Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11P-64-2017.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o mal. D. R., F.. XX.X.XXXX I. P. R., F.. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja št. občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: R. R., F.. XX.X.XXXX, T. H. XXX, št. občianka SR, právne zast.: Mgr. Pavol Gavorník, Nám. SNP 3, 907 01 Trnava a H. R., F.. X.X.XXXX, T. H. XXX/X, E., št. občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd určuje, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí zvýšenou sumou a to na maloletého Jakuba zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 130,- EUR mesačne na maloletú Kristínu zo sumy 90,- EUR mesačne na sumu 130,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 24.11.2017.
Nedoplatok za zročnom výživnom za čas od 24.11.2017 do 31.3.2018 a to na maloletého Jakuba v sume 127,- EUR a na maloletú Kristínu v sume 169,30 EUR je otec povinný zaplatiť najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Týmto súd m e n í rozsudok OS Senica č.k. 5P/7/2015-63 zo dňa 18.3.2015 v spojení s rozsudkom KS Trnava č.k. 10CoP/25/2015-125 zo dňa 13.1.2016 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2017 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti tak , že žiadala aby súd zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí na sumu 200 € mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 1.7.2017. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výžive detí rozhodované rozsudkom OS Senica č.k. 5 P/7/2015 v spojení s rozsudkom KS Trnava zo dňa 13.1.2016. Otec nejavil o detí vážny záujem a napriek skutočnosti , že ešte rozsudkom zo OS Senica zo dňa 7-11-2011 bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 15.30 hod. si otec v minulosti chodil pre deti vždy až v sobotu namiesto piatku a od 1.7.2017 si pre deti nechodí vôbec, pričom matke ani neoznamuje prečo takýmto spôsobom koná. Nad rámec bežného výživného sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive detí, matka nemá vedomosť o nejakom sporení pre maloleté deti zo strany otca . O obe dospievajúce deti sa stará fakticky sama, nemá žiadneho partnera. Od poslednej úpravy výživného náklady na starostlivosť na výživu detí výrazne vzrástli. Otec detí je SZČO , matka nevie uviesť aký dosahuje mesačný príjem ale oproti minulosti je určite vyšší o čom svedčí fakt , že manželke kúpil auto s poznávacou zn. E. XXX T.. Matka nevie aký je aktuálny majetok otca , pretože tento má tendenciu všetok majetok prepisovať na blízke osoby. Matke však nie je zrejmé , prečo sa otec detí venuje tejto práci , kvôli ktorej nemá
čas stretávať sa s vlastnými deťmi a ktorá práca mu podľa jeho vyjadrenia neposkytuje dostatočné finančné zabezpečenie. Pri tom v reálnych schopnostiach a možnostiach otca detí je zarábať viac , ako neustále opisuje. Otec žije so svojou terajšou manželkou s ktorou má jedno dieťa , manželka otca je riadne zamestnaná. Matka predpokladá , že otcove náklady na bývanie sú nižšie ako jej náklady na bývanie .Mal. Jakub je mentálne študentom 3. triedy SPŠ v Myjave a mal P. Z. XX/XXXX začala chodiť do 1. ročníka na Obchodnú akadémiu v Senici - bilingválne štúdium, čo znamená , že náklady na starostlivosť oboch detí vzrástli , najmä pokiaľ ide o zabezpečenie školských pomôcok, stravného, cestovného a sporenia na stužkovú. Pokiaľ ide o mal. Jakuba tento denne do školy dochádza, náklady na cestovné predstavujú sumu 30 € mesačne, školské pomôcky sumu 50 € mesačne, , ZRŠ v sume 15 € ročne. Pokiaľ ide o mal. Kristínu táto tiež denne do školy dochádza, náklady na cestovné predstavuj sumu 30 € mesačne, školské pomôcky sumu 15 € mesačne, ZRŠ v sume 35 € ročne. Čo sa týka stravného obe maloleté deti sa nachádzajú v období dynamického vývoja a rastu, kedy potrebujú nie len dostatok stravy z kvantitatívneho ale aj z kvalitatívneho pohľadu. Náklady na stravovanie v školskom zaradení ( obedy )sa pohybujú na úrovni 40 € mesačne na každé dieťa . K tomu treba prirátať náklady na raňajky , desiate , olovranty, večeru , ovocie a zeleninu. Tiež obe deti potrebujú mať pri sebe vzhľadom na svoj vek primeranú hotovosť ( vreckové ) na krytie bežných úhrad spojených so školskými aj mimoškolskými aktivitami. Náklady o na obuv a oblečenie vychádzajú v priemere 60 | na jedno dieťa. Ďalej výdaje na kredit na mobil , drogéria , kaderník a iné nepredvídané výdavky predstavujú sumu 30-35 € mesačne na každé dieťa. Matka teda spotrebuje na krytie bežných potrieb detí a to na mal. Jakuba sumu cca 450 € mesačne na mal. Kristínu sumu 370 € mesačne , bez zohľadnenia mimoškolských aktivít. Obe deti majú možnosť počas štúdia zúčastňovať sa mimoriadnych školských akcií- exkurzií, výletov a rôznych výchovných a spoločenských a kultúrnych podujatí, s ktorými sú spojené ďalšie značné výdaje. Mal. Kristína už má na budúci školský rok naplánovaný výlet do Londýna, pričom podobné akcie absolvuje každý rok .Nakoľko študuje bilingválne štúdium , je pre ňu takéto zlepšovanie v cudzom jazyku nevyhnutné. Táto sa okrem iného aktívne venuje krúžku mažoretiek. Táto aktivita zahŕňa úhradu nákladov na cestovné na tréningy, vystúpenia , oblečenie vo výške 30 € , cvičky vo výške 20 € a stravu vo výške 35 €. Matka detí, ktorej mesačný príjem je 450 € netto musí sama znášať náklady na bývanie a chod domácnosti to vo výške 120 € mesačne a iné náklady na údržbu domu, hypotekárny úver, , životné poistenie ,cestovné do práce, ,domovú daň, poplatok za odpad , , drevo a uhlie na kúrenie , poistenie auta a pod .vo výške 290 € mesačne. Otec detí navyše komplikuje matke celú situáciu tým, že výživné jej platí nepravidelne a to niekedy až po niekoľkých mesiacoch. Ku dňu podania návrhu evidovala posednú platbu dňa 14.9.2017 a to za mesiac 07/2017.
2.Otec detí sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 26.1.2018 s tým, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného mal mal. Jakub takmer 16. rokov a mal. Kristína 13.rokov. V tom čase už bol ženatý a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F. , F.. XX.X.XXXX.Od poslednej úpravy výživného sa zmenilo len to, že uplynula doba troch rokov. On je živnostník pričom podľa daňového priznania za rok 2016 základ dane činil sumu 3.838,94 € , pričom v roku 2016 mal výdavky v sume 8.446,21 € z toho dôvodu že musel nakúpiť veci potrebné n podnikanie. Vzhľadom na svoj príjem nie je schopný platiť vyššie výživné .Tiež sa musí starať o tretie dieťa , ktoré má s manželkou. Býva s rodinou v byte , ktorý nie je v ich vlastníctve , byt vlastní matka jeho manželky , ktorá im umožnila v byte bývať avšak musia platiť platby spojené s užívaním bytu. Manželka je zamestnaná, jej príjem je 400 € netto mesačne. Matka s deťmi býva v rodinnom dome , ktorý je stále v BSM , doposiaľ nemajú BSM vyporiadané. Vyživovaciu povinnosť si plní, nemá žiaden nedoplatok na výživnom. Náklady na cestovné matka musela vynakladať aj v čase poslednej úpravy výživného. Aký príjem má matka nevie, ale predpokladá, že sa jej od poslednej úpravy zvýšil. Ak spočíta náklady o ktorých sa v návrhu zmieňuje matka tak potom nevie , kde berie na tieto náklady peniaze . Nezdá sa mu, že by matka mesačne kupovala deťom rôzne veci na oblečenia ako uvádza. Od syna vie , že oblečenie a obuv im nekupuje mesačne ale len keď potrebujú. Kredit takisto max. v hodnote 8 € na mesiac. Čo sa týka stravy , tak raňajky majú doma, na desiatu dostávajú peniaze, o na obedy chodí len dcéra, olovranty a večere majú doma. Drogériu nekupuje tiež každý mesiac a ku kaderníkovi tiež nechodia každý mesiac. Tiež nie je pravdou , že nemá priateľa , pretože priateľa má a tento sa občas zdržiava aj u nich doma. On je ochotný nad rámec bežného výživného prispieť deťom na nákup oblečenia a obuvi s tým, že na nákupy pôjdu spoločne. Tiež chcel zriadiť deťom paušál na telefón s čím však ich matka nesúhlasila nakoľko ona má iného operátora. Tiež poukázal na skutočnosť, že podľa neho nie je dôvod na zvýšenie výživné, ešte neukončili strednú školu a preto nie je možné zvyšovať výživné pre prípad , že pôjdu na vysokú školu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, dokladmi o príjmoch a pravidelných výdajoch rodičov, obsahom pôvodného spisu 5 P /7/2015 ( najmä rozsudkom OS Senica č.k.5 P /7/2015-63 zo dňa 18.3.2015 a rozsudkom KS Trnava č.k. 10CoP/25/2015-125 zo dňa 13.1.2016) a zistil tento skutkový stav veci: Naposledy bolo výživné na mal. deti upravované rozsudkom OS Senica č.k.5 P /7/2015-63 zo dňa 18.3.2015 v spojení s rozsudkom KS Trnava č.k. 10CoP/25/2015-125 zo dňa 13.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2016 v časti výživného. Týmto rozsudkom súd zvýšil výživné otca na ma. Jakuba na sumu 100 € mesačne a na mal. Kristínu na sumu 90 € mesačne s účinnosťou od 23.1.2015V čase tejto úpravy výživného matka mala priemerný mesačný príjem v sume 468,39 € netto, poberala daňový bonus v sume 42,82 €. Bývala s deťmi v rodinnom dome z BSM. Otec bol SZČO , pričom jeho príjem bol 715,25 €. Bol ženatý a z manželstva sa mu narodil ďalší syn Nikolas. Býval s manželkou , synom a jej dvomi deťmi z prvého manželstva v trojizbovom byte , na ktorý si vzali úver cca 20 000 € ,a ktorý splácali v sume po 190 € mesačne ako aj ďalší spotrebný úver v sume 5000 € na prerobenie bytu , ktorý splácali po 100 € mesačne. Mal. Jakub bol študentom 1. ročníka strednej školy ( v čase podania návrhu matkou bol žiakom 9. triedy ) , vo voľnom čase sa venoval rybolovu a mal. Kristína bola žiačkou 6. ročníka ZŠ 1. triedy ZŠ , už vtedy navštevovala krúžok mažoretiek .
4. Matka a pri svojej výpovedi na podanom návrhu trvala. Otec sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Toho času matka s deťmi býva stále v rodinnom dome , ktorý vlastnícky stále patrí obom rodičom . Platby spojené s bývaním platí mesačne a to elektriku v sume 37 €, SIPO rozhas a TV v sume 4,64 €, štvrťročne vodu v sume 40 € a ročne odvoz TKO v sume 20 € na osobu , kúri tuhým palivom ( jedna fúra cca 500- 600 €). Ďalej spláca hypotekárny úver, ktorý si brali ešte s otcom detí na kúpu RD v sume 87,35 € mesačne. Otec detí býva s manželkou a synom v byte , ktorý podľa jeho vyjadrenia vlastnícky patrí matke manželky ( je to ten istý byt v ktorom býval aj v čase poslednej úpravy výživného ) . Platby spojené s bývaním sú mesačne 170 € nájomné, 22 € elektrika, 7 € plyn SIPO, 4,64 € rozhlas a TV SIPO , 25, 44 € Inkaso ( Slovak Telekom ), ročne odvoz TRKO v sume 120 €, úhrada do Zdravotnej poisťovne v sume 61,81 €. Ďalej spláca pohľadávku za internet a telefón v sume 50,60 € mesačne , ktorá pohľadáva vznikla na RD Podbranči v čase , kedy tam už otec nebýval. Mal. Nikolas navštevuje MŠ, kde platia 25,80 € mesačne stravné.
5. Podľa správy od zamestnávateľa matky , táto má priemerný mesačný príjem v sume 471 € netto, poberá daňový bonus a rodinné prídavky na dve deti. Podľa správy od Sociálnej poisťovne , pobočka Senica za posledných 12. mesiacov nepoberala žiadne dávky sociálneho poistenia.
6. Podľa daňového priznania otca za rok 2016 ( za rok 2017 ešte nepodal) základ dane činil sumu 3.838,94 € , pričom v roku 2016 mal výdavky v sume 8.446,21 €. Podľa správy od Sociálnej poisťovne , pobočka Senica za posledných 12. mesiacov nepoberala žiadne dávky sociálneho poistenia.
7.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine )o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
11.Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.
14.Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu , je povinný preukázať ich súdu., predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
15. Podľa zák. opatrenia č. 173/2017 Z.z. , účinného od 1.7.2017 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 91,06 € mesačne ( z toho 30 % je 27,32 € ).
16. Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté deti. Od posledného rozhodovania o výživnom síce uplynula doba niečo vyše dvoch rokov . Obe maloleté deti medzitým ukončil i základnú školu a obaja navštevujú strednú školu a to mal. Jakub 3. ročník a mal. Kristína prvý ročník . Obe deti sú vo veku , kedy sú s nimi zvýšené náklady najmä v súvislosti so stravou a oblečením a kozmetikou .
17.Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd z úvahy , že otec sa o deti nezaujíma, naposledy určené výživné platí nepravidelne. Naposledy určené výživné a to na mal. Jakuba v sume 100 € a na mal. Kristínu v sume 90 € nezodpovedá momentálne veku a potrebám maloletých detí . Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenil. Otec stále pracuje ako SZČO . Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu , je povinný preukázať ich súdu., predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že príjem otca je v skutočnosti vyšší ako ten , ktorý vyplýva z daňového priznania za rok 2016. Povinnosťou otca je dosahovať taký príjem , aby mohol zabezpečiť výživou osoby , ku ktorým má vyživovaciu povinnosť .
18.Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 173/2017 Z.z. , účinným od 1.7.2017 určené sumou 91,06 € mesačne, pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základne životné potreby. Matka má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na deti . Prihliadnuc na jej príjem je táto suma maximálne 70 € mesačne na každé dieťa ( 30 % z jej príjmu ) .Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov bude mať každé dieža mesačne k dispozícii sumu 200 € , ktorá suma musí postačiť na uspokojovanie ich základných životných potrieb, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky . V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom takto určené výživné zodpovedá životnej úrovni ich rodičov , najmä otca.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné v sume po 130 € mesačne na každé dieťa je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca ako aj odôvodneným potrebám a veku detí. Rozdiel vo veku medzi deťmi sú necelé tri roky , pričom u mal. Kristíny súd zohľadnil najmä jej mimoškolské aktivity ( mažoretky ) a skutočnosť , že jej štúdium je náročnejšie na výdavky , ktoré sú spojené s najmä so zakupovaním školských pomôcok spojených s výučbou v cudzom jazyku. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( napr. neprimerane vysoké platby za telefóny , internet, poistky ....).
20. Matka žiadala zvýšiť výživné spätne od 1.7.2017 avšak nepreukázala súdu v zmysle § 77 ods. 1 posledná veta zákona o rodine dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré si nemohla podať návrh skôr. Súd je preto priznal zvýšené výživné len odo dňa podania návrhu t.j. od 24.11.2017. Vzhľadom k spätnej účinnosti vznikol otcovi nedoplatok za zročnom výživnom za čas od 24.11.2017 do 31.3.2018 a to n a mal. Jakuba ba v sume 127 € a na mal. Kristínu v sume 169,30 €. Nedoplatok predstavuje rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným a zvýšeným výživným, pričom u mal. Jakuba je to suma 30 €, pričom z tejto sumy je adekvátna časť za mesiac11/2017 ( 30 : 3 dní = 1 ) t.j.za 7 dní je to suma 7 € ( 7x1 ) a za mesiace 12/2017-03/2018 je to suma 120 € ( 4x30) .U mal. Kristíny je to suma 40 € , pričom z tejto sumy je adekvátna časť za mesiac 11/2017 ( 40: 30 = 1,33 € ) t.j. za 7. dní je to suma 9,30 € (7 x 1,33 ) a za mesiace 12/2017-03/2018 je to suma 160 € ( 4x40) . Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku súd určil povinnosť otcovi tento zaplatiť matke najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto doby sa stáva celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože toto konanie je bezpoplatkové a žiadne trovy im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.