Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-118-2021.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/118/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci osvojenia maloletých: Q. J., R.. XX.XX.XXXX a N. J., R.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, deti rodičov: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, Č. Q., Česká republika a Q. W., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - S., v konaní o návrhu manžela matky T. Š., R.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, Č. Q., Česká republika, na osvojenie, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať v právnej veci osvojenia maloletých detí Q. J., R.. XX.XX.XXXX a N. J., R.. XX.XX.XXXX.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2021 navrhovateľ, ktorý je manželom matky maloletých žiadal, aby súd rozhodol o osvojení maloletých. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX, s maloletými má vytvorený blízky vzťah a vníma ich ako vlastných synov. Spolu s matkou maloletých zabezpečujú ich potreby, stará sa o nich, v spoločnej domácnosti žijú od roku 2017. Uviedol, že maloletí nemajú vytvorený vzťah k svojmu biologickému otcovi, ktorého ani nepoznajú. Otec maloletých telefonicky matke vyjadril súhlas s osvojením maloletých jej manželom.
2. Z návrhu vyplýva, že maloleté deti žijú s matkou a navrhovateľom v Českej republike. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 2.2.2022 vyplýva, že v Českej republike žijú od roku 2017, maloleté deti navštevujú v ČR základnú školu. Matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva.
3. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
4. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa ust. § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide
o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
8. Podľa § 41a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským štátnym občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd. Slovenský súd je príslušný rozhodnúť o osvojení aj vtedy, ak v čase jeho rozhodovania dieťa už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
9. Súd konštatuje, že na konanie v tejto veci nie je možné aplikovať Haagsky dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 380/2001 Z. z.), nakoľko sa nejedná o medzištátne osvojenie maloletých detí, keďže v tomto prípade osvojiteľ aj maloleté deti sú občanmi Slovenskej republiky s obvyklým pobytom v Českej republike. Taktiež nie je možné aplikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z. z.), ktorý sa podľa čl. 4 ods. 4 písm. b) na osvojenie nevzťahuje rovnako ako nariadenie Rady č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (čl. 1 ods. 3 písm. b).
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že okrem štátnej príslušnosti je nevyhnutné vždy skúmať aj obvyklý pobyt maloletých detí. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do toho štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C-523/07, bod 37 - 39)
11. V nadväznosti na uvedené súd pri posudzovaní otázky jeho právomoci konať v danej veci mal na zreteli aj Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných aspektoch osvojení. V predmetnom dokumente je zdôraznené, aby orgány členských štátov pri prijímaní všetkých rozhodnutí týkajúcich sa osvojenia mali na zreteli najlepší záujem dieťaťa a rešpektovali jeho základné práva. V konaniach o osvojení by sa dieťaťu vždy mala poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté bez nátlaku a aby vyjadrilo svoj názor na konanie o osvojení, pričom by sa mal zohľadniť jeho vek a vyspelosť. Zároveň navrhované nariadenie o cezhraničnom uznávaní súdnych rozhodnutí o osvojení odvíja právomoc na konanie o osvojení od obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Aj napriek tomu, že predmetné nariadenie nebolo k dnešnému dňu prijaté, súd ho uvádza z dôvodu zdôraznenia významu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o príslušnosti súdu v rámci krajín Európskej únie. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí ide o základný princíp, podľa ktorého sa posudzuje príslušnosť.
12. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov skúmal podmienky konania a zistil, že v danej veci nemá právomoc konať. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyslovene uvádza, že slovenský súd je vždy príslušný na konanie v prípade, ak dieťa je štátnym občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V tomto prípade je síce podmienka štátneho občianstva splnená, avšak obvyklý pobyt maloletých detí, ich matky a osvojiteľa je v Českej republike. Použitím argumentu a contrario súd nemá právomoc konať v prípade ak maloleté deti nemajú na území Slovenskej republiky
obvyklý pobyt. Takýto výklad je podporený aj vyššie uvádzanými dokumentmi orgánov Európskej únie. Súd zohľadňoval predovšetkým záujem maloletých detí, ich právo byť v konaní vypočuté a vysloviť súhlas s osvojením manželom matky, rovnako ako potrebu v rámci dokazovania prešetriť pomery v rodine maloletých detí, ako aj pomery osvojiteľa.
13. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nemá právomoc vo veci konať a nakoľko sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania, zároveň konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.