Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Csp-32-2017.pdf
PDF · 136.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu S. T., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M.. O. XXX/XX, XXX XX Ž. J. E., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 2.293,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.293,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.293,47 Eur od 02.03.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.293,47 Eur spolu s 8,00 %-ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 02.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal žalobca priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2012 (ďalej len „úverová zmluva“) mal byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver vo výške 900,-Eur. Žalobca sa na základe úverovej zmluvy zaviazal žalovanému vrátiť istinu úveru spolu s poplatkom za poskytnutý úver súhrne vo výške 2.025,24 Eur v 42-och mesačných splátkach po 48,22 Eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru, na základe čoho skutočná výška úveru bola len 835,09 Eur. Z dôvodov uvedených v žalobe mal žalobca zo to, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa viaceré náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä údaj o termíne konečnej splatnosti ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Zároveň žalobca uviedol, že úverová zmluva obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a viacero ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca za najrozpornejšie ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi označil ustanovenia o odplate, ktorá dosahuje úroveň 70,01 %, čo niekoľko násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, kedy dohodnutú ročnú odplatu súdy považovali za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Keďže žalobcovi boli poskytnuté prostriedky vo výške 835,09 Eur a žalobca žalovanému uhradil sumu 3.128,56 Eur, uhradil žalovanému o 2.293,47 Eur viac než mal žalovaný nárok. Žalobca predloženou výzvou zo dňa 26.02.2017 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia v termíne do 01.03.2017, na čo žalovaný nereagoval, preto sa obrátil so svojím nárokom na súd.
2. Uznesením zo dňa 31.03.2017 súd v súlade s § 167 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, ktoré žalovaný prevzal dňa 18.04.2017.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.04.2017, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu s poukazom na skutočnosť, že predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a v ktorom poprel dôvodnosť uplatneného nároku a zároveň vzniesol námietku premlčania. K namietanému nedostatku zákonných náležitostí uzavretej úverovej zmluvy podľa zákona č.129/2010 Z.z. žalovaný podrobne a rozsiahlo uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniam žalobcu a uviedol, že uzavretá úverová zmluva nie je neplatná z dôvodu výšky odplaty. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Súd dňa 09.06.2017 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a v súlade s § 167 ods. 3 CSP mu umožnil, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného osobitne písomne nevyjadril.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súd sa najskôr zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že námietka žalovaného voči miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu nie je dôvodná, preto súd podľa § 42 CSP na túto námietku neprihliadol a spor prejednal a rozhodol.
7. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Súd zistil, že žalovaný uplatnil námietku včas, avšak vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdil námietku žalovaného ako nedôvodnú. Žalobca má trvalý pobyt v obvode tunajšieho súdu, preto podľa § 19 písm. d) CSP je na konanie príslušný tunajší súd a nebol dôvod postúpiť vec inému súdu podľa § 43 CSP. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v prípade žaloby o zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v dôsledku neplatnosti, príp. v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou, sa nejedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Takýto názor žalovaného nie je správny. Pokiaľ by totiž medzi stranami sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, pričom bez právneho významu je skutočnosť, či táto bola uzavretá neplatne alebo platne, k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku plnenia z neplatnej zmluvy, prípadne plnenia z platnej zmluvy, ktorá je však bezúročná a bez poplatkov, by nikdy nedošlo. Ak teda strany sporu majú postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, potom každý spor medzi nimi má charakter spotrebiteľského sporu, a je bez právneho významu, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a v konaní uplatňovaný nárok vyplýva priamo z platne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy alebo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy nedošlo, avšak vzhľadom na poskytnuté plnenie sa jedná o nárok odvodený od neplatne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, prípadne sa jedná o určovací spor medzi stranami, z ktorých má jedna postavenie spotrebiteľa. Súd pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16Co/1404/2014 zo dňa 25.06.2015, sp.zn. 16Co/689/2014 zo dňa 19.03.2015 alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16 McC/8/2014 zo dňa 27.02.2014) ako aj dovolacieho súdu (uznesenie NS SR, sp.zn. 5Cdo/146/2011 zo dňa 15.12.2011), v zmysle ktorej sa za spotrebiteľský spor považuje akýkoľvek spor, ktorý má základ v spotrebiteľskej zmluve. Navyše podľa záverov vyslovených v uznesení Ústavného súdu SR z 10. mája 2012, sp.zn. IV. ÚS 238/2012, ktoré je možné analogicky aplikovať aj v danom prípade, aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy je takým uplatneným nárokom, ktorý predstavuje spor zo spotrebiteľskej zmluvy na účel určenia miestnej príslušnosti podľa § 87 písm. f) OSP, a to aj vtedy, ak navrhovatelia ako dediči nastúpili do práv a povinností zosnulej (spotrebiteľky). Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobou uplatnený nárok má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, preto je na konanie príslušný tunajší súd.
8. Na prejednanie žaloby súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.03.2018, na ktoré sa dostavil žalobca s právny zástupcom. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 08.03.2018 a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, pričom odkázal na obsah svojich doterajších vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 183 CSP, súd postupoval podľa § 180 CSP a vec na nariadenom pojednávaní prejednal a rozhodol v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu a zistil tento skutkový a právny stav.
10. Z predložených a vykonaných dôkazov a z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca podpísal dňa 06.08.2012 formulárové tlačivo „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ číslo XXXXXXXXXX, ktoré vyplnil finančný agent žalovaného v rozsahu bodov 1 až bode 5 a 8, pričom v bode 5 označenom ako "Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR" je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) sumou 900,-Eur, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, mesačná splátka (vrátane úrokov): 48,22, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.025,24, predpokladaná RPMN za úver: 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 474,48, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 1.157,28, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 63,31 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,20 %. Žalovaný vyplnil a podpísal dňa 17.08.2012 na tej istej listine údaje v bode 6 označenom ako "Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR". V bode 6 predmetnej Žiadosti/Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR, je uvedená poskytnutá čiastka úveru sumou 900,-Eur, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, mesačná splátka (vrátane úrokov): 48,22, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2.025,24, RPMN za úver: 67,58 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 474,48, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 1.157,28, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 8,75 %. Údaje v bodoch 5 a 6 sa nezhodujú, a to konkrétne v údaji týkajúcom sa RPMN za úver (v bode 5 je uvedené 70,01 % a bode 6 67,58 %) a v predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v bode 5 je uvedené 63,31 % a bode 6 70,01 %). Podľa bodu 13 Žiadosti/Zmluvy súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). V zmysle bodu 2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, sa zmluva o revolvingovom úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzavretie zmluvy. V zmysle bodu 2.2 je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere.
11. Zo Stanoviska veriteľa k zmluve o RÚ č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2015 na č.l. 9,10 spisu súd zistil, že na základe uvedenej žiadosti/zmluvy boli žalobcovi dňa 17.08.2012 vyplatené peňažné prostriedky v celkovej výške 835,09 Eur. Z tohto stanoviska súd zároveň zistil, že v období od 10.10.2012 do 15.04.2015 žalobca žalovanému uhradil celkovú čiastku 3.177,-Eur, z ktorej boli žalobcovi vrátené preplatky v celkovej výške 48,44 Eur, a to dňa 12.06.2015.
12. Z predloženej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 26.02.2017 na č.l. 11 spisu súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie plnení prijatých bez právneho dôvodu v celkovej výške 2.293,47 Eur v termíne do 01.03.2017.
13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 06.08.2012 (podpis žalovaného je zo dňa 17.08.2012) je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ.
15. Podľa § 9 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca dňa 06.08.2012 podpísal finančným agentom žalovaného vyplnenú časť formulára žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere - body 2 až 5 a 8. Časť formulára (bod 6 ) označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“ bol vyplnený žalovaným dodatočne dňa 17.08.2012, čo je zrejmé už z textu v zátvorke, kde je uvedené „nevypĺňajte“ a rovnako je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho typu písma použitého v bode 6. Žalovaný tak vyplnil túto časť sám bez aktívnej spoluúčasti žalobcu, ktorý sa s textom tejto časti formulára oboznámil až po jeho doručení. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté práve v bode 6 (niektoré rozdielne ako v bode 5) súd považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich dohodovaní žalobca aktívne zúčastnil, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom prípade tomu tak podľa názoru súdu nebolo. O obsahu zmluvy so všetkými podstatnými náležitosťami sa žalobca oboznámil až doručením žiadosti/zmluvy s vyplneným bodom 6. Skutočnou zmluvou o úvere je až zmluva s vyplnenou časťou 6, tú však žalobca nepodpísal.
16. V zmysle § 43 až 44 OZ zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. Je nepochybné, že v prípade zmeny údajov v znení návrhu zmluvy zo strany žalovaného sa jedná o nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalobca následne akceptovať. Formulár žiadosti/zmluvy so zmeneným údajom schváleného úveru v bode 6 mal byť opätovne (po tejto zmene) podpísaný žalobcom na znak ich súhlasu s vykonanou zmenou zo strany žalovaného. Zmluva podľa §9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ku zavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že nebola zhoda medzi návrhom zmluvy a jej akceptom vo všetkých údajoch požadovaného a schváleného úveru. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti, aj keď je uvedená vo všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho (nový) návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 OZ ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd mal za to, že keďže nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenia, ktoré si strany navzájom
poskytli, možno považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, teda sú podľa § 457 OZ povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia. Z predloženého potvrdenia žalovaného na č.l. 9 má súd preukázané, že žalobca žalovanému vyplatil finančné prostriedky vo výške 835,09 Eur. Toto skutkové tvrdenie nebolo medzi stranami sporné. Rovnako nebola sporná ani výška finančných prostriedkov, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi po uzavretí predmetnej žiadosti/ zmluvy vo výške 3.128,56 Eur. Žalobca tak žalovanému plnil o 2.293,47 Eur viac (3.128,56- 835,09), preto súd dospel k záveru, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dôvodne a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
17. Súd má za to, že vopred pretlačený formulár predložený žalovaným je zavádzajúci a pre spotrebiteľa celkom iste nezrozumiteľný, pretože okrem zákonom vyžadovaných údajov RPMN a priemernej RPMN v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje viacero údajov ako „predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu“ a okrem „ročnej úrokovej sadzby úveru“ aj „ročnú úrokovú sadzbu revolvingu“. Tieto údaje pôsobia zavádzajúco, mätúco, pričom spotrebiteľ vlastne ani nevie aká je úroková sadzba poskytovaného úveru. Podľa názoru súdu uvedenie viacerých údajov o ročnej úrokovej sadzbe úveru (dvomi údajmi - ročná úroková sadzba úveru a ročná úroková sadzba revolvingu) je neprípustné, a nie je konformné so zmyslom a účelom zákona. Ide o neurčité vyjadrenie podstatnej náležitosti zmluvy, pričom neurčitosť niektorej podstatnej náležitosti v spotrebiteľskom úvere má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva vôbec neobsahovala (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/229/2015). Ani uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný, spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedysi nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie je výhodný, keďže je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu. Chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že keďže nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenia, ktoré si strany navzájom poskytli, možno považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu podľa§ 451 ods. 2 OZ, teda sú povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Keďže žalobca čerpal finančné prostriedky vo výške 835,09 Eur, pričom žalovanému uhradil sumu 3.128,56 Eur, žaloba žalobcu o zaplatenie rozdielu vo výške 2.293,47 Eur titulom bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Len pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, že by súd dospel k záveru, že by bola dodržaná písomná forma, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti minimálne podľa § 9 ods. 2 písm. f/ (konečnú splatnosť úveru) a y/ (z dôvodu uvedenia rozdielnych údajov RPMN) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by bol úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca správne namietal, že odplata v zmysle bodu 8 zmluvných dojednaní musí byť zahrnutá do výpočtu RPMN, vzhľadom na čo je hodnota RPMN uvedená nesprávne.
18. Navyše súd má preukázané, že žalobcovi mal byť poskytnutý typický spotrebiteľský úver a zmluva sa nazýva „Zmluva o revolvingovom úvere“, čo môže na spotrebiteľa pôsobiť nejasne, zavádzajúco a mätúco. Podľa názoru súdu je tak v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci druh spotrebiteľského úveru. Ako už súd uviedol v uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve je uvedený len počet splátok úveru (42), z čoho by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale zákon vyžaduje uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá v zmluve uvedená nie je. Pokiaľ ide o RPMN, v zmluve sú uvedené dva druhy RPMN s rozdielnymi hodnotami. Konkrétne ide o predpokladanú RPMN úveru, kde v bode 5 zmluvy je uvedená hodnota 70,01%, v bode 6 67,58 % a predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 63,31 %. Údaj o priemernej RPMN žiadosť a zmluva obsahuje v rozdielnej výške, a to v bode 5 vo výške 46,52 % a v bode 6 vo výške 45,60 %. Údaje o výške RPMN sú podľa názoru súdu nejasné a nezrozumiteľné pre bežného občana a sú tak v rozpore so zákonnou povinnosťou uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo forme, ktorá musí byť uvedená nepochybným a zrozumiteľným spôsobom. Z uvedených dôvodov by súd túto zmluvu (pokiaľ by ju považoval za platne uzavretú) považoval za zmluvu, kde RPMN ani priemerná RPMN uvedené nie sú. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. a neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, j/, y/ citovaného zákona, súd podanej žalobe vyhovel.
19. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne, a to odo dňa 02.03.2017 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 26.02.2017. Hoci žalobca dôkaz o doručení výzvy žalovanému nepredložil, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu v konaní nepoprel, preto ho súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 01.03.2017, vzhľadom na čo sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúcim dňom 02.03.2017. Toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 02.03.2017 až do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Z vykonaného dokazovania (z potvrdenia žalovaného zo dňa 30.10.2015 na č.l. 9 spisu) má súd preukázané, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo prvý krát až dňa 09.05.2014 (súčet úhrad od 10.10.2012 do 09.05.2014 je 891,27 Eur, teda úhradou dňa 09.05.2014 vo výške 69,47 Eur došlo k uhradeniu poskytnutých prostriedkov vo výške 835,09 Eur a vzniku prvého čiastkového bezdôvodného obohatenia vo výške 56,18 Eur) t.j. po 31.01.2013. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c vo výške 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu, dôvodiac skutočnosťou, že k vzniku záväzku došlo dňa 17.08.2012 s poukazom na dátum uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, je tento jeho nárok na úroky z omeškania v časti nad zákonnú výšku úrokov z omeškania nedôvodný, nakoľko k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až po splatení poskytnutej sumy 835,09 Eur, a to po 31.01.2013, odkedy podľa § 3 ods. 1 nariadenia je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania totiž nesúvisí so záväzkom z platne uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale so záväzkom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného až plnením poskytnutom zo strany žalobcu nad rozsah poskytnutých finančných prostriedkov čerpaných z neplatne uzavretej úverovej zmluvy. Pre výšku úrokov z omeškania je preto bez právneho významu, že k uzavretiu úverovej zmluvy malo dôjsť pred 31.01.2013 (§10c nariadenia). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 02.03.2017 bola 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie až do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku (výrok I) a v prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol (výrok II).
20. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania posudzoval súd dôvodnosť vznesenej námietky a dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014). Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť v konaní nebol preukázaný, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 3 roky (§ 107 ods. 2) a plynie odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. od dňa uhradenia jednotlivých splátok žalovanému nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo, pričom pri postupnom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania považovať nároky za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Na uplatnenie každého takéhoto čiastkového nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne, a to 3 ročná objektívna premlčacia doba odo dňa poskytnutia tohto čiastkového plnenia. Z potvrdenia žalovaného
zo dňa 30.10.2015 na č.l. 9 spisu vyplýva, že žalobca 11 splátkami v celkovej výške 821,80 Eur, realizovanými v období od 10.10.2012 do 02.05.2014, plnil žalovanému len do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov. Z nasledujúcej 12. splátky vo výške 69,47 Eur, zaplatenej dňa 09.05.2014, plnil žalobca sumu 13,29 Eur ešte stále na sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (835,09 Eur), a len v prevyšujúcej časti, t.j. vo výške 56,18 Eur (69,47-13,29) sa jednalo, vzhľadom na neplatnosť uzavretej zmluvy, resp. rovnako v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, o prvé čiastkové bezdôvodné obohatenie. Keďže žaloba napadla na súde dňa 02.03.2017, je zrejmé, že 3 ročná objektívna premlčacia doba, odo dňa 09.05.2014 ešte neuplynula. Rovnako tak 3 ročná objektívna premlčacia doba neuplynula ani pri ďalších samostatných čiastkových nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutých v dôsledku čiastkových plnení po 09.05.2014, teda počnúc plnením zaplateným dňa 10.06.2014 až do 15.04.2015.
21. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zachovanie subjektívnej premlčacej doby má súd v danom prípade preukázané z výpovede právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca kontaktoval právneho zástupcu až po doručení stanoviska veriteľa zo dňa 30.10.2015, z ktorého sa žalobca dozvedel presný rozsah poskytnutého plnenia, a na základe ktorého mu predchádzajúci právny zástupca uviedol právnu kvalifikáciu a zároveň kto sa na jeho úkor a v akej výške obohatil. K tejto skutočnosti došlo v presne nezistenom čase, avšak až po októbri 2015, čo s prihliadnutím na dátum podania žaloby (02.03.2017) viedlo súd k záveru, že k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby nedošlo. Skorší začiatok plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby žalovaný v konaní netvrdil, a ani preukázaný nebol, na základe čoho súd dospel k záveru, že celý žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný a žalobcom vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.
22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, resp. neúspešný bol len v časti príslušenstva (pokračujúcich úrokov z omeškania) z dôvodu nesprávne uplatnenej výšky úrokov z omeškania, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).