Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/567/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Z.. D. G., G. P. XX/A, G., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04. júna 2014, č.k. 49C 63/2012-275, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 149 eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy v sume 900 eur z titulu nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť dňa 12.02.2010, keď sa žalobca ako zákazník taxíka (účel cesty - prevzatie svojho motorového vozidla z autoservisu) na výzvu policajnej hliadky nelegitimoval, nakoľko v tom čase nemal vedomosť, že má pri sebe občiansky preukaz. Následne bol predvedený na obvodné oddelenie PZ Petržalka - juh za účelom zistenia totožnosti, kde pri odovzdávaní veci, ktoré mal pri sebe, našiel i občiansky preukaz, o čom upovedomil príslušníka policajnej hliadky. Napriek odovzdaniu občianskeho preukazu bol umiestnený do cely nachádzajúcej sa na OO PZ Petržalka - juh. Uviedol, že policajt konal svojvoľne a zlomyseľne, žiadny predpis ho neoprávňoval na odobratie žalobcovi osobných vecí, vypnutie mobilného telefónu, nariadenie vybratia šnúrok z topánok a umiestniť ho do zamrežovanej miestnosti. Uplatnený nárok pozostával z náhrady škody spočívajúcej z odmeny za poskytnutie právneho poradenstva v súvislosti s uplatnením nároku v sume 63 eur, z náhrady na cestovné z miesta policajnej stanice do bydliska dňa 12.02.2010 v sume 17 eur, z náhrady za cestovné dňa 13.02.2010 z bydliska do autoservisu v sume 9 eur (prevzatie svojho motorového vozidla), z náhrady za stratu na zárobku 12.02.2010 v sume 60 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy v sume 900 eur, ktorá žalobcovi vznikla dôsledkom dlhodobého stresu a strachu, ktoré sa prejavili v jeho spoločenskom správaní a duševnej nepohode a mali vplyv na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav. Rozhodol tak podľa § 7 ods. 1, 2 O.s.p., § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 134, § 135 ods. 1, 2 O.s.p., keď výpoveďou svedka K.. Ľ. Y. zistil, že svedok zhodne s tvrdením žalobcu uviedol ako dôvod predvedenia žalobcu na obvodné oddelenie PZ zistenie totožnosti žalobcu, ktorý nevedel hodnoverne preukázať svoje osobné údaje na výzvu príslušníka policajného zboru, i umiestnenie žalobcu do miestnosti pre osoby predvedené. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že trestné oznámenie žalobcu smerujúce proti príslušníkovi PZ, obsahujúce skutočnosti podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť príslušník PZ

tým, že dňa 12.02.2010 predviedol na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - juh a obmedzil na osobnej slobode žalobcu, bolo odovzdané na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a to uznesením vyšetrovateľa I. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR pod ČVS: SKIS-96/IS-1-V-2010 zo dňa 30.03.2010. Prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry skonštatoval v súhlase s uznesením Opn 166/10-14 zo dňa 20.04.2010 zákonnosť a dôvodnosť uznesenia ČVS:SKIS-96/IS-1-V-2010 zo dňa 30.03.2010. Z oznámenia o začatí disciplinárneho konania zo dňa 06.05.2010 zistil, že proti príslušníkovi PZ bolo začaté disciplinárne konanie z dôvodu, že žalobca nebol prepustený z OO PZ Bratislava - Petržalka - juh ihneď po zistení totožnosti, čím došlo k porušeniu základných povinností policajta a k dopusteniu sa disciplinárneho previnenia. Zo záznamu z vyhodnotenia disciplinárneho konania, vedeného proti policajtovi pre podozrenie z porušenia základných povinností príslušníka zo dňa 13.05.2010 zistil, že porušenie základných povinností príslušníka PZ sa nepreukázalo, keď umiestnenie osoby do miestnosti pre predvedené osoby a následné lustrovanie žalobcu v informačných systémoch polície, po nájdení občianskeho preukazu, bolo v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia MV SR č. 53/2007 o postupe pri pátraní po osobách a veciach. Disciplinárne konanie bolo zastavené, nakoľko odpadol dôvod na konanie a predmetná vec bola odložená ad acta. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z verejných listín, ktoré tvorili obsah spisu, ktoré skúmal predovšetkým z hľadiska ich pravosti, tzn., či boli vydané súdom alebo iným príslušným orgánom, v medziach jeho právomoci a v predpísanej forme. Poukázal na to, že pokiaľ listina spĺňa tieto náležitosti, podáva svedectvo o tom, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý ju vydal. Od skúmania pravosti sa odlišuje skúmanie pravosti jej obsahu, zákon zakotvuje v § 134, že obsah listiny sa považuje za pravdivý, pokiaľ nie je dokázaný opak, čo v danom prípade preukázané nebolo. Dospel k záveru, že verejné listiny predložené v konaní boli pravými listinami, vydanými príslušnými orgánmi v medziach ich právomoci a v predpísanej forme. Uviedol, že pri verejných listinách, ktoré obsahujú nariadenie alebo vyhlásenie príslušného orgánu, skúma súd len ich pravosť a nehodnotí ich správnosť, pri súkromných listinách skúma pravosť, a aj ich pravdivosť, teda správnosť ich obsahu. Dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená zákonom stanovená podmienka pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup žalovaného, keď postup K.. Ľ. Y. bol dňa 12.02.2010 správny, konal v súlade s právnymi predpismi, keďže nebol za svoje konanie trestne stíhaný, ani disciplinárne potrestaný. Trestná vec žalobcu ako oznamovateľa bola odovzdaná na disciplinárne konanie, ktoré bolo zastavené s tým, že porušenie základných povinností príslušníka PZ sa nepreukázalo. Konštatoval, že vzhľadom na výsledok konania vo veci trestného oznámenia žalobcu, nemá podklad a právny základ pre priznanie žalovaného nároku. V prípade, ak by v danej veci išlo o nesprávny úradný postup, nepochybne by sa to prejavilo vo výsledku konania o podnete a vo výsledku disciplinárneho konania voči zainteresovanému príslušníkovi PZ. Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 30.03.2010, ČVS: SKIS-96/IS-1-V-2010, ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu odovzdané na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, nemožno považovať za rozhodnutie meritórne, vzhľadom na to konštatovanie vyšetrovateľa v rámci postúpenia veci (o tom, že príslušník PZ sa mohol dopustiť disciplinárneho previnenia, resp. že svojím konaním porušil svoje služobné povinnosti), nemôže zakladať nesprávny úradný postup. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre priznanie náhrady škody, zamietol žalobu bez potreby skúmania ďalších podmienok, a to vzniku škody, nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal priznať. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalovaný nárok mu priznať. Namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že v danom prípade absentuje nesprávny úradný postup, keď v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny úradný potup považuje aj iný nezákonný zásah do práv fyzických osôb a k takémuto nezákonnému zásahu došlo, pretože mu bola osobná sloboda obmedzovaná po zistení jeho totožnosti, čo bolo preukázané. Vyšetrovateľ PZ v uznesení SKIS-96/IS-1- V-2010 konštatoval, že žalobca mal byť prepustený z obmedzenia osobnej slobody hneď po získaní a overení občianskeho preukazu. V konaní boli preukázané aj ďalšie nezákonnosti: K.. Y. bez zákonného dôvodu obťažoval vodiča taxislužby, čím žalobcu zdržiaval, bez zákonného dôvodu zisťoval totožnosť žalobcu, k predvedeniu došlo bez poskytnutia potrebnej súčinnosti, žalobca bol nezákonne uzamknutý v zamrežovanej miestnosti, ktorá nebola celou policajného zaistenia, policajt mu odobral osobné veci, aj peniaze vo forme bankoviek, vypol mu mobilný telefón a prikázal mu vybrať si šnúrky z topánok. Nebolo preukázané len to, že sa mu pri tom vyhrážal, zastrašoval ho a oplzlo mu nadával, že konal v úmysle škodiť žalobcovi, a to je jeden z dôvodov, prečo nebol za svoje konanie odsúdený. S poukazom

na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 namietal, že v disciplinárnom konaní nadriadený mal rozhodnúť len o tom, či nezákonný zásah voči žalobcovi policajt zavinil porušením služobných povinností. Ak teda nebol policajt disciplinárne potrestaný, to znamená, že nie je vinný, alebo neporušil služobné povinnosti, alebo nadriadený zneužil disciplinárnu právomoc. Výsledok disciplinárneho konania nemá vplyv na existenciu nezákonného zásahu voči žalobcovi, a teda na existenciu nesprávneho úradného postupu. O existencii nezákonného zásahu je právoplatne rozhodnuté. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že nepotrestal svojho zamestnanca. Je stanovená absolútna objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Podkladom a právnym základom pre priznanie nároku je uznesenie vyšetrovateľa PZ SKIS-96/IS-1-V-2010, a právnym základom bolo konanie policajta v rozpore s čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a s ust. § 18 ods. 4 a 5 zákona č. 171/1993. Osobnú slobodu nemožno zákonne obmedzovať za účelom lustrácie osoby, a ani lustrácia nemohla trvať takmer hodinu. Namietal, že konštatovanie súdu, že nesprávny úradný postup by sa nepochybne prejavil v konaní o podnete a v disciplinárnom konaní, odporuje dôkazom, z ktorých vyplýva, že nezákonných zásahov bolo viac a K.. Y. je v činnej službe a na jar 2014 sa zúčastnil medializovaného útoku na dôchodcov v O. J. I.. Príslušné orgány neodborným a neobjektívnym posúdením jeho skutkov zabránili ich vyšetreniu a prípadnému potrestaniu. Napr. útoky zo dňa 24.06.2010 a 07.07.2010 boli rozhodnutiami nadriadeného označené ako zákonné zaistenia, a až po rozhodnutí súdu v konaní 4S/280/2010 zo dňa 07.12.2012 bolo rozhodnuté, že zaistenia boli vykonané v rozpore so zákonom. Disciplinárne konanie však žiadne nebolo. Poukázal aj na ďalšie predložené rozhodnutia, ktoré preukazujú, že príslušné orgány si riadne neplnia povinnosti v prípadoch týkajúcich sa K.. Y., tým mu zabezpečili zotrvanie v činnej službe a dňa 19.09.2010, teda bezprostredne po nich, zomrel počas jeho kontroly mladý človek.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie zistil v predmetnom konaní skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie a na základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že K.. Y. s podporou žalovaného a súdu pokračoval v terorizovaní občanov aj v nasledujúcom období, z jedného jeho štandardného zákroku bolo vyhotovené video, ktoré preniklo na verejnosť bol z toho škandál, K.. Y. bol dočasne pozbavený výkonu služby, obvinený z trestného činu nezákonného obmedzovania osobnej slobody, vzatý do väzby a následne aj prepustený z PZ. Ako dôkaz priložil k vyjadreniu screenshoty z it médií. Vyjadrenie žalovaného podľa jeho názoru svedčí o tom, že sa žalovanému darí úspešne kryť nezákonné obmedzenia osobnej slobody žalobcu. Jedným z aspektov nezákonnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu bolo aj uzamknutie v zamrežovanej miestnosti, ktorá nebola celou policajného zaistenia, čo je štandardný nezákonný postup polície, ktorým sa už niekoľko rokov zaoberá aj ombudsmanka. S poukazom na čl. 2 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 18 a nasl. zákona č. 171/1993 Z.z. namietal, že polícia koná nezákonne, a aj žalobcu policajt nezákonne uzamkol do ilegálnej miestnosti a nezákonne mu odobral peniaze a ďalšie osobné veci. Preto je podľa jeho názoru úlohou súdu v tejto veci vykonať nápravu.

5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom žalovaného, spočívajúcim v obmedzení osobnej slobody žalobcu po zistení jeho totožnosti na útvare PZ policajtom dňa 12.02.2010, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedol žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v konaní nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu žalovaného ako základnej zákonom stanovenej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom vec posúdil správne po právnej stránke,

keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy SR.

8. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ, povereného príslušníka PZ, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ, povereného príslušníka PZ, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

10. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal splnenie základných zákonom stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou, pričom tieto predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného, spočívajúci v obmedzení osobnej slobody žalobcu K.. Ľ. Y. dňa 12.02.2010 pri predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie PZ Petržalka - juh, po zistení jeho totožnosti, pričom správne vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to najmä zo záznamu z vyhodnotenia disciplinárneho konania vedeného voči K.. Ľ. Y. pre podozrenie z porušenia základných povinností zo dňa 13.05.2010, z ktorého vyplýva, že konanie začaté na základe zaslaného spisového materiálu zo dňa 23.04.2010 pod č. ČVS: SKIS-96/IS-1-V-2010 bolo dňa 12.05.2010 zastavené, nakoľko odpadol dôvod na konanie. Nedôvodne žalobca v odvolaní namietal, že výsledok disciplinárneho konania nemá vplyv na existenciu nezákonného zásahu voči nemu, a teda na existenciu nesprávneho úradného postupu, o existencii ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, a to s poukazom na uznesenie vyšetrovateľa PZ SKIS- 96/IS-1-V-2010, ktoré je podľa jeho názoru podkladom pre priznanie uplatneného nároku, a taktiež s poukazom na konanie policajta v rozpore s čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 18 ods. 4 a 5 zákona č. 171/1993. Predmetným uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 1. inšpekčné oddelenie č. ČVS: SKIS-96/IS-1-V-2010 zo dňa 30.03.2010 aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo právoplatne rozhodnuté o existencii nesprávneho úradného postupu v súvislosti s predvedením žalobcu na obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - juh a obmedzením ho na osobnej slobode, keď predmetným uznesením bola vec odovzdaná riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ Bratislava na disciplinárne konanie z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup

podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a len v odôvodnení uvedeného rozhodnutia vyšetrovateľ konštatoval, že dôvodom predvedenia žalobcu bolo overenie totožnosti, pričom po získaní a overení jeho občianskeho preukazu mal byť hneď prepustený z obmedzenej slobody a týmto konaním príslušník PZ porušil svoje služobné povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vec bola odovzdaná na disciplinárne konanie z dôvodu podozrenia na porušenie služobných povinností príslušníkom PZ, a teda nie z dôvodu zistenia nesprávneho úradného postupu, a preto toto uznesenie nie je dôkazom o existencii nesprávneho úradného postupu žalovaného. Porušenie služobných povinností príslušníkom PZ, v prípade jeho preukázania, môže mať za následok aj nesprávny úradný postup, čo však v danom prípade nebolo preukázané, pretože po odovzdaní veci na disciplinárne konanie z dôvodu podozrenia na porušenie služobných povinností príslušníkom PZ, bolo voči K.. Ľ. Y. začaté disciplinárne konanie, predmetom ktorého bolo skúmanie, či došlo k porušeniu služobných povinností príslušníkom PZ v súvislosti s predvedením žalobcu na OO PZ Petržalka - juh, keď pri odovzdávaní vecí bol nájdený jeho občiansky preukaz, pričom podľa uznesenia vyšetrovateľa SKIS MV SR zo dňa 30.03.2010, ktorým bola vec odovzdaná na disciplinárne konanie, mal byť následne žalobca prepustený z predvedenia, nakoľko dôvodom predvedenia bolo zistenie totožnosti, pričom bola tým známa, a nie následné overenie totožnosti a zisťovania, či osoba pátraním neprechádza a umiestnenie osoby do cely nachádzajúcej sa na OO PZ Petržalka - juh. V disciplinárnom konaní príslušný orgán konštatoval, že umiestnenie osoby do miestnosti pre predvedené osoby a následné lustrovanie sťažovateľa v informačných systémoch polície po nájdení jeho občianskeho preukazu, bolo na mieste, nakoľko konal v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia MV SR č. 53/2007 o postupe po pátraní po osobách a veciach. Objektívnym zisťovaním skutočného stavu, vyhodnotením zabezpečených podkladov jednotlivo, i v ich vzájomných súvislostiach, dospel disciplinárny orgán k záveru, že porušenie základných povinností príslušníka PZ sa nepreukázalo. Nedôvodne žalobca namietal v odvolaní, že v disciplinárnom konaní mal nadriadený rozhodnúť len o tom, či nezákonný zásah voči žalobcovi policajt zavinil porušením služobných povinností, keď predmetné uznesenie vyšetrovateľa PZ SKIS - 96/IS-1-V-2010 neobsahuje rozhodnutie o existencii nezákonného zásahu voči žalobcovi, ale len porušenie služobných povinností príslušníkom PZ, resp. podozrenie z takéhoto porušenia, keď vec bola odovzdaná na disciplinárne konanie, a až v prípade preukázania porušenia služobných povinností príslušníkom PZ by bolo možné skúmať, či týmto porušením zároveň došlo aj k nezákonnému zásahu voči žalobcovi. V danom prípade však nadriadený v disciplinárnom konaní na základe oznámenia tohto podozrenia z porušenia služobných povinností príslušníkom PZ, vykonal šetrenie v disciplinárnom konaní, na základe ktorého dospel k záveru, že toto podozrenie sa nepotvrdilo, keď na základe vykonaného šetrenia porušenie povinnosti príslušníka PZ preukázané nebolo. Vzhľadom na to, aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázané také konanie príslušníka PZ v súvislosti s prevedením žalobcu na OO PZ Petržalka - juh dňa 12.02.2010, v ktorom by spočíval nesprávny úradný postup žalovaného. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu základnej zákonom stanovenej podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existenciu nesprávneho úradného postupu.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).