Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Cpr-1-2016.pdf
PDF · 109.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: Y.. N.. X. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XXX, XXX XX G., právne zastúpený: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom Beblavého 8, 811 01 Bratislava, IČO: 50720 422, proti žalovanému: N., U..G..C.., W. XX, XXX XX Bratislava, N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Smieško, advokát so sídlom Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 20.042,40 Eur s
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatení 1.803,70 eur zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2015 sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu celkovo sumu 20.042,40 eur spolu s úrokom z omeškania titulom nevyplatenia mzdy, mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a nevyplatenie pomernej časti 14. platu. Podaním zo dňa 22.12.2017 žalobca vzal návrh v časti 1.803,70 eur späť, pričom uvedená suma zodpovedá 54,64 hodinám nadčasov. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku tak, že konanie zastavil, keďže žalovaný nemal k tejto časti výhrady.
2. Žalobca tvrdil, že bol v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou zo dňa 16.9.2011 so žalovaným a to na pozícii Administrátora systémov A.. K uvedenej zmluve boli neskôr uzatvorené dodatky č. 1 a 2, ktoré zmluvu menili v časti výšky mzdy žalobcu. Obsahom tejto zmluvy boli aj dojednania o zahrnutí práce nadčas do mzdy, nárok na 13. a 14. plat a odmena za vykonané pohotovosti. K týmto tvrdeniam žalobca predložil súdu pracovnú zmluvu a jej dodatky.
3. Žalobca mal v uvedenom pracovnom pomere odpracovať pre žalovaného prácu nadčas od novembra 2012 až do júla 2015 v rozsahu 727,83 hodín nasledovne: (- obdobie - hodiny nadčas - hodiny nad 150 hodín)
- rok 2012 - 143,33 hodín - 0
- rok 2013 - 192 hodín - 42
- rok 2014 - 316,13 hodín (261,50)* - 175,50
- rok 01/2015 - 08/2015 - 107,67 hodín - 20,17 (alikvotne) (* úprava v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby)
Uvedené hodnoty spracoval žalobca vo forme sumáru hodín (č.l. 385), ktorý podľa tvrdení žalobcu vyplýva zo systémov na evidenciu pracovného času H. H. X. (č.l. 12-23, 60-70, 111-126). Žalobca vychádzajúc z tvrdeného rozsahu žiadal (po čiastočnom späťvzatí žaloby) sumu 16.830,36 eur za celkom 630,92 hodín nadčasov a alikvotnú časť 14. platu za rok 2015 vo výške 1.408,33 eur, spolu výške 18.238,70 eur. Z požadovanej mzdy a mzdového zvýhodnia v rozsahu nadčasov presahujúcich 150 hodín ročne, ako to vyplýva z prehľadovej tabuľky na č.l. 385 si uplatňoval sumu 6.108,14 eur.
4. Žalobca tvrdil, že pracovná zmluva je článku IV. bod. 3 , v ktorom je uvedené, že sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli na tom, že vo výške základnej mesačnej mzdy je zohľadnená aj práca nadčas v rozsahu podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce je neplatná. Za prvé z dôvodu, že pracovná zmluva bola podpísaná až po jeho nástupe do práce a za druhé z dôvodu, že nešlo o druh práce predpokladaný ustanovením § 121 ods. 2 zákonníka práce. Rovnako poukazoval na to, že jeho práva vykazovala znaky dočasného pridelenia zamestnanca podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce, pričom jeho rakúskym kolegom mali byť nadčasy predplatené, k čomu predložil elektronickú komunikáciu (email a telefonické správy).
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca tiež predložil súdu listiny, ktorých obsahom je komunikácia s konateľom žalovaného, pracovná komunikáciou, pracovné hodnotenie, list Inšpektorátu práce Bratislava a výplatné pásky.
6. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel. Je toho názoru, že žalobca mal všetky nadčasy preplatené, tieto boli zohľadnené v plnom rozsahu v mzde, ktorá mu bola riadne vyplatená. Má za to, že žalobca bol za "kráľovsky" ohodnocovaný. Predloženú evidenciu pracovného času považuje za zmätočnú a nespôsobilú preukázať odpracovaný čas. Žalovaný je ďalej toho názoru, že prípadný odpracovaný čas nad rámec základného pracovného času nie je možné bez ďalšieho považovať za prácu nadčas. Žalobca tvrdil, že evidencia v systémom H. H. X. nepreukazuje čas odpracovaný žalobcom, k čomu pripojili aj vlastný prehľad (č.l. 213), v ktorom poukazuje na rozpory v žalobcových tvrdeniach, keď v dňoch, v ktorých mal byť chorý/čerpať dovolenku, má zaevidovaný zároveň výkon práce, čím dochádza k navyšovaniu odpracovaných hodín, neprehľadnosti, nemožnosti oddeliť reálny výkon práce, práce nadčas a iných skutočností započítavaných do fondu pracovného času (dovolenky, choroba, školenia).
7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil vyššie uvedený prehlaď nezrovnalostí s tvrdeniami žalobcu, evidenciu neprítomnosti zamestnanca zo systémov H. H. X., výplatné pásky, elektronickú komunikáciu žalobcu so žalovaným.
8. Okrem vyššie uvedených listinných dôkazov súd na pojednávaní vypočul žalobcu a konateľa žalovaného.
9. Medzi stranami boli sporné nasledovné otázky:
- či a v akom rozsahu žalobca vykonal prácu nadčas,
- či má prácu nadčas v rozsahu ustanovenie § 121 ods. 2 Zákonníka práce zohľadnenú v základnej mzde,
- existencia evidencie pracovného času, prípadne či výstup zo systémov H. H. X. dáva prehľad o pracovnom čase žalobcu a či tento čas možno považovať za prácu nadčas.
10. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav.
11. Medzi stranami nebolo sporné, že stranami bol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.9.2011, podľa ktorej mal žalobca vykonávať pracovné činnosti na pozícii "H. A. U. H. P. L.". Pracovné činnosti mal vykonávať na základe pokynov nadriadených, zástupcov zamestnávateľa alebo zákazníkova zamestnávateľa. Podľa opisu pracovnej činnosti išlo o H. A. systémov, Kontrola funkčnosti a trouble-shooting, inštalácia a konfigurácia systémov, Administrácia virtuálnych platforiem, ich inštalácia, konfigurácia a kontrola funkčnosti, podpora ostatných pracovníkov zamestnávateľa, školiaca činnosť. Základná mzda za odpracovaný čas bola dohodnutá vo výške 2.850 eur brutto (neskôr dodatkami 1 a 2 zvýšená na 3.100 a následne na3.250 eur) alikvotne podľa opracovaných hodín v mesiaci. Žalobcovi tiež okrem základnej mzdy patrí vianočná mzda (13. plat) a dovolenková mzda (14. plat.), ktoré budú zamestnancovi vyplácané v mesiacoch máj a október súčasne s mesačnou mzdou vo výške jedného mesačného platu. Zamestnanec so zamestnávateľom dohodli na tom, že vo výške základnej mesačnej mzdy je zohľadnená aj práca nadčas v rozsahu podľa § 121 ods. 2 zákonníka práce. Týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín. V článku VI. Pracovnej zmluvy je obsiahnutý
súhlas zamestnanca s prípadným budúcim výkonom pracovnej pohotovosti mimo pracovných hodín zamestnávateľa v rozsahu maximálne 30 hodín za kvartál a bude vykonávaná podľa internej smernice zamestnávateľa a § 96 zákonníka práce, pričom za výkon pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi odmena 55 eur brutto za pracovný deň a 93 eur brutto za deň pracovného pokoja alebo štátny sviatok.
12. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu riadnu evidenciu pracovného času neviedol, čo sám priznal. Uvedené tiež vyplýva aj predložených listinných dôkazov (a ich absencie). Že žalovaný neviedol žiadnu evidenciu pracovného času vyplýva okrem zhodného tvrdenia strán z podloženého listu Inšpektorátu práce Bratislava. Žalobca vykonanú prácu/pracovné úlohy evidoval v systémoch H. (od 09/2011 do 07/2014) a X. (obdobie od 07/2014 do 07/2015), čo boli systémy materskej spoločnosti žalobcu: N. Q. J. R., R. XX/Xa, XXXX P., G.Ú.. Tieto systémy evidovali pracovné úkony žalobcu, ako aj prítomnosť na pracovisku a to na základe jeho vstupov. Žalobca ďalej každomesačne zasielal zamestnávateľa elektronickou poštou výkaz pohotovosti a prítomnosti na pracovisku - t.j. dni vykonanej pohotovosti, čerpanej dovolenky a návštevy lekára, na základe ktorých mu bola vypočítavaná a vyplácaná mzda, čo nebolo medzi stranami sporné a tiež to vyplýva z predložených výplatných pások, elektronickej komunikácie strán, obsahom ktorej sú mesačné hlásenia žalobcu a evidencie systémov X. H. H..
13. Súd na základe vykonaného dokazovania - porovnania nahlásených výkazov žalobcu v jednotlivých mesiacoch, elektronickej komunikácie žalobcu z nadriadenými, evidencie prítomnosti žalobcu na pracovisku v evidenčných systémov a výplatných pások za jednotlivé mesiace dospel k záveru, že záznamy v systémoch H. H. X. nepreukazujú skutočný pracovný čas žalobcu a rovnako nie je možné z nich zistiť, ktoré pracovné úlohy tvoria základný pracovný čas žalobcu, ktoré sú vykonávané v rámci pracovnej pohotovosti a ktoré prípadne nariadené ako práca nadčas.
14. Napríklad v dňa 13.3.2013 je žalobca evidovaný v systéme ako chorý, napriek tomu má v daný deň odpracovaných 4,67 hodín (č.l. 111, 119,181). Tiež v dňoch 3.4.2014 až 9.4.2014 je evidovaný v systéme ako chorý, napriek tomu má za uvedené obdobie odpracovaných 22,50 hodiny (č.l. 111, 125, 195). V oboch prípadoch informácia o chorobe/lekárovi/práceneschopnosti nie je súčasťou výkazu zasielaného zamestnávateľovi a výplatná páska túto skutočnosť nezohľadňovala. Nie je teda zrejmé aký čas vlastne bol žalobcovi započítaný do fondu pracovného času evidovaného v systémoch H. H. X.. Tiež možno príkladom poukázať na obdobie od 1 do 6.10.2013, kedy žalobca podľa výkazov vykonával pohotovosť, v systéme H. je evidovaný odpracovaný čas za toto obdobie 38,84 hodín, avšak nie je zrejmé, aká časť pripadá na základný pracovný čas a aká na prípadný nadčas (pracovnú pohotovosť), najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal so žalovaným dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas.
15. Z hľadiska mzdových nárokov žalobcu považuje súd za potrebné poukázať aj na ďalšie medzi stranami nesporné skutkové tvrdenia a to je vykonávanie pohotovostných služieb, za ktoré mu bola v zmysle pracovnej zmluvy vyplácaná paušálna odmena. Podľa predložených výplatných pások bola žalobcovi za vykonanú pohotovosť vyplatená odmena v sume 1.328 eur za mesiace november a december roku 2012, 6.141 eur za rok 2013, 7.992 eur za rok 2014 a 5.154 eur za rok 2015, spolu teda vo výške 20.615 eur.
16. Z elektronickej komunikácie je zrejmé, že práca bola zamestnancom prideľovaná tak, že títo sa hlásili na jednotlivé pracovné úlohy a rovnako sa hlásili do rozpisu pohotovostných služieb. Vedúci zamestnanci v mieste výkonu práce nekontrolovali pracovný čas, iba vykonávanie jednotlivých úloh a dostatočné zabezpečenie pohotovostných služieb jednotlivými pracovníkmi. Tieto skutočnosti boli preukázané výsluchom žalobcu a predloženou elektronickou komunikáciou na pracovisku s riadiacimi zamestnancami. V tomto smere neexistovala jednoznačná riadiaca štruktúra alebo nariaďovanie práce nadčas. Rovnako prípadná interná smernica zamestnávateľa o výkone pracovnej pohotovosti, na ktorú sa odkazuje pracovná zmluva, neexistuje.
17. Spornou medzi stranami bola aj náplň práce žalobcu. Žalobca tvrdil, že vykonával jednoduché úkony a správu systému. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že žalobca vykonával koncepčné, systémové, tvorivé a metodické činnosti, riadil a koordinoval zložité a rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení. Žalovaný poukázal na samotný opis práce žalobcu, pracovnú korešpondenciu, z ktorej vyplýva, že žalobca vytváral architektonické návrhy zálohovacích systémov a prostredí, tieto vylepšoval a koordinoval činnosť kolegov z ostatných oddelení. Z predloženej komunikácie (č.l. 146-177) vyplýva, že žalobca sa podieľal na vytváraní architektúry zálohovacích systémov, ich analýze, návrhu a implementácii riešení. Z správ
zo dňa 13.4.2015, 29.7.2015, 28.7.2015 . Rovnako na hodnotenie predložené samotným žalobcom nachádzajúcim sa na č.l. 303-304, v ktorom sa uvádza, že žalobca so svojim tímom prevzal správu IT infraštruktúry mediálnej skupiny Ö..
18. V rámci argumentácie sa strany rozoberali prístup žalobcu k plneniu pracovných úloh a kvalita práce žalobcu. Súd vzhľadom na ostatné skutkové zistenia a právne závery však toto považoval na nepodstatné pre rozhodnutie.
19. Podľa § 97 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej iba ako "Zákonník práce"), práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
20. Podľa § 99 Zákonníka práce, Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.
21. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
23. Podľa § 58 ods. 9 Zákonníka práce, počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
24. Podľa § 58 ods. 11 písm. a/, písm. b/ Zákonníka práce, pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú: a/ pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, b/ mzdové podmienky.
25. Podľa § 96 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94 zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti; ustanovenie § 122 ods. 3 tým nie je dotknuté.
26. Podľa § 96 ods. 6 Zákonníka práce, čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.
27. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku.
28. Podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
29. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
30. Žalovaný argumentoval najmä tým, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia ohľadne odpracovaných nadčasov. Evidencia systémov H. H. X. nie sú spôsobilou evidenciou pracovného času. Žalovaný má za to, že nadčasy mal žalobca zohľadnené v mzde a všetky jeho nároky sú vyrovnané.
31. Žalobca tvrdil, že je potrebné prihliadnuť na evidenciu pracovného času podľa systémov H. H. X. a žalobe vyhovieť. Nie je možné, aby bol v jeho neprospech, že žalovaný neviedol riadnu evidenciu pracovného času a práce nadčas. Má za to, že prácu nadčas vykonal tak, ako súdu predložil v prehľade, avšak mzdu ani mzdové zvýhodnenie, prípadne náhradné voľno mu poskytnuté nebolo. Tiež má za to, že zmluvné ustanovenie podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce v jeho prípade nie je platné a to z troch dôvodov: 1/ nevedel čo uvedené ustanovenie znamená, myslel si, že sa ho bude týkať až postúpi na vyššiu pozíciu, 2/ pracovná zmluva bola podpísaná až po nástupe do práce, 3/ nejde o činnosti, ktoré možno subsumovať pod ustanovenie § 121 ods. 2 Zákonníka práce.
Žalobca argumentoval tiež tým, že jeho pracovný pomer vykazoval znaky dočasného pridelenia a jeho spolupracovníkom, ktorých zamestnávala rakúska firma boli nadčasy preplatené.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dať za pravdu žalovanému, že žalobca nepreukázal, že prácu nadčas v tvrdenom rozsahu vykonal. Súd za najpodstatnejšie súd považuje to, že má za preukázané, že systémy H. H. X. spolu s výkonom práce v riadnom pracovnom čase evidovali aj práce vykonané počas pracovnej pohotovosti, ktorá bola riadne žalobcovi preplatená a to bez ohľadu na to, či išlo o prácu nadčas započítanú v mzde podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce.
33. Z ustanovenia § 96 ods. 6 Zákonníka práce práca vykonaná počas pracovnej pohotovosti je aktívna časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas. Za túto prácu nadčas bola žalobcovi v žalovanom období vyplatená odmena vo výške 20.615 eur.
34. Zákonník práce v ustanovení § 121 ods. 1 ustanovuje, aké sú minimálne mzdové nároky za prácu nadčas. Nevylučuje však, aby bola mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stanovené aj formou paušálnej odmeny/mzdy na vykonanú pohotovosť, pokiaľ výška takejto odmeny dosahuje minimálne zákonné mzdové nároky.
35. Vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy nasvedčujú tomu, že mzdové nároky žalobcu za tvrdenú prácu nadčas, ktorú síce bez pochýb v nejakom rozsahu vykonal, sa javia vzhľadom na žalovaným vyplatené plnenia ako nedôvodné (najmä pri úvahe keď práca nadčas bola v rozsahu 150 hodín zohľadnená v mzde). Žalobca nepreukázal, že by vykonal prácu nadčas, za ktorú mu patrí mzda
a mzdové zvýhodnenie, ktoré mu neboli vyplatené, čo je hlavný a podľa názoru súdu dostatočný dôvod rozhodnutia o zamietnutí žaloby.
36. Vo vzťahu k mzdovým nárokom z opracovanej práce nadčas súd k ostatným namietaným skutočnostiam súd v stručnosti uvádza nasledovné.
37. Je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že práca ktorú vykonával vykazuje znaky dočasného pridelenia a to s poukazom na § 58 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalobcovi preukázateľne zadával prácu rakúsky "teamleader", prácu vykonával v sídle spoločnosti N. Q. J. R., ako to vyplýva aj z pracovnej zmluvy. Rovnako svoje pracovné výkony neevidoval v systéme svojho zamestnávateľa, ale v systéme rakúskej spoločnosti. Toto vyplýva aj z prednesu strán, ktoré túto skutočnosť nepopreli, dokonca obe strany predkladali vyjadrenia rakúskych zamestnancov vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobca tvrdil, že rakúskym kolegom boli nadčasy preplatené, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nenaznačil, aké mali byť pracovné podmienky podľa § 58 ods. 11 písm. a/ a písm. b/ zákonníka práce výhodnejšie oproti žalobcovi. Na preukázanie týchto rozdielov žalobca predložil textové správy a listiny obsahujúce informáciu, že rakúsky kolegovia dostali za nadčasy zaplatené. Ako však súd uviedol zaplatené dostal aj žalobca. Tiež z predložených listín vyplýva, že aj títo zamestnanci mali minimálne časť nadčasov zohľadnených v mzde.
38. K písomnej forme a obsahu pracovnej zmluvy. Žalobca namietal platnosť ustanovení pracovnej zmluvy v rozsahu ako je uvedené v odseku 31.
39. Námietka podpísania zmluvy až po nástupe do práce síce je relevantnou otázkou v zmysle Zákonníka práce, avšak súd je toho názoru, že táto námietka nie je vo vzťahu k prejednávanej veci podstatná, keďže uplatňované nároky mali vzniknúť až zo značným časovým odstupom od podpísania zmluvy a v čase vzniku žalovaných nárokov mala zmluva písomnú formu. Z predloženej komunikácie strán je tiež zrejmé, že žalobca mal možnosť sa s obsahom zmluvy riadne oboznámiť. Sám znenie jednotlivých zmluvných článkov pripomienkoval. Z predloženej emailovej komunikácie vykonanej v priebehu trvania pracovného pomeru je zrejmé, že si bol žalobca vedomí tohto ustanovenia v zmluve, preto sa jeho argumentácia v tomto smere javí ako účelová.
40. Sporným bolo, či žalobca bol zamestnancom zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, ako to predpokladá ustanovenie § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Z predložených písomností, konkrétne pracovnej zmluvy a elektronickej komunikácie žalobcu (bližšie sa súd k tomuto vyjadril v odseku 17) má súd za to, že žalobca vykonával koncepčné a systémové činnosti, riadil a organizoval súbory veľmi zložitých zariadení. Tejto práci zodpovedá aj dohoda o pracovnej pohotovosti a súd má za to, že žalobca bol v tomto smere aj dostatočne ohodnotený. (Aj keď zákonník práce túto požiadavku výslovne neuvádza, súd má zato, že pokiaľ by aj boli splnené požiadavky uvedené v ustanovení § 121 ods. 2 Zákonníka práce, nie je možné takúto prácu ohodnotiť napríklad len v rozsahu minimálnej mzdy).
41. Žalobca okrem nároku na mzdu a mzdové zvýhodnenia za vykonanú prácu nadčas požadoval aj alikvotnú časť dovolenkovej mzdy (14. platu).
42. Strany sa v pracovnej zmluve v článku IV ods. 2 dohodli, že zamestnancovi okrem základnej mesačnej mzdy patrí vianočná mzda (13. plat) a dovolenková mzda (14. plat.), ktoré budú zamestnancovi vyplácané v mesiacoch máj a október súčasne s mesačnou mzdou vo výške jedného mesačného platu.
43. Uvedené plnenie nevyplýva priamo zo Zákonníka práce, ide o dobrovoľné plnenie na základe dohody zmluvných strán. Zo zmluvy vyplýva, že 13. a 14. plat nie sú mzdou za odpracovaný čas, ale osobitným plnením, pričom nárok naň nie je viazaný na splnenie žiadnej inej podmienky, ako trvanie pracovného pomeru v čase ich splatnosti. Preto žalobca nemá na uvedené plnenia nárok, pokiaľ pracovný pomer v čase keď mal na ne vzniknúť nárok netrval a uvedené ustanovenie pracovnej zmluvy neobsahuje žiadne iné dojednanie, z ktorého by bolo možné odvodzovať nárok žalobcu na alikvotnú časť tohto plnenia, preto aj v rozsahu tohto nároku súd žalobu zamietol.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
48. Úspech žalobcu súd zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol a v časti konanie zastavil na návrh žalobcu, čím v tejto časti procesne zastavenie zavinil, vznikol v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania žalovanému. Súd však prihliadol na predmet konania a vykonané dokazovanie. Aj keď žalobca je zaťažený dôkazným bremenom, ide o spor so slabšou stranou, pričom ako základný dôkaz, ktorý mohol ovplyvniť predloženie sporu súdu je existencia evidencie pracovného času a práce nadčas, za čo zodpovedá práve žalovaný. Žaloba bola zamietnutá najmä z dôvodu, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktorých evidencia je zákonnou povinnosťou žalovaného. Žalovaný ani uvedené nenamietal a sám potvrdil, že neviedol evidenciu pracovného času, čo je podporené aj listom Inšpektorátu práce Bratislava, ktorý uviedol, že žalovaný neviedol žiadnu evidenciu pracovného času. Súd považuje tieto okolnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k prejednávanej veci a preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia