Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-5-2018.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky P.. T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. C. XXX, zastúpená JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, Popradská 80, Košice a otca P.. Z. E., nar. 30.07.1977, bytom L. XX, E. v konaní o udelenie súhlasu k zmene mena, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/189/2017-33 zo dňa 22.11.2017 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu 1.inštancie tak, že návrh matky o udelenie súhlasu k zmene mena mal. Z. E., nar. 11.04.2015 na Z. E. z am i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie udelil namiesto otca P.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX matke P.. T. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX súhlas k podaniu žiadosti o zmenu mena maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX na meno Z. E., nar. XX.XX.XXXX. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania udelil matke súhlas namiesto otca na podanie žiadosti na zmenu mena maloletého Z. E. na meno Z.. Je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa sa nevedia zhodnúť na mene pre maloletého syna. Matka uvádzala, že už počas tehotenstva bola stotožnená s menom Z. pre syna. Manžel s týmto menom nesúhlasil. Momentálne po rozvode rodičov žije matka s maloletými deťmi u svojich rodičov, otec maloletých s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Maloletý je vo veku 2,5 roka, podľa vyjadrenia matky reaguje len na oslovenie menom Z., kde ho takto začala volať potom, čo s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti s manželom. Matka v konaní predložila dôkazy o tom, že maloletého syna aj v škôlke oslovujú menom Z.. Súd v tomto konaní vyhovel návrhu matky, pretože napriek odlišným názorom rodičov maloletého na to, aké má mať maloletý meno, bolo objektívne preukázané, že maloletého nielen najbližšia rodina zo strany matka volá menom Z., ale takto ho oslovujú aj v škôlke, ktorú navštevuje. Maloletý je na toto meno zvyknutý, pričom to nie je meno hanlivé, ani cudzojazyčné, ktoré by maloletému v jeho budúcom živote spôsobovalo problémy. Vzhľadom k týmto objektívne preukázaným skutočnostiam, je podľa názoru súdu v prospech maloletého dieťaťa zmena jeho mena na meno Z., keďže toto meno považuje maloletý za svoje meno, je s ním stotožnený a nebolo by v jeho záujme, aby si vo veku 2,5 roka musel zvykať na nové meno.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Meno maloletého bolo určené spoločnou dohodou v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v zmysle neskorších platných právnych predpisov, pričom nie je pravdou, že by s tým matka dieťaťa nesúhlasila. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že bývalá manželka zmenila oslovovanie Z. a začala riešiť zmenu jeho mena až po jej odchode zo spoločnej domácnosti v januári 2016, kedy mal Z. takmer 1 rok. Do tohto obdobia ho otec, matka, ako aj najbližšia rodina spoločne volali Z.. Vyjadrenie bývalej manželky uvedené v rozhodnutí o zmene mena, že starší syn Z. ho volal bábo pretože sa obaja tešili, že bude mat' po narodení meno Z., nie Z. otec uviedol, že starší syn Z. mal v období narodenia Z. iba 18 mesiacov, tešil sa že bude mať súrodenca a rozdiel medzi jeho pomenovaním menom Z., Z., alebo akýmkoľvek iným pomenovaním nebol schopný vzhľadom na svoj vek a svoju rozumovú vyspelosť vôbec pochopiť a už vôbec nie je ani možné, aby Z. v tomto veku s menom Z. nesúhlasil, pretože sa k tejto otázke ani nebol schopný vyjadriť. V zmysle rozhodnutia o zmene mena sa bývalá manželka rozhodla volať Z. Z. až po tom, ako opustila spoločnú domácnosť v Bratislave. Skutočnosť, že bola počas tehotenstva stotožnená s menom Z. tak, ako to uvádza v listinách nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na zmenu mena dieťaťa. Otec uviedol, že dieťa reaguje aj na meno Z., ak ho tak oslovuje. Matka nerešpektuje meno dieťaťa uvedené v rodnom liste. Ako otec Z. nikdy nedal súhlas na zmenu jeho mena. Nesúhlasí s tým, aby syn sa volal Z. a v prípade, ak by s tým súhlasil, udelil by súhlas jeho matke so zmenou mena a v prípade rozhodnutia súdu o udelení súhlasu so zmenou by nepodával proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. K návrhu matky na nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o zmenu mena maloletého dieťaťa nebol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril, ani mu súdom nebolo oznámené, v akej lehote sa má vyjadriť. Súd mu doručil výlučne návrh matky, vrátane príloh, potvrdenie súdu o prijatí návrhu, uznesenie o ustanovení opatrovníka, predvolanie na pojednávanie a poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania - tlačivo. Akékoľvek tvrdenia matky o tom, že sa jej otec, alebo starý otec vyhrážali tým, že ak nebude súhlasiť s menom Z., že ju otec opustí alebo vyhodí sa nezakladajú na pravde, ide o účelové tvrdenia v súdnom konaní ničím nepodložené. Vyjadrenia matky o tom, že ju otec vyhodil zo spoločnej domácnosti sa rovnako nezakladajú na pravde. Matka po nezhodách, ktoré boli medzi manželmi bez vedomia otca opustila spoločnú domácnosť spolu s deťmi. Spoločná domácnosť bola v C., kde spoločne s deťmi žili a matka sa odsťahovala do Š. C. (430 km). Otec naďalej ostal bývať v C., pretože tam pracoval. Po odchode matky nasledoval rozvod a úprava rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P/102/2016 zo dňa 07.03.2017. Po právoplatnosti rozsudku dňa 07.04.2017 aj napriek rozdielnym pobytom rešpektuje otec rozsudok a s deťmi sa v jeho zmysle stretáva každú tretiu sobotu v mesiaci za prítomnosti ich matky. Stretnutia s deťmi prebiehajú vždy tak, že matka určí presný čas a miesto stretnutia. Stretnutia trvajú podľa uváženia matky a jej rozhodnutia. Preto nie je pravdou, že otec navštevuje deti podľa toho ako má čas, ako sa mu chce, ale navštevuje deti podľa toho, ako mu bolo rozsudkom určené a doba stretnutia s nimi je vždy závislá na rozhodnutí matky, ktorú otec rešpektuje. Pokiaľ otec požiada o zmenu stretnutia s deťmi, 1 x mu matka vyhovela, v ostatných prípadoch mu oznámila, aby rešpektoval rozhodnutie súdu. Vzhľadom na to, že Z. má už 4 roky a Z. necelé 3 roky, pri stretávaní sa s nimi spolu s ich matkou rešpektuje otec ich potreby a návyky týkajúce sa ich stravovania, spánku a denných zvyklostí a k tomu prispôsobuje po dohode s ich matkou aj trvanie stretnutí tak, aby to bolo v záujme detí. Počas stretnutí sa s Z.Ť. hrajú, držia sa za ruky, smejú a ešte nikdy k dnešnému dňu počas stretnutí sa nestalo, aby Z.E. plakal alebo sa stretnutie neuskutočnilo z toho dôvodu, že Z. s otcom nechce byť. Keďže Z. nevie ešte rozprávať, nie je schopný ani odpovedať na otázku ako berie otca a už vôbec nevie pochopiť význam tejto veci. Je to len tvrdenie matky, aby Z. vnímal otca ako cudzieho človeka, aby sa tak stalo postupom času, čo však otec nedopustí. Z. reaguje na svoje meno, reaguje aj na to, ak ho otec volá drobček. Pre otca je nepochopiteľné, že sa matka bez jeho súhlasu rozhodla, že v Cirkevnej materskej škole sv. C., E. X, E., ktorú Z. navštevuje, aby ho oslovovali menom Z.. Vyjadrenie materskej školy o tom, že všetci pracovali a spolužiaci Z. volajú menom Z. bolo vydané 2 mesiace po jeho nástupe do tejto materskej školy, čiže oslovovanie Z. menom Z. zamestnancami a spolužiakmi v tom čase trvalo iba dva mesiace. Z vyjadrenia materskej školy jednoznačne vyplýva, že matka autoritatívne rozhoduje aj o otázkach, ktoré majú byť vecou dohody rodičov, pričom u nich rozhoduje výlučne ona a vôbec nerešpektuje zákon a meno dieťaťa uvedené v rodnom liste. Rozhodnutie o zaradení dieťaťa na adaptačný pobyt vydané materskou školou, na ktorom je uvedené meno Z. E. je nielenže v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Materská škola nerešpektuje všeobecne záväzné právne
predpisy, ako ani Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého je právom dieťaťa mať meno, ktoré je do dnešného dňa v zmysle rodného listu Z.. Z fotodokumentácie z materskej školy, ktorá sa nachádzala na skrinke a na nástenke materskej školy, kde je na výkresoch uvedené meno Z. nie je zrejmé kto na výkresy meno Z. napísal, či matka, učiteľka alebo akákoľvek iná osoba a či neboli napísané napríklad dodatočne. Deti, ktoré navštevujú materskú školu v tomto veku nevedia ešte ani písať ani čítať, a preto meno napísané na týchto obrázkoch pre nich nie je podstatné, keďže si ho nevedia prečítať a potom ním svojho spolužiaka oslovovať. Meno si Z. nenapísal sám, pretože ešte nevie ani písať ani hovoriť. Z. bude počas svojho života meniť škôlky, školy, krúžky, kolektív, ako aj spolužiakov, a preto nie je možné použiť túto argumentáciu, že k zmene mena by malo dôjsť z dôvodu, že ostatné deti a učitelia v materskej škole oslovujú Z. Z.. Matka uvádza, že má s maloletým problém na úradoch, pričom neuvádza na akých úradoch a o aký konkrétny problém ide. Je pravda, že rodičia otca nevideli deti približne od januára 2016. Je to však z dôvodu vyjadrenia matky, ktorá rodičom otca povedala, že už nikdy neuvidia svoje vnúčatá a želá si, aby rešpektovali jej rozhodnutie. Do dňa pojednávania nemal otec vedomosť, že matka má záujem deti pokrstiť. Otec zároveň poukázal na to, že opatrovník určený maloletému v konaní neodporúča zmenu mena, ale ponecháva to na rozhodnutí súdu, pričom aby sa dieťa k zmene svojho mena vyjadrilo, ak bude staršie vzhľadom na to, že Z.Ť. je maloleté dieťa, ktoré má 2,5 roka a nie je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť ešte schopné vyjadriť svoj názor. Konajúci súd v zmysle dlhodobej judikatúry nezistil ani jeden z relevantných dôvodov pre udelenie súhlasu súdu na zmenu mena dieťaťa a napriek tomu návrhu matky dieťaťa vyhovel. Rozhodnutie odôvodnil iba konštatovaním, že nie je v záujme dieťaťa, aby si vo veku 2,5 roka muselo zvykať na nové meno. Matka maloletého po narodení oslovovala maloletého menom Z., až po rozchode rodičov začala ho oslovovať iným menom, čo trvá už niekoľko mesiacov. V prípade, ak nechce oslovovať dieťa menom Z., nič jej nebráni, aby malo dieťa v zmysle § 2 Zákona o mene a priezvisku viac mien, naviac však 3 mená, pričom určenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena v zmysle § 2a Zákona o rodine. Preto otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, že neudeľuje súhlas namiesto otca k podaniu žiadosti o zmenu mena mal. Z. E. na Z. E..
5. Odvolanie spolu s výzvou na vyjadrenie bolo doručené tak právnemu zástupcovi matky, ako aj kolíznemu opatrovníkovi, ktorí sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 66 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z., ďalej CMP) a § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.) v spojení s ust.§ 2 ods.1 CMP, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.03.2018 a zistil, že odvolanie otca je dôvodné.
7. Predmetom konania je zmena mena maloletého dieťaťa určená súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle Zákona o rodine.
8. Podľa ust.§ 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal. dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
9. Podľa ust. § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku č.300/1993 Z.z., žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal, alebo ak sa súhlas nedal získať.
10. Podľa ust.§ 1 ods.1 Zákona o mene a priezvisku, každý musí mať meno. Podľa ods.2 uvedeného ustanovenia, meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
11. Podľa ust.§ 2 ods.1 Zákona o mene a priezvisku, každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, naviac však 3 mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno“) do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť..
12. Podľa ust.§ 3 Zákona o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku meno v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení.
13. Podľa ust.§ 6 ods.1 Zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť; najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa ust.§ 8 Zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého alebo s § 4 ods.2 alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
15. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj keď tento správne vyhodnotil skutkový stav, ale nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu. Preto jeho závery nie sú vecne správne.
16. Odvolací súd má za to, že existencia závažných dôvodov, ktoré sú predpokladom pre vyhovenie matkou podaného návrhu na zmenu mena zistená nebola. Otec sa o maloleté deti zaujíma, stretáva sa s nimi v čase, tak ako bolo určené. Zo spoločnej domácnosti odišla s deťmi matka maloletých. Možno prisvedčiť otcovi a jeho argumentom, že potvrdenie z materskej školy o oslovovaní dieťaťa menom Z. E. vzhľadom na jeho vek nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na zmenu jeho mena. Otec jednoznačne deklaroval, že maloletý reaguje aj na meno Z.. Zároveň je pravda, že povinnosťou matky je rešpektovať meno dieťaťa uvedené v rodnom liste. Uvedená povinnosť platí aj pre Cirkevnú materskú školu K.. C., E. X, E., ktorú Z. navštevuje. Možno prisvedčiť otcovi, že meno na výkresoch, ktoré kreslí mal. Z. si nepíše sám, píšu mu ho iné osoby a nedá sa ani zistiť kto presne, pretože deti, ktoré navštevujú vo veku necelé 3 roky materskú školu nevedia ešte ani písať, ani čítať, a preto meno napísané na týchto obrázkoch nie je pre nich podstatné. To ako oslovuje maloletého Z. jeho brat Z. N.zhľadom na jeho vek je tiež zásadne ovplyvnené matkou. Zo spisu nevyplýva, že by si otec neplnil svoje povinnosti voči dieťaťu a neprejavoval oň záujem alebo že by k dieťaťu stratil citový vzťah. Meno Z. nie je ani hanlivé ani smiešne, ani výstredné. Otec si povinnosti voči maloletému plní. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by dlhoval na výživnom. Zároveň otec tvrdí, že na stretnutia deťom nosí nové hračky a finančne počas Vianoc prispel na darčeky.
17. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky o udelenie súhlasu na zmenu mena mal. Z. E., nar. XX.XX.XXXX na Z. E. zamietol podľa ust.§ 388 C.s.p., lebo tu neboli dôvody na potvrdenie a ani zrušenie rozsudku.
18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.