydaného v Banskej Bystrici dňa 23. 08. 2017, z ktorého vyplýva, že manžel navrhovateľky má štátne občianstvo SR. 4. Ešte predtým, ako súd prvej inštancie doručil odvolanie manželovi navrhovateľky tento sám zaslal súdu vyjadrenie k návrhu na rozvod, v ktorom uviedol, že s návrhom súhlasí a taktiež doložil fotokópiu jeho občianskeho preukazu. K odvolaniu ako takému sa po jeho doručení už nevyjadril. 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušiť z nasledovných dôvodov: 6. Konanie na súde prvej inštancie sa začalo dňa 25. 08. 2017, dva dni predtým bol manželovi navrhovateľky na Slovensku vydaný občiansky preukaz potvrdzujúci, že manžel navrhovateľky má štátne občianstvo SR. Tvrdenie, že manžel navrhovateľky je štátnym občanom SR bolo uvedené a občiansky preukaz bol predložený síce až v odvolacom konaní, nakoľko konanie o rozvod manželstva je však konaním podľa Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj C. m . p.“), odvolací súd na ne v zmysle § 63 C. m. p. prihliadol. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľka aj jej manžel mali v čase začatia konania štátne občianstvo Slovenskej republiky. O vec s cudzím prvkom sa však naďalej jedná preto, že manžel navrhovateľky je aj štátnym občanom Srbska a má tam bydlisko (na Slovensku má len evidovaný trvalý pobyt, pričom pojem bydlisko a trvalý pobyt nie je v zmysle ustálenej judikatúry pojmom totožným). Namieste je skúmanie právomoci súdu SR podľa vyhlášky, nakoľko Srbsko nie je členským štátom Európskej únie. Keďže obaja manželia boli v čase začatia konania o rozvod manželstva štátnymi občanmi SR, právomoc súdu Slovenskej republiky je daná v zmysle článku 26 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého ak sú obaja manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho štátu. 7. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nedostatok právomoci slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z neúplného zistenia skutočného stavu veci. Keďže sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na jeho vydanie neexistovali, odvolací súd nielen napadnutý prvý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ale aj od neho závislé výroky - - druhý výrok o vrátení súdneho poplatku z návrhu a tretí výrok o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. a v zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. V súlade s ust. § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie bude vzhľadom na jeho právomoc vo veci rozvodu manželstva v konaní pokračovať a po splnení ďalších procesných podmienok konania vec prejednať a rozhodnúť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. 9. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).