Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-535-2016.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/535/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., B. XX, zastúpený Lion Law Partners s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, pobočka 960 47 Zvolen, Nám. SNP 98/2, o zaplatenie sumy 249,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2016 č. k. 10C/400/2015 - 93, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2016 č. k. 10C/400/2015 - 93 vo výroku, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,88 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17. 11. 2015 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku, v ktorom vo zvyšku návrh zamietol a v závislom výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,88 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17. novembra 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 249,48 eur s príslušenstvom s poukazom na uzavretú zmluvu o havarijnom poistení, pritom uplatňovaná peňažná čiastka predstavuje sumu, ktorú mu žalovaný nepriznal pri likvidácii škody, ktorú žalobca utrpel na poistenom osobnom motorovom vozidle. Žalovaný mu nepriznal z uplatnenej ceny opravy auta sumu 131,60 eur (rozdiel medzi opravcom účtovanou cenou normohodiny 30 eur s DPH a priznanou cenou normohodiny 23 eur s DPH po vynásobení 6,10 hodín opravy) a sumu 117,88 eur (rozdiel ceny lakovacieho materiálu vyfakturovanej opravcom a žalovaným priznanej ceny). Súd prvej inštancie zistil, že žalobca mal u žalovaného uzatvorené havarijné poistenie, ďalej že dňa 09. 10. 2015 spôsobil žalobca dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené jeho auto. Na základe havarijnej poistky si žalobca uplatnil poistné plnenie vo výške ceny opravy auta v celkovej sumy 1.458,95 eur. Z uplatnenej sumy mu žalovaný poskytol poistné plnenie v sume 1.043,50 eur, okrem 5% spoluúčasti (165,97 eur) mu nepriznal „nadhodnotenú“ prácu v sume 131,60 eur a lakovací materiál v cene 117,88 eur. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s prehľadom cien normohodín v iných servisoch a zohľadniac fakt, že si žalobca nechal opraviť auto v neautorizovanom servise, uznal námietku žalovaného ohľadne účelnosti opravy za cenu práce. Preto v tejto časti - 131,60 eur (predstavujúcej násobok 6,10 hodín x rozdiel medzi cenou normohodiny 30 eur kalkulovanou pri fakturácii ceny opravy auta žalobcu a ceny normohodiny 23 eur, primeranosť ktorej
žalovaný preukázal listinnými dokladmi), preto v tejto časti žalobu zamietol. Ďalej súd uviedol, že vyhovel žalobe v časti o priznanie sumy 117,88 eur za cenu lakovacieho materiálu. Žalovaný nepreukázal, že cena lakovania bola nadhodnotená. Receptúra, ktorú predložil, je staršieho dáta a je odbornou otázkou, či zodpovedá tomuto prípadu. Tvrdenie žalovaného, že prelakovanie nebolo až tak potrebné, lebo sa vymieňali predné dvere a pri výmene náhradného dielu nie je prelakovanie nevyhnutné, súd neakceptoval. Otázku by mohlo zodpovedať žalovaným navrhované znalecké dokazovanie, ktoré však súd vzhľadom k výške predmetu konania nepovažoval za hospodárne. Žalobe v časti poistného plnenia za lakovanie v sume 117,88 eur vyhovel. Zároveň z priznanej čiastky priznal aj úrok z omeškania od splatnosti poistenia plnenia do zaplatenia. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - zrejme ide o chybu v písaní a súd mienil použiť ustanovenie § 142 ods. 2 OSP - pozn. odvolacieho súdu) rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov nebol v konaní úspešný v plnom rozsahu a preto ani jednému nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadli ako žalobca, tak aj žalovaný. Žalobca tvrdiac nesprávne skutkové zistenia z vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú istinu 249,48 eur spolu s úrokom z omeškania a priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 %. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný predložil kalkuláciu opravy v autorizovanom servise Autonovo, a. s. s cenou normohodiny 25 eur (30 eur s DPH), a koeficientom lakovacích prác 130 % nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Kalkuláciu autoservisu Autonovo, a. s. predložil žalobca s poukazom, že žalovaným určený servis za autorizovaný má rovnako určenú cenu normohodiny ako opravovňa, na ktorú sa žalobca v dobrej viere obrátil s opravou svojho vozidla. Dôkaz o tom, že kalkulácia servisu Autonovo, a. s. bol predložený žalobcom je uvedený aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 31. 05. 2016. Žalobca sa obrátil na autoservis Lakovňa, s. r. o. v dobrej viere z dôvodu, že bol pre neho najdostupnejší. Na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že nebolo v jeho reálnych možnostiach určovať ceny v autoservise a ovplyvniť cenu normohodiny. Naviac, ako spotrebiteľ a teda slabšia zmluvná strana, má zvýšenú právnu ochranu. Žalovaným uvádzaný pojem autorizovaný servis nemá oporu v žiadnom právnom predpise, žiadny právny predpis nedefinuje, čo je autorizovaný autoservis a za akých podmienok sa má spotrebiteľ naň obrátiť. Žalobca využil autoservis, s ktorým mal dobré skúsenosti a ktorý bol pre neho najvhodnejšia varianta, na čo mal ako spotrebiteľ právo. Odvolávanie sa na autorizovaný servis nedostatočne zdôvodňuje a nepreskúmateľne vysvetľuje uznanie normohodiny v sume 23 eur s DPH, keď autoservis, na ktorý sa žalovaný odvoláva má určenú cenu práce 25 eur (30 eur s DPH). Súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval zdôvodneniu tejto podstatnej časti odôvodnenia - normohodiny opravovne, na ktorú sa žalobca obrátil s opravou svojho vozidla. V otázke normohodiny uvádzal, že vychádzal z porovnania normohodín v autorizovaných servisoch, takéto porovnanie zo zisteného skutkového stavu, ani z odôvodnenia konkrétne nevyplýva. Preto ide o argumentáciu nepreskúmateľnú a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalobca si dal spraviť kalkuláciu opravy v žalovaným označenom autoservise ako „autorizovanom“ a dospel k záveru, že cena opravy v takomto prípade by stála viac ako v autoservise, na ktorý sa reálne obrátil. Tým je zrejmé, že žalobca k oprave pristupoval zodpovedne a snažil sa zistiť náklady na opravu svojho vozidla, pristúpil k lacnejšej variante, čím žalovanému ušetril takmer 240 eur, čo je rozdiel medzi kalkuláciou Autonovo, a. s. 1.696 eur a faktúrou č. FV1500145 (1.458,95 eur). Aj napriek tomu žalovaný krátil poistné plnenie žalobcovi, ktorý vynaložil na opravu vlastné finančné prostriedky, čím mu vznikla škoda v jeho majetkovej sfére 249,48 eur. Žalovaný nepriznaním normohodiny v rovnakej výške, ako ním určený servis za autorizovaný ide proti záujmom poisteného subjektu v tom zmysle, že neprizná ako by ním určenú cenu opravy.
3. V ďalšom žalobca citoval príslušnú právnu úpravu (§ 52 ods. 1, 2 ,3, 4, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 791 Občianskeho zákonníka) a uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia, účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že nie je dostatočne odôvodnené, nespĺňa atribúty presvedčivého a preskúmateľného rozhodnutia. Navrhuje zmeniť rozsudok tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú sumu.
4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmeniť a rozhodnúť tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu. Namieta proti priznaniu sumy 117,88 eur s príslušenstvom predstavujúcu cenu
lakovacieho materiálu. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaný nepreukázal nadhodnotenie ceny lakovania. S takýmto hodnotením nesúhlasí a má za to, že uplatnená suma 117,88 eur predstavuje neopodstatnené 130 %-né navýšenie lakovacieho materiálu. Nimi predložená kalkulácia opravy vychádza podľa lakovacieho systému AZT, na tom istom princípe funguje aj K. (program, podľa ktorého postupoval servis žalobcu), čo znamená, že všetky ceny položiek a iného pri lakovaní použitého materiálu zadáva do programu nezávislý dodávateľ AZT, to je aj žalobca aj žalovaný vychádza z rovnakej databázy lakov a lakovacieho pomocného materiálu. Do kalkulácií servisu žalobcu je však napríklad zadané predlakovanie dielov, čo je navýšenie obtiažnosti práce lakovača a tým, že sa ľavé predné dvere vymieňali, považuje žalovaný toto predlakovanie za neopodstatnené. Žalovaný má za to, že v tomto prípade rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a preto navrhovali znalecké dokazovanie.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označil toto za nedôvodné. Poukázal na článok VI. ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - I., keď nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Rozdiel medzi žalovaným priznanou priemernou normohodinou ustanovenou na základe prieskumu trhu pre porovnateľné neautorizované servisy pre danú triedu automobilov ( t. j. 23 eur s DPH) a medzi opravcom účtovanou normohodinou vo výške 30 eur s DPH predstavuje sumu 131,60 eur. Žalobca si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v neautorizovanom servise, ktorý si účtoval cenu práce vo výške 25 eur bez DPH (30 eur s DPH), táto cena normohodiny zodpovedá cene práce v autorizovanom servise, čo nakoniec preukázal aj samotný žalobca. Nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že oprava poškodeného motorového vozidla v autoservise Lakovňa bola vykonaná v súlade s citovanými všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobca si dal opraviť motorové vozidlo v neautorizovanom servise za ceny rovnajúce sa autorizovanému servisu v danom regióne, čo nenapĺňa definíciu primeranosti a účelnosti nákladov na opravu v zmysle VPP. Autorizované servisy sú zaviazané výrobcom používať vysokú kvalitu náradia, technológiu opráv a náhradných dielov, čo sa odzrkadľuje na kvalite opravy a tým aj na vyššej cene normohodiny. Preto majú opodstatnene vyššiu cenu práce, keďže disponujú technológiami zadanými priamo výrobcami motorových vozidiel a musia spĺňať vysoké kvalitatívne požiadavky výrobcov narozdiel od neautorizovaných servisov. Pokiaľ si preto okresný súd osvojil žalovaným predložený prieskum cien normohodín v neautorizovaných servisoch, je takýto postup súdu preskúmateľný a správny. Preto považujú rozsudok okresného súdu v časti, ktorým žalobu zamietol za správny a navrhujú ho potvrdiť.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na odôvodnenie odvolania založené na tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne znalecké dokazovanie navrhované žalovaným. Vzhľadom na výšku predmetu sporu 249,48 eur by suma znaleckého dokazovania mohla prevýšiť výšku samotného sporu a preto sú závery súdu prvej inštancie o nehospodárnosti nariadenia znaleckého dokazovania správne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že suma 117,88 eur predstavuje nadhodnotené navýšenie lakovacieho materiálu na konštantu 130 % uvádza, že samotný žalovaný z vlastnej vôle kontaktoval žalobcu pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku zo dňa 21. 06. 2016 s tým, že chcel sumu 117,88 eur žalobcovi zaplatiť, čo svedčí o tom, že túto časť nároku žalobcu uznal za opodstatnenú. Poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 02. 08. 2016. Lakovacia konštanta 130 % je nižšia ako autoservisy žalovaným preferované a označené za autorizované. Žalovaným označený autorizovaný servis Autonovo, a. s. udáva lakovaciu konštantu 140 %. Teda v tomto prípade šlo o nižšiu konštantu ako preferuje žalovaný. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že konal ako spotrebiteľ, obrátil sa v dobrej viere na autoservis s opravou svojho vozidla, vynaložil vlastné finančné prostriedky a nemohol ovplyvniť ani výšku konštanty lakovacieho materiálu, ani výšku normohodiny. Obidve položky sú položkami, ktoré ovplyvniť nemohol, prinútenie žalobcu, aby sa obrátil na konkrétny autoservis je pre spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú sumu 249,48 eur.
7. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na podrobné dôvody, pre ktoré nepovažuje lakovaciu konštantu za danú servisom žalobcu vo výške 130 % za oprávnenú. Pokiaľ žalovaný poukazuje na emailovú komunikáciu zo dňa 02. 08. 2016 (zrejme malo byť uvedené žalobca poukazuje) je zrejmé, že žalovaný neuznal nárok žalobcu za opodstatnený, len štandardne žiadal o oznámenie čísla účtu žalobcu.
8. Žalobca v jeho odvolacej replike poukázal na skutočnosť, že žalobca má v pozícii spotrebiteľa výhodnejšie právne postavenie, obrátenie sa na autorizovaný autoservis je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19. 07. 2016 v obdobnej veci, v zmysle ktorého nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy ani súvisiacich VPP. Pokiaľ žalovaný poistnou zmluvou zaväzuje žalobcu vykonať opravu v určenom autoservise obmedzuje princíp autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch, takáto zmluvná podmienka je neprijateľná. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že si dal spraviť kalkuláciu opravy v autoservise Autonovo, a. s. pred opravou svojho vozidla, podľa tej kalkulácie by oprava vyšla na 1.696 eur. Zvoleným postupom žalobca ušetril žalovanému finančné prostriedky v sume 237,05 eur.
9. Žalovaný na toto reagoval tak, že rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11C/55/2016 zo dňa 19. 07. 2016 je pre rozhodnutie tejto veci irelevantné, nejde o platnú judikatúru občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predmet posudzovaný v uvedenej veci nie je totožný s prejednávanou vecou.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; napadnutý rozsudok v prvom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi určenú sumu potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP, rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a odvolania ako žalobcu, tak aj žalovaného dospel k záveru, že za dôvodné je potrebné považovať odvolanie žalobcu; odvolanie žalovaného posúdil odvolací súd ako neopodstatnené.
12. Žalobca uplatňuje nárok z titulu poistného plnenia z havarijného poistenia, a to na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX - I. poistenie Alianz - Slovenská poisťovňa, a. s.. Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že došlo k škodovej udalosti, na základe ktorej mal žalobca voči žalovanému právo na plnenie v zmysle ustanovenia § 788 ods. 1, 3 a § 806 OZ tak, ako to správne uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Na základe tejto poistnej udalosti došlo zo strany žalovaného k plneniu, avšak nie v celej uplatnenej výške, žalovaný krátil plnenie s poukazom na všeobecné poistné podmienky tvrdiac, že ním krátené dve položky nemožno považovať za účelne vynaložené a primerané náklady na opravu poškodeného poisteného vozidla v zmysle osobitných poistných podmienok ku I. poisteniu.
13. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného a teda jeho postup v prípade krátenia poistného plnenia, kde žalovaný argumentoval nadhodnotením lakovacích prác; tvrdil, že nebola preukázaná potreba navýšenia množstva lakovacieho materiálu, resp. navýšenia lakovacej konštanty nad 100 %. Odôvodňoval to tým, že prelakovanie nebolo „až tak potrebné“, pretože sa vymieňali predné dvere a v prípade výmeny náhradného dielu nie je prelakovanie nevyhnutné. Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval takúto obranu žalovaného za dôvodnú, odvolací súd sa s takýmto názorom stotožňuje. Uvádzaný dôvod o neúčelnosti navýšenia lakovacej konštanty ostal zo strany žalovaného len v rovine tvrdení, teda ako správne uviedol súd prvej inštancie, toto tvrdenie bolo nepreukázané. Žalobca si uplatnil poistné plnenie a preukázal, že práve v takomto rozsahu zaplatil autoopravovni za vykonané lakovnícke práce na havarovanom motorovom vozidle. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by bol žalobca povinný preverovať postup autoopravovne a skúmať, či uvádzané množstvo lakovacieho materiálu bolo v celom rozsahu dôvodné, pretože na takéto posúdenie bežný spotrebiteľ nie je kompetentný a ani nemá dôvod vedieť túto skutočnosť potvrdiť. Zároveň však odvolací súd dodáva aj tú skutočnosť, že ani samotný argument, že predlakovanie v tomto prípade nebolo potrebné, nemožno považovať za preukázania nesplnenia podmienok v čl. 6 ods. 1 osobitných podmienok I. poistenia, teda že by šlo o neúčelne vynaložené, príp. neprimerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ v tomto smere navrhoval žalovaný vykonanie znaleckého dokazovania (pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní) okresný súd správne uviedol, že vzhľadom na predmet konania by bolo znalecké dokazovanie nehospodárne. Iný dôkaz, ako vlastný prepočet a vlastný názor k spotrebe laku však žalovaný nepredložil. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 117,88 eur za cenu lakovacieho materiálu a priznal žalobcovi nárok na poistné plnenie aj v tomto rozsahu. Odvolanie žalobcu ohľadne tohto nároku, preto odvolací súd považoval za bezdôvodné.
14. Pokiaľ ide o ďalšiu časť uplatneného nároku, kde súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že „vychádzajúc z dokazovania oboznámením sa s prehľadom cien normohodín v iných servisoch a zohľadňujúc fakt, že si navrhovateľ nechal opraviť auto v neatorizovanom servise, uznal súd námietku odporcu ohľadne účelnosti opravy za cenu práce.“ Z tohto dôvodu okresný súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal časti nepriznaného poistného plnenia, ako rozdielu medzi cenou práce, ktorú zaplatil za vykonanú opravu a žalovaným priznanou priemernou normohodinou porovnateľných neautorizovaných servisov pre danú triedu automobilov (131,60 eur).
15. Odvolací súd musí v tomto prípade konštatovať, že odôvodnenie rozsudku v tejto zamietajúcej časti uplatneného nároku nespĺňa základné predpoklady vyžadované pre riadne odôvodnenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Z celého odôvodnenia totiž nie je zrejmé, čo súd zistil „z prehľadu cien normohodín v iných servisoch“ a akú skutočnosť z toho vyvodil v súvislosti s predmetom sporu a tiež nie je vôbec vysvetlené, z akého dôvodu súd považoval skutočnosť, že si žalobca nechal opraviť auto v neautorizovanom servise za dôvod, pre ktorý možno v tejto časti považovať cenu práce opravy za neúčelnú. Pretože v tomto smere chýba akékoľvek zdôvodnenie záveru súdu o neúčelnosti opravy za cenu práce v tomto rozsahu, musí súd konštatovať, že ide o nesprávny procesný postup až v takej miere, že znemožňuje strane uplatňovať jej patriace procesné práva, keďže pre nedostatok dôvodov nemožno v tomto smere vecne argumentovať. V prípade chýbajúcich dôvodov nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní a v preto v tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP ho vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal uplatneným nárokom v zmysle podanej žaloby a tiež, aby sa vysporiadal s obranou žalovaného tak, aby bolo dostatočne jasné, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a tiež, ako vec posúdil právne tak, aby rozsudok a jeho odôvodnenie bol dostatočne jasný, výstižný a presvedčivý (§ 220 ods. 2 CSP). Okresný súd uviedol tiež, že nie je sporné, že servis, v ktorom si žalobca nechal auto opraviť, nie je zmluvným partnerom žalovaného a tento fakt zohľadnil pri nepriznaní časti uplatneného nároku. Žiadnym spôsobom však túto skutočnosť právne neposúdil. Nie je preto vôbec zrejmé, na základe čoho bol žalobca povinný využiť služby zmluvného autoservisu žalovaného, rovnako chýba záver, prečo podľa názoru súdu je cena normohodiny autorizovaného autoservisu vyššia ako v prípade neautorizovaného servisu a aké sú v tomto smere možnosti spotrebiteľa. Odvolací súd považuje tieto skutočnosti, či okolnosti za dôležité pre posúdenie, či bolo dôvodné zo strany žalovaného postupovať spôsobom, ktorý urobil, to znamená krátiť poistné plnenie s poukazom na neúčelnosť ceny opravy.
16. Odvolací súd zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania, o ktorom bude opätovne rozhodnuté súdom prvej inštancie, tento zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).