Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený spoločnosťou: GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 730 564, so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr. Imrich Torma, LL.M., proti žalovanému: L. G., C.: XX XXX XXX, O.. XX. XX. XXXX, s miestom podnikania a bytom P. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 132,44 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 132,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 132,44 Eur od 13. 02. 2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 06. 06. 2017, domáha uloženia žalovanému povinnosť finančného plnenia vyčísleného v sume 132,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 132,44 Eur, počítaným od 03. 06. 2016 do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu elektriny, paušálnej náhrady nákladov, ako aj náhrady trov konania.

2. O žalobe rozhodol súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Cb/18/2017-15 zo dňa 09. 06. 2017. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému na adresu, ktorá je adresou miesta podnikania ako aj adresou trvalého pobytu, z ktorého dôvodu okresný súd zrušil platobný rozkaz uznesením č. k. 15Cb/18/2017 - 35 zo dňa 29. 09. 2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2017. Súd následne vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a to uznesením č. k. 15Cb/18/2017 - 41 zo dňa 05. 02. 2018, spolu s ktorým bola žalovanému doručovaná aj žaloba s prílohami, poučenie pre strany sporu a potvrdenie o prijatí. Uvedené listiny žalovaný prevzal dňa 12. 02. 2018 ( doručenka v spise na č. l. 43 p. v.). Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) vyhlásil dňa 28. 03. 2018

v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 19. 03. 2018.

4. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe na základe predložených listinných dokladov, a to: výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z dátumom zistenia neoprávneného odberu 25. 04. 2016, protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 25. 04. 2016, fotografie elektromera č. 352832, rodinného domu a porušenej plomby ( č. l. 7-9), z ktorých listinných dokladov ako aj obsahu žaloby a celého spisového materiálu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný ako odberateľ elektrickej energie je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným dňa 25. 04. 2016 poverení zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta č. 4400004317, z ktorého bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Ako doklad preukazujúci tieto tvrdenia, žalobca predložil kópiu protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25. 04. 2016 - v spise na č. l. 6. Na elektromere chýbalo zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, chýbali podnikové plomby. Na meracom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie, čo žalobca deklaruje fotografiami z odberného miesta. Žalobca ďalej uvádza, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení a bez možnosti liberácie. Výšku škody žalobca vyčíslil v súlade s ustanovením § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/23012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. S prihliadnutím na uvedené, žalobca v súlade s ním citovanou právnou úpravou vyčíslil škodu jemu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej sume 132,44 Eur, ktorú žiadal priznať spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedený v odseku 1 tohto rozsudku, ako aj paušálnou náhradou nákladov, keďže žalovaný neplnil dobrovoľne na základe výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 9916040916.

5. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu, o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ( ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

6. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

7. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ( ďalej len „vyhláška“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

8. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

10. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

11. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt

prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

12. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný odoberal neoprávnene elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, čím žalobcovi spôsobil škodu. Žalovaný uvedenú skutočnosť nepopieral, pričom dané vyplýva aj z listinných dokladov, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou - protokol o zistení neoprávneného odberu z odberného miesta - U. G., O. E. XXX, číslo elektromera XXXXXX so stavom číselníka X. XXXXX ako aj z priloženej fotodokumentácie. Z ďalšieho listinného dokladu - výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že denná spotreba bola stanovená na 21,640 kWh, trvanie odberu bolo od 24. 03. 2016 do 25. 04. 2016, teda 33 dní s počtom hodín denne 12, za ktoré obdobie bolo spotrebovaných 714,00 kWh, čo po prepočte predstavuje 82,47 Eur. Za náklady spojené so zistením neoprávneného odberu žalobca účtoval sumu 36,64 Eur + 13,33 Eur DPZ. Spolu bola žalovanému účtovaná suma 132,44 Eur, ktorá však zo strany žalovaného uhradená nebola a to aj napriek výzve. Žalovaný rovnako nerozporoval zo strany žalobcu účtovanú sumu za neoprávnený odber elektrickej energie. Z výzvy ďalej vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu žalovanej sumy do 02. 06. 2016 s tým, že žalobca zároveň ponúkol žalovanému aj možnosť odpustenia časti dlhu, ako aj možnosť dohody o splátkach, ku ktorým však nedošlo. Žalobca však nepreukázal, že výzva bola žalovanému aj skutočne doručená. K žiadnej, ani čiastočnej úhrade žalovanej sumy, však zo strany žalovaného nedošlo.

16. Súd má preukázaný neoprávnený odber, za ktorý žalovaný neuhradil žalobcom účtovanú sumu, pri účtovaní ktorej žalobca postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Tak ako žalovaný nerozporoval neoprávnený odber, neroporoval ani žalobcom vyúčtovanú sumu za takýto neoprávnený odber. Súd preto považuje žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v časti žiadanej istiny, preto nároku vyhovel v tejto časti vyhovel v celom rozsahu.

17. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, (ďalej len „ObZ“), ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.

18. Z vykonaného dokazovania má súd ďalej za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením si svojho záväzku, z ktorého dôvodu si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktorý si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dátume uvedeného vo výzve na úhradu, z ktorého listinného dokladu sa žalovaný mal dozvedieť aj o kontrole odberného miesta a zisteniach o neoprávnenom odbere. Žalobca však nepreukázal, že tento listinný doklad bol skutočne žalovanému aj doručený, resp. že mu bol aspoň doručovaný. Podľa názoru súdu sa žalovaný o účtovanej sume za neoprávnený odber preto dozvedel až po doručení mu žaloby, t. j. 12. 02. 2018, a do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti žiadaného úroku z omeškania, ktorý však žalobcovi priznal až odo dňa 13. 02. 2018 ( nasledujúci deň po doručení žaloby) do zaplatenia, pre dôvody uvedené vyššie. Ku dňu omeškania bolo možné priznať úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne, ktorý bol žalobcovi aj priznaný.

19. Podľa § 369c ods. 1 ObZ., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

21. Ako posledný nárok bol žalobcovi priznaný nárok na paušálnu náhradu nákladov, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s § 369c ObZ. a v spojení s § 2 nariadenia. Súd zároveň zaviazal žalovaného na plnenie v lehote 3 dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd prihliadol na istinu a dospel k záveru, že v danom prípade nie dôvod určovať dlhšiu lehotu na plnenie.

22. Druhým výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol čo do žiadaného úroku z omeškania odo dňa 03. 06. 2016 do 12. 02. 2018 a to pre dôvody uvedené v odseku 18 tohto rozsudku.

23. Posledným výrokom súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí a to v súlade s § 262 ods. 1 zákona CSP. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd v danom prípade aplikoval § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).