Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Csp-230-2016.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/230/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: B. Q., M.. X.X.XXXX, Q. W. XXX, o zaplatenie 1.097,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 3.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.097,28 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 30.11.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 25.8.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so znením VOP (3.12) v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1.097,28 eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a., a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.11.2012, Sadzobník poplatkov, VOP a výpis z účtu za obdobie od 1.8.2015 do 25.8.2015.
4. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd žalobcu vyzval, aby presne špecifikoval a preukázal výšku sumy, ktorá predstavuje výšku nepovoleného prečerpania, uviedol a preukázal výšku sumy, ktorú žalovaný uhradil za účelom vyrovnania nepovoleného prečerpania, tak aby bolo zrejmé ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky, úroky, resp. iné poplatky, a tiež aby špecifikoval za akých podmienok môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu a akým spôsobom bol žalovaný povinný uhradiť prekročenú čiastku (s poukazom na bod 3.12 VOP).
5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že istina dlhu 1.097,28 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného (kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Ďalej tvrdil, že žalovanému bolo počas zmluvného vzťahu poskytnuté dňa 25.3.2013 povolené prečerpanie
vo výške 610,- eur, ktorý limit si žalovaný dňa 7.6.2013 zvýšil na výšku 700,- eur. Žalovaný opakovane prekračoval limit, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, preto mu žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur (s poukazom na výpis č. 8/2014). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu, ako aj všetky konkrétne operácie a ich výška, aj reálne čerpanie prostriedkov žalovaným. Po zatvorení účtu žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. Zároveň predložil súdu výpisy z účtu za obdobie máj 2013 - august 2015, zmluvnými stranami nepodpísanú zmluvu o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 23.5.2013 a nepodpísanú žiadosť žalovaného o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 7.6.2013.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
7. Súd vo veci v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že dňa 30.11.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, a to na dobu neurčitú (čl. II. bod 1. zmluvy). Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet a debetný zostatok na účte previedol dňa 25.8.2015 na vnútorný pohľadávkový účet.
9. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
10. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
12. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
13. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa ust. § 9 ods. 1 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
19. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa ust. § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu sa vzájomné práva a povinnosti strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi stranami sporu svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaná písomná forma. V spore však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom limite v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami. Ak teda žalobca umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu bez existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil žalovanému bez právneho dôvodu.
22. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.097,28 eur s príslušenstvom, a to titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného. Žalobca súdu dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov nepredložil. Je predovšetkým vecou žalobcu, aby pre prípad sporu vedel preukázať existenciu dohody o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Samotnú listinu (zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, príp. žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie) si totiž v dnešnej dobe nie je žiadny problém vyrobiť aj dodatočne, a teda samotná listina bez podpisov zmluvných strán, právne relevantné účinky nemôže mať. Ohľadom nároku na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalobca v spore odkazoval na VOP a Sadzobník. V žalobe uviedol, že suma 1.097,28 eur predstavuje nepovolené prečerpanie účtu bez akejkoľvek bližšej konkretizácie, teda nijako nešpecifikoval aké konkrétne sumy, kedy a za čo si ako debetné obraty účtoval. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou (žalobcom) budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V zmluve je uvedené (čl. IV. bod 2), že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Avšak spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve, pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. Súd sa nemôže stotožniť ani s tým, že žalobca takýmto spôsobom vytvára nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28% ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je hrubo nerovnovážna, v neprospech klienta - spotrebiteľa, a preto neplatná. Od spotrebiteľa nie je možné podľa súdu požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. S poukazom na
ust. § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe tvrdiť aké debetné obraty si účtuje a následne aj tieto skutočnosti preukázať. Žalobca pohľadávku z nepovoleného prečerpania nešpecifikoval konkrétnym uvedením, teda vo vzťahu k tomuto nároku netvrdil a nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, a preto mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto žalobu, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený, považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
25. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
26. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
28. S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.