Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne E. N., trvale bytom N., Y. I. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 02. októbra 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 31. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0, vo veci starobného dôchodku na základe sociálnej žaloby, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 02. októbra 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 31. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.10.2017 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31. júla 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona a poukázal, že žalovaná na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 26. júna 2017 rozhodnutím zo dňa 31. júla 2017 podľa § 60, § 65, § 255, § 274 zákona a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.) zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku od 26. júna 2014 z dôvodu, že žalobkyňa nevykonávala službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala nesprávne právne posúdenie žiadosti o starobný dôchodok a nezhodnotenie doby služobného pomeru a hrubých zárobkov. Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR, rozsudky Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Prešove.

4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31.07.2017, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.07.2017 potvrdil. Argumentoval, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR bola žalobkyni pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená celková doba služobného pomeru v colnej správe od 19.11.1973 do 30.04.2004.Celková započítaná doba služby pre nárok na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 164 dní. Z predmetného potvrdenia zároveň vyplýva, že doba služobného pomeru colníka nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobkyňa vykonávala podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27.06.2016 nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobkyňa nevykonávala zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že námietka žalobkyne týkajúca sa počtu rokov zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. K odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej dáva do pozornosti rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktorých spisové značky aj presne špecifikovala, generálny riaditeľ žalovanej argumentoval, že predmetné rozsudky sa týkajú skutkovo odlišných vecí a nemožno ich aplikovať v prípade žalobkyne. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Prešove generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že právny názor uvedený v predmetných rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou toho je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR - uznesenie IV.ÚS 481/2011-19 z 10.novembra 2011.

6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Argumentovala, že dňa 26.06.2017 osobne podala v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok, pretože bola poistená aj vo všeobecnom systéme. Keďže táto doba nebola výkonom služby v ozbrojenom zbore, nebola započítaná do doby pre výpočet výsluhového dôchodku v osobitnom systéme podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne posúdila jej žiadosť vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok, keď na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona započítala len dobu poistenia 5 rokov a 31 dní, teda dobu, počas ktorej študovala a odpracovala u iných zamestnávateľov ako v colnej správe. Poukázala na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona, a judikát Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozsudku sp.zn.7So/138/2011. Konštatovala, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení zrušovacím ustanovením zrušil s účinnosťou od 01.01.2004 dovtedajšie zákonné úpravy sociálneho zabezpečenia a tým aj zvýhodnenie poistencov podľa pracovných kategórií. Správa sociálneho zabezpečenia silových zložiek na základe špeciálnej zákonnej úpravy zákona č. 328/2002 Z.z. prešla pod osobitné úrady dôchodkového zabezpečenia. Zákonodarca aby zabránil strate už nadobudnutých výhod podľa predchádzajúcich zákonných úprav pre tých poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti novej zákonnej úpravy, ustanovením § 274 posunul lehotu na uplatnene nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023. Podľa predošlých zákonných úprav služba colníka nebola považovaná za vybranú, a tým aj zvýhodnenú pracovnú kategóriu. Keďže žiadosťou zo dňa 26.06.2017 o starobný dôchodok si neuplatňovala nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. pracovnej kategórie, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31.07.2017 a generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 02.10.2017 považuje za zavádzajúce a nezákonné. Je nepochybné, že aj colníci poberajúci výsluhový dôchodok z osobitného systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok (citácia z rozsudku NS SR sp.zn.7So/138/2011). Z toho

vyplýva, že poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu poistenia žalobkyne vo všeobecnom systéme, a 5 rokov a 31 dní poistenia nechať jednoducho prepadnúť, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona v sociálnom zabezpečení. Žalobkyňa si žiadosťou o priznanie starobného dôchodku neuplatnila nárok na priznanie starobného dôchodku od 55. roku veku, a ani si neuplatňuje vyššie dávky podľa § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., preto neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I. resp. II. kategórie funkcií. Z právnych názorov vyplývajúcich z rozsudkov Najvyššieho súdu SR uvedených v žalobe jednoznačne vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu. S poukazom na § 137 ods. 3 SSP rozsudok vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 31.07.2017 podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (zákona) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (zákon č.100/1988 Zb.) zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 26.06.2017 o priznanie starobného dôchodku od

26.06.2014 z dôvodu, že žalobkyňa k 25.01.2009 nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov. Ku dňu 25.01.2009 (dovŕšenie 62 rokov veku) získala žalobkyňa 1856 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 31 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok žalobkyne, preto žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26.06.2017 zamietla.

18. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 26.06.2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 26.06.2014. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 31.07.2017 podľa § 60, § 65, § 255, § 274 zákona a § 21 a § 171 zákona č. 100/1988 Zb. žiadosť žalobkyne zamietol s poukazom na skutočnosť, že žalobkyni bol rozhodnutím Colného riaditeľstva SR od 01.05.2004 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 19.11.1973 do 30.04.2004, celkovo 30 rokov a 164 dní. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zároveň vyplýva, že doba služobného pomeru colníka nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.

21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pochybil generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku.

24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. lSo/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia, považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom

zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky dobý zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).

25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. lOSo/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.

26. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

27. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa žiada o priznanie starobného dôchodku odo dňa 26.06.2014, kedy dovŕšila 62. rok veku. Už v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie poukazovala na Dohovor č. 128 čl. 33 ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a dala do pozornosti, že má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 02.10.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 31.07.2017 obe pod č. XXX XXX XXXX 0.

28. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok.

29. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.

30. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).