Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-328-2017.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/328/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spotrebiteľskom spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. V. XXXX/X, XXX XX T. O., proti žalovanému: P. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/ XX, XXX XX Ružomberok, v konaní o zaplatenie 336,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti časti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.7.2017 č.k. 3Csp/39/2017-77, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej okresný súd v ostatnej časti žalobu zamietol a v časti o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol v spotrebiteľskom spore o žalobe žalobcu rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 154,68 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 154,68 eur za obdobie od 28.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti súd žalobu zamieta. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných dôkazov vrátane listinných dôkazov, s ktorými sa oboznámil a následne citoval príslušné ustanovenia zákonov, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 5.1.2016 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách resp. ako nepomenovanej zmluvy v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému služby elektronickej komunikácie. Dňa 5.1.2016 uzatvorili strany sporu Dodatok k vyššie uvedenej zmluve podľa Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy M NAJ, záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb HAPPY M NAJ a dodržiavanie povinností účastníka v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku, predaj zľavneného mobilného telefónu Acer Liquid Z530 za akciovú kúpnu cenu 19,- eur, ďalej poskytnutie volaní do EÚ a iné benefity, poskytnutie možnosť kúpy zariadenia POWERBANK za zvýhodnenú kúpnu cenu 0,04 eur s DPH, poskytnutie jednorazového kódu na zľavu pri kúpe mobilného telefónu vo výške 100,- eur z akciovej kúpnej ceny zariadenia alebo z druhej časti
mesačného poplatku za program Happy, alebo 50,- eur z neakciovej kúpnej ceny zariadenia. Žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku dodával žalovanému zmluvne dojednané služby, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7600165528 splatnou dňa 25.1.2016 na sumu 0,84 eur, faktúrou č. 7601096316 splatnou dňa 25.2.2016 na sumu 11,15 eur, faktúrou č. 7602034953 splatnou dňa 29.3.2016 na sumu 15,98 eur, faktúrou č. 7603020538 splatnou dňa 25.4.2016 na sumu 50,78 eur, faktúrou č. 7603959254 splatnou dňa 25.5.2016 na sumu 30,98 eur, faktúrou č. 7604918603 splatnou dňa 27.6.2016 na sumu 44,95 eur. Uvedené faktúry žalovaný neuhradil. Žalobca v tejto časti dostatočne preukázal existenciu platnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 154,68 eur za neuhradené služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 154,68 eur. Zároveň súd priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky - 5% ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy odo dňa 28.12.2016 uplatneného žalobcom t.j. nasledujúceho po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry, nakoľko žalovaný tým, že vyfakturované čiastky neuhradil v lehote splatnosti faktúr, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného záväzku, keď výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom je v súlade s príslušným vykonávacím predpisom (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania mala výšku 0,0 % + 5 = 5,00 %). Súd mal v tejto časti z listinných dokladov riadne a dostatočne preukázaný uplatnený nárok žalobcu, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nenamietal, k podanej žalobe sa nevyjadril. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 182,17 eur vyúčtovanej faktúrou č. 7610712751 splatnou dňa 27.12.2016, súd v tejto časti žalobu s príslušenstvom zamietol s poukazom na nasledovné: Zmluva a Dodatok uzatvorené medzi stranami sú svojou povahou spotrebiteľskými zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ), keďže boli uzavreté medzi žalobcom ako dodávateľom elektronických komunikačných služieb, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, nekonajúcim pri ich uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere súd nemá o charaktere uzatvorenej zmluvy žiadnu pochybnosť, naviac zo strany žalobcu súd nemal preukázaný tvrdený úmysel žalovaného tvrdený žalobcom, podvodom získať výhody z uzatvorenej zmluvy. Zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a žalovaným, predstavujú svojím charakterom typové (formulárové zmluvy) vopred pripravené dodávateľmi, pre ktoré je charakteristické, že spotrebiteľ ich obsah, teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje (môže len zmluvy ako celok uzavrieť alebo ich ako celok odmietnuť). Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku (napr. s dobrými mravmi). Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná a vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku i primeraná. Tieto podmienky v danom prípade podľa názoru súdu splnené neboli. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalobca nie je nijako sankcionovaný v prospech účastníka v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Skutočnosť, že žalobca je sankcionovaný v rámci zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách nie je relevantná pre posudzovanie jednotlivých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť ďalej využívať služby v zmysle uzatvorenej zmluvy bez kúpy mobilného telefónu, príp. vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho mobilného telefónu by bola i zmluvná pokuta nižšia. V tomto smere preto neobstojí stanovisko žalobcu, že výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť spotrebiteľ zvolením programu bez kúpy mobilného zariadenia resp. výberom mobilného telefónu (alebo iného koncového zariadenia), pretože ceny mobilných telefónov (od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty) stanovoval práve žalobca. Sám žalobca uviedol, že zmluvná pokuta ako štandardný prostriedok na zabezpečenie záväzkov sa dojednáva iba vtedy, ak zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti, teda z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemal možnosť uzatvoriť zmluvu so záväzkom viazanosti bez žalobcom stanovenej zmluvnej pokuty. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno preto považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, žalobca nepreukázal, že požadovaná zmluvná pokuta vzhľadom na povahu zabezpečeného záväzku nie je neprimeraná. Z obsahu dodatku mal súd preukázané, že žalovaná zakúpila od žalobcu ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 19,- eur, keď neakciová cena uvedeného zariadenia bola 199,- eur. Pokiaľ žalobca poukazoval, že benefitom je aj zľava z ceny mobilného telefónu, súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou žalobcu, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú (trhovú) cenu a rozdiel medzi skutočnou (trhovou) a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný podľa dodatku mal tiež možnosť využívať poskytované služby za zvýhodnenú cenu, pričom benefitmi v zmysle uzatvoreného dodatku je súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku poskytnutý MT. Žalobca vo svojej žalobe ani vo svojej výpovedi na pojednávaní okrem rozdielu ceny mobilného telefónu nepreukázal, že výška zmluvnej pokuty je primeraná vzhľadom na súčet poskytnutých benefitov. Poskytnuté benefity, ktoré mali byť zabezpečené práve zmluvnou pokutou boli v uzatvorenom dodatku formulované neurčito a nejasne s odkazom na Cenník a nebolo ani zrejmé, či žalovaný všetky poskytnuté benefity aj využíval, resp. mienil využívať. Žalobca na podporu tvrdení o primeranosti zmluvnej pokuty k zabezpečovanému záväzku nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu. Pokiaľ žalobca v konaní odkazuje na Ústavu Slovenskej republiky a ústavné princípy súd má za to, že rozhodnutím súdu v tejto právnej veci nedošlo k porušeniu ústavného princípu právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ochrana slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa ako už súd vyššie konštatoval má oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, preto aj v spotrebiteľskej zmluve
je možné dojednať sankciu za porušenie zmluvy, pričom táto sankcia nesmie byť voči zabezpečovanému záväzku neprimeraná a jej dojednanie musí byť individuálne. Kladie sa preto veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom a vzťah, ktorému sa môže v súdnom konaní poskytnúť ochrana. Neprehľadnosť a neurčitosť uzatváraných zmlúv je potom výlučne na ťarchu dodávateľa poskytovaných služieb. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v spore žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to v časti, v ktorej súd čiastočne žalobu zamietol a v súvisiacej časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal uplatnený nárok žalobcu za zmluvnú pokutu, žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá nielen slobodne, ale aj v dobe vysoko konkurenčného prostredia. Okrem toho, že si žalovaný vybral telefón, vybral si aj program s benefitmi, ktorý mu zrejme z nejakých dôvodov vyhovoval. Zmluvou sa zaviazal nielen platiť za poskytované služby, ale tiež pre prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca - podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách - sa zase zaviazal mu poskytovať služby po určité obdobie za dohodnutých podmienok. Kým zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v závislosti na poskytnutých benefitoch, žalobca pre prípad, že by nedodržal záväzky a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv (ktoré, na rozdiel od žalovaného, žalobca bol zo zákona povinný uzatvoriť), mohol byť sankcionovaný oveľa prísnejšie, čo zabezpečuje už samotný právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže spotrebiteľ uplatniť v prípade nedodržania záväzku podnikom, je žalobca ešte sankcionovateľný (na rozdiel od žalovaného) štátom. Možno teda povedať, že ak by bolo možné hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak len v prospech žalovaného, ktorého chráni už zákon o (ne)dodržiavanie jeho práv zo zmluvy sankcionuje podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzkov sú upravené najmä v § 73 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti tiež považujú za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp.zn.: 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, kde najvyšší súd vyslovil, že „Sama skutočnosť, že strany si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku.“ V tomto prípade teda zmluvná pokuta neodporuje zásadám morálky a neznamená ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ako to mylne a najmä bez bližšieho zdôvodnenia uvádza v odôvodnení rozsudku súd. Žalobca pri uplatnenie zmluvnej pokuty zohľadnil počet dní, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku do času, kedy bolo poskytovanie služieb prerušené z dôvodu neplatenia za žalobcom poskytované služby. Takto dojednaná zmluvná pokuta teda úplne zohľadňuje reálnu výšku spôsobenej škody. Odvolateľ tiež vytýkal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a v záverečnej časti svojho odvolania zdôvodňoval svoj názor, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru niektorých súdov. V odvolacom petite navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacej časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie zrušil a v týchto častiach vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v častiach napadnutých odvolaním, preto v odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmaval a nemohol sa ním odvolací súd v tejto časti zaoberať.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd len zdôrazňuje, že súd prvej inštancie podrobne a precízne odôvodnil svoj rozsudok v jeho písomnom vyhotovení (na 11 stranách), pričom podrobne vysvetlil otázky napadnuté odvolateľom (nepriznanie zmluvnej pokuty, ako aj ďalšie) a pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, jasne citoval nielen z vnútroštátnych právnych noriem, ale poukázal aj na súvisiace právo Európskej únie.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)