Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-828-2015.pdf
PDF · 108.77 KB
Case nature
Subarea
3Er/828/2015
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (právny nástupca pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464), proti povinnému: S.Á. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Y. E. XX, XXX XX Y. E., zast. JUDr. Danica Sitárová, advokátka, Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie v sume 49,43 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.05.2015 Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) poveril poverením č. 5402 136874 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Povinný dňa 16.01.2017 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že podkladom pre exekúciu je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 7.1.2013, sp. zn. ID-B-/0312/0004.Povinný je toho právneho názoru, že sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa ust. § 53 ods. 1 a 4 pís. r) Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok a ktorá nebola ním ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Predmetný rozsudok ho zaväzuje na hrubo nemorálne plnenie v rozpore s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 pís. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a v takom prípade ani vydať rozhodcovský rozsudok. Povinný ďalej uviedol, že podľa ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (viď uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012). Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať aby riešil spory výhradne arbitrážou pred Rozhodcovským súdom. Povinný ďalej uviedol, že tento právny názor opiera o Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, ako aj ustálenú judikatúru súdov, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.10.2012, sp.zn.l7CoE/175/2012, ktorým bolo judikované, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyplýva taktiež z tzv. geografických dôvodov v zmysle judikatúry Súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa
vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Dohodnutie miesta rozhodcovského konania v sídle dodávateľa je pre spotrebiteľa neprijateľným miestom tohto konania. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval taktiež existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa Súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 BancoEspaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné). Ďalej zo strany oprávneného ako dodávateľa povinný nebol oboznámený s obchodnými podmienkami, a tým aj ustanoveniami o výške úrokov, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, atď. Takéto konanie zo strany oprávneného je podľa názoru povinného potrebné kvalifikovať ako vážnu nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v klamlivom opomenutí. Z týchto dôvodov je povinný toho názoru, že takéto obchodné podmienky ho ako zmluvnú stranu nezaväzujú, nakoľko spôsobujú hrubý nepomer medzi účastníkmi konania v jeho neprospech. Povinný ďalej uviedol, že je potrebné tiež zdôrazniť, že oprávneného nijakým spôsobom nezaujímala jeho bonita a stav núdze, či bude schopný plniť si záväzky z úverového vzťahu. Podľa judikatúry súdov dokonca určitá ľahkomyseľnosť dlžníka pri uzatvorení úverovej zmluvy je kvalifikačným kritériom, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je zakotvená v ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Dôležitou aplikáciou zásady rovnosti je rovnaké postavenie oboch strán pri dohode o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Povinný preto namieta aj tú skutočnosť, že si osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre neho a pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcu stanovil teda výlučne dodávateľ, z toho dôvodu je pre povinného nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a povinný sa vôbec s nimi neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka). S poukazom na uvedený skutkový a právny stav je zrejmé, že nie je možné v rozhodcovskom konaní prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danej právnej veci nepochybne nedošlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovského konania zo strany povinného, ani k poučeniu o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Právne predpisy striktne vyžadujú preukázateľné individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. V priebehu rozhodcovského konania nebolo preukázané, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona. Zákon totiž vyžaduje preukázateľné poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ má byť príslušným zamestnancom banky s odbornou starostlivosťou poučený a má mu byť daný priestor na rozhodnutie a voľbu. Postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, je v rozpore so zákonom. Podstatou všeobecných obchodných podmienok totiž je, že majú všeobecnú povahu a v rámci kontraktácie sa nemenia. Je potom na spotrebiteľovi, či tieto podmienky príjme alebo zmluva nevznikne, čo má za následok faktickú nerovnosť zmluvných strán pri vyjednávaní a uzatváraní zmlúv. Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo podľa názoru povinného priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19). Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. So zreteľom na uvedené skutočnosti preto povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil.
3. Súd výzvou zo dňa 16.02.2017 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s tým, že povinný dňa 20.03.2017 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k výzve v tom zmysle, že povinný svoj návrh odôvodnil tým, že Rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na hrubo nemorálne plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedol, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať, aby riešil spory výhradne arbitrážou pred rozhodcovským súdom. Povinný zároveň upozornil na to, že bola porušená zásada rovnosti, nakoľko povinný si osobitne nevyjednal rozhodcu. Povinný ďalej poukazuje tiež na to, že miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre neho pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Oprávnený uviedol, že exekučné konanie je v zásade ovládané dispozičným
princípom. Z dispozičného princípu vyplýva, že oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie. Exekučný súd neskúma dôvody návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Vyplýva to z dispozičnej povahy tohto procesného úkonu. Táto dispozícia však prináleží výlučne oprávnenému, v žiadnom prípade povinnému. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa § 50 zákona č. 233/1995 (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov ovládajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Aktívnu legitimáciu na podanie námietok má výlučne povinný, prípadne jeho právny nástupca. Námietky vznáša povinný u súdneho exekútora, čo znamená, že je povinný námietky doručiť súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote 14-tich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Povinný nemôže v námietkach namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Povinný mal všetky tieto skutočnosti namietať v konaní základom či nachádzacom, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Základné alebo nachádzacie konanie začalo dňa 19.03.2012 na STÁLOM ROZHODCOVSKOM SÚDE zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava. Rozhodcovský súd vydal dňa 07.01.2013 rozhodcovský rozsudok právoplatný dňa 24.04.2013 a vykonateľný dňa 28.04.2013. Rozhodcovský súd vyzval listom zo dňa 19.06.2012 povinného (v rozhodcovskom konaní žalovaného) na podanie žalobnej odpovede. Povinný (v rozhodcovskom konaní žalovaný) výzvu súdu na podanie žalobnej odpovede prevzal dňa 25.06.2012 a aj napriek tomu v súdom stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne dôkazy a neustanovil žiadneho rozhodcu. Navyše rozhodcovské konanie je zväčša ovládané zásadou písomnosti, z toho dôvodu nie je jasné z akého dôvodu povinný uvádza vzdialenosť Rozhodcovského súdu. Povinný nemusel podľa názoru oprávneného nikam cestovať a bolo len na jeho rozhodnutí či sa v rozhodcovskom konaní vyjadrí k žalobe alebo nie. Zároveň povinný tvrdí, že rozhodcovský rozsudok spôsobuje nerovnováhu medzi jednotlivými stranami sporu. Avšak neuvádza ako rozhodcovský súd pochybil, ako zasiahol do práv povinného (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný), čo opomenul alebo ako inak zvýhodnil oprávneného (v rozhodcovskom konaní ako žalobca). Taktiež neuvádza akú inú kvalitu či kvantitu by mal spor, ktorý by sa inak prejednával na všeobecnom súde. Dňa 29.05.2015 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný nepodal žiadne námietky proti exekúcii, ktorá začala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V zmysle vyššie uvedeného oprávnený nevidí dôvod na odklad a zastavenie exekúcie a žiada súd, aby návrh na zastavenie a odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný a neopodstatnený.
4. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému pôžičku v sume 80.000,-Sk, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť túto sumu úveru v 50 mesačných splátkach po 2.444.00,-Sk. Rozhodcovská doložka, ktorá má založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory zo zmluvy, je obsiahnutá v Zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere pod bodom 3.6.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 10. Odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia uvádza, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 11. Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 ods. 1 ZRK, nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného konania. Vyššie uvedené ustanovenie teda umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nato, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. 12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 10.06.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 14. Podľa § 879l Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je totiž poskytnúť spotrebiteľom v SR, ako členskom štáte EÚ, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernice“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
23. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
24. V zmysle ods. 1 písm. q) prílohy smernice sa za nekalú podmienku považuje aj neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
25. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere, konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
26. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu aj so všeobecnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Nemohol byť preto zákonným podkladom na vykonanie exekúcie.
27. S poukazom na uvedené má súd za to, rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v zmluve v časti Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere (bod 18.), bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).
28. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
31. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
33. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
34. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
35. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
36. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
37. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné ...................................................................................................... 7,80 eur,
- poplatok za lustráciu vozidiel ..................................................................... 0,20 eur,
Spolu........................................................................................................... 8,00 eur.
38. Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného odmenu 13,30 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 6 doručeniek opatrených pečiatkou pošty v hodnote 1,30 eur, spolu v hodnote 7,80 eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v hodnote 7,80 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady by boli v sume 13,30 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 7,80 eur.
39. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 EP o túto daň vo výške 20 %, teda o 8,24 eur a teda mu patrí 49,43 eur.
40. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 49,43 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 Exekučného poriadku.
41. V danom prípade súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.