Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-130-2015.pdf
PDF · 169.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/130/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu Credit Solution, s.r.o. Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 645 346, zast. Kubinec & partners, advokátska kancelária, s.r.o. IČO: 36 851 574 so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33 197,96 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 33 197,96 Eur od 24. 2. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 1. 4. 2015 domáhal náhrady škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci v sume 33 197,96 Eur s prísl. na tom základe, že Uznesením Okresného súdu v Galante zo dňa 1. 4. 2008, 8Er 2748/2000-145 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom vtedajšou správou katastra Galanta, Y. úradom v U. na LV č. XXX pre kat. úz. C. ako pozemok s parc. č. XXXX/XXX- záhrady o výmere X XXX m2, pozemok s parc. č. XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/XXX, vykonanej súdnym exekútorom N.. S. I., so sídlom exekútorského úradu: G. 9, F., podľa zápisnice o rozvrhu výťažku nehnuteľností zo dňa 22. 10. 2007, sp. zn. EX 313/2000 (ďalej len „Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností“). Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností bolo v plnom rozsahu potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013 (ďalej len „Uznesenie krajského súdu“). Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v spojení s Uznesením Krajského súdu sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013. V zmysle Uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech navrhovateľa ako oprávneného poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,70 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 1 Eur = 30,1260 SKK predstavuje sumu vo výške 33 197,96 Eur, k čomu však zo strany súdneho exekútora nedošlo. Z odôvodnenia Uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v spojení s Uznesením krajského súdu, ktoré sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013 vyplýva, že celkovo rozdeľovanú podstatu tvorila suma 1 099 264,80 Sk (36 488,91 Eur), pričom z tohto výťažku mali byť uspokojené: v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. EX 313/2000 náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora vrátane jeho odmeny v celkovej výške 99 143,10 Sk (3 290,95 Eur),
v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z rozdeľovanej podstaty mal súdny exekútor pomerne uspokojiť jednak v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX 313/2000 istinu oprávneného v celkovej výške 260 990,60 Sk (8 663,30 Eur) a v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX 314/2000 mala byť uspokojená pohľadávka oprávneného spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie v celkovej výške 739 131,10 Sk (24 534,66 Eur) spolu teda v celkovej výške 1 000 121,70 Sk (33 197,96 Eur). Uznesením Okresného súdu v Galante sp. zn. 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil, aby na miesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca. Dňa 30. 6. 2009 malo dôjsť k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, podľa ust. § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a dňa 23. 9. 2009 bol vystavený Dekrét pre náhradného súdneho exekútora v Martine, Mgr. Milana Somíka, so sídlom exekútorského úradu: Jilemnického 12, 036 01 Martin. Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu: Jilemnického 12, 036 01 Martin, ktorý je ustanoveným náhradníkom za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, prípisom zo dňa 4. 7. 2013 oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. značkou EX 313/2000 a EX 314/2000 nie je možné zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré v zmysle schváleného rozvrhu výťažku majú slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, „nakoľko po prevzatí exekútorského úradu od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, sa na účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a nebola vydaná žiadna finančná hotovosť“. Následne exekútor Mgr. Milan Somík prípisom zo dňa 6. 6. 2014 žiadateľovi oznámil, že „v predmetnom spise súdny exekútor Mgr. Milan Somík nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Pri preberaní exekučnej agendy od JUDr. Mrenicu neboli prevzaté žiadne finančné prostriedky“. Vzhľadom na to, že sa žalobca domnieva, že súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica pri výkone verejnej moci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a v dôsledku nesprávneho úradného postupu tak spôsobil žalobcovi škodu v rozsahu, ktorý je v tejto žalobe popísaný ďalej, podal žalobca dňa 6. 8. 2014 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu (ďalej len Ministerstvo spravodlivosti SR) žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“). Predmetná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 27. 8. 2014. Ministerstvo spravodlivosti SR vyjadrením zo dňa 11. 2. 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 2. 2015 žiadosti žalobcu o náhradu škody nevyhovelo. Všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom: nesprávny úradný postup verejnej moci , vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody. V zmysle vyššie popísaného skutkového stavu považujeme konanie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu a ustanoveného náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka za nesprávny úradný postup. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku platí, že exekútor po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže a to do siedmych dní, oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. Ako vyplýva z vyjadrenia ustanoveného náhradného exekútora Mgr. Milana Somíka zo strany pôvodného exekútora mu neboli odovzdané žiadne peňažné prostriedky, ktoré boli získané ako výťažok z dražby nehnuteľností v rámci exekučných konaní EX 313/2000 a EX 314/2000 a preto ich nemôže poukázať navrhovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní v zmysle právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. V dôsledku toho došlo zo strany súdneho exekútora konajúceho v postavení orgánu verejnej moci k porušeniu povinnosti urobiť úkon v zákonom ustanovenej lehote, t.j. k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V exekučnom konaní boli splnené predpoklady pre poukázanie sumy v zmysle rozvrhu výťažku navrhovateľovi vzhľadom na to, že došlo k vyplateniu najvyššieho podania zo strany vydražiteľa a rozvrh výťažku bol schválený uznesením Okresného súdu v Galante 8Er 2748/2000 zo dňa 1. 4. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave 24CoE 15/2012 zo dňa 20. 2. 2013, ktoré sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013.
V lehote 7 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, t.j. do 10. 12. 2013 bol súdny exekútor povinný poukázať žiadateľovi prikázanú sumu, pričom táto povinnosť bola zo strany súdneho exekútora porušené a v zmysle jeho vyjadrenia jej splnenie je vylúčené. Žalobca, vzhľadom na vyššie uvedené, uplatňuje voči Ministerstvu spravodlivosti SR, ako príslušnému orgánu štátu, nárok na náhradu škody v nasledovnom rozsahu: Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody, spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného postupu vo výške 33 197,96 Eur, t.j. vo výške sumy, ktorá mu mala byť poukázaná v zmysle právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. Žiadateľ, resp. žalobca si spoločne s nárokom na náhradu skutočnej škody uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania určených zákonným spôsobom zo sumy uplatnenej skutočnej škody odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody navrhovateľovi, t.j. odo dňa 24. 2. 2015. Zákonný úrok v súlade s ust. § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavuje výšku 5,05 % ročne. Nevyplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v zmysle právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v lehote ustanovenej v ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, v nadväznosti na postup súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, ktorý náhradnému exekútorovi nepoukázal peňažné prostriedky tomuto výťažku zodpovedajúce, je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľovi tak, ako táto bola vyčíslená v predchádzajúcej časti tohto návrhu. Majetok povinného podliehajúci exekúcii nepostačuje na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, v dôsledku čoho tak škoda so zreteľom na vyjadrenia súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka nie je ďalším postupom v rámci exekučného konania odstrániteľná. Podľa právneho názoru žalobcu je zrejmé, že žalobca mal súdom priznanú výšku pohľadávky, ktorú bolo v rámci prebiehajúceho exekučného konania možné aj reálne uspokojiť, avšak v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, práve v dôsledku príčinnej súvislosti s nesprávnym úradný postupom a je zároveň vylúčené, aby bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť inak.
2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené v zákone č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z. z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:
- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom. K existencii nesprávneho úradného postupu Pri výkone exekúcie vzniká medzi súdnym exekútorom a oprávneným osobitný záväzkový vzťah, v rámci ktorého je exekútor povinný vymožené peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte exekútora vydať oprávnenému. Pokiaľ po splnení predpokladov ustanovených Exekučným poriadkom nedôjde k poukázaniu takto prijatých prostriedkov oprávnenému, sú tieto na účte exekútora zadržiavané bez právneho dôvodu. Pokiaľ tieto prostriedky neboli spotrebované, nie je možné hovoriť o vzniku škody, keďže majetková podstata sa na príslušnom účte nachádza a môže byť vydaná oprávnenému. Na druhej strane, ak sa preukáže, že sa finančné prostriedky na exekútorskom účte nenachádzajú, hoci boli vymožené od povinného, znamená to len skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Mrenica (ďalej len „pôvodný súdny exekútor“) s týmito prostriedkami neoprávnene nakladal, tieto použil na iný účel ako uspokojenie nárokov oprávneného, pričom ich nadobudol do svojho výlučného majetku bez právneho dôvodu, a je povinný ich žalobcovi v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Ako žalovaná uviedla na predchádzajúcich stranách, Mgr. Somík ako náhradný súdny exekútor (ďalej len „náhradný súdny exekútor“) prípismi zo dňa 04.07.2013 a dňa 06.06.2014 oznámil žalobcovi, že mu nie je možné zaslať finančné prostriedky v zmysle schváleného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie C., nakoľko po prevzatí exekútorského úradu sa na
účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a náhradnému súdnemu exekútorovi nebola vydaná ani žiadna finančná hotovosť v súvislosti s exekučnými spismi vedenými pod sp. zn. EX 313/2000 a EX 314/2000. Vzhľadom na skutkový stav v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 313/2000 a EX 314/2000 má žalovaná za to, že náhradný súdny exekútor sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, keď nedošlo z jeho strany k porušeniu ustanovení Exekučného poriadku, keď navyše žalobcovi bezodkladne poskytol požadovanú súčinnosť. Náhradný súdny exekútor teda neporušil ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 233/1995 Z. z.“). Žalovaná má za to, že ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. nemohol porušiť ani pôvodný súdny exekútor, keďže ku dňu schválenia rozvrhu výťažku (03.12.2013) už súdnym exekútorom nebol (odvolaný bol dňa 30.06.2009). Povinnosť poukázať prikázané sumy po schválení rozvrhu výťažku teda nemohol splniť. Žalovaná teda má za to, že ani zo strany pôvodného súdneho exekútora, ani zo strany náhradného súdneho exekútora nemohlo dôjsť a ani nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Napokon je nevyhnutné poukázať i na skutočnosť, že žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu dotýka druhej podmienky pre povinnosť postupu podľa § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. spočívajúceho v poukázaní prikázanej sumy oprávneným osobám do 7 dní len okrajovo, čím si splnil výlučne povinnosť tvrdenia, avšak opomenul dôkaznú povinnosť a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Ide o podmienku úplného zaplatenia najvyššieho podania, ktorej splnenie žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosť, že žalobca na jej preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy, spochybňuje. V priebehu ďalšieho konania bude preto primárnou povinnosťou žalobcu spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázať, že v jeho prípade boli splnené obe kumulatívne podmienky zakotvené v ustanovení § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. K existencii majetkovej škody Zo žaloby nie je zrejmé, či si žalobca svoj nárok uplatnil voči pôvodnému súdnemu exekútorovi žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle ustálenej judikatúry je žalobca povinný si uplatniť voči osobe pôvodného súdneho exekútora svoju pohľadávku ešte pred jej uplatnením v konaní o náhradu škody. V opačnom prípade nie je možné konštatovať vznik škody na strane žalobcu, nakoľko tento nevyužil všetky prostriedky pre vymoženie svojho práva. Pokiaľ totiž žalobca spoľahlivo nepreukáže, že jeho pohľadávka voči pôvodnému súdnemu exekútorovi sa stala nevymáhateľnou, nemožno hovoriť o škode, za ktorú by niesla zodpovednosť žalovaná. „Ak svedčí poškodenému ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť, nevzniká mu dovtedy voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom úradnej moci. Len v prípade, ak pohľadávku oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa) nie je možné ako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková škoda spočívajúca v strate majetku. Ak teda neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby, bez toho, aby bolo nutné sa zaoberať splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu.“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. novembra 2012, sp. zn. 16Co/141/2012) V zmysle ustálenej judikatúry, „škodou sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje“ (viď rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2601/2010). V prípade žalobcu je pritom možné aplikovať argumentáciu zaužívanú v prípadoch, kedy poškodený nevyužil možnosť domáhať sa svojej pohľadávky v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Judikatúra je v týchto prípadoch ustálená v tom zmysle, že v prípade, ak žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia samotnej škody (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cz 110/84 publikovaný pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2007, sp.zn. 4Cdo 199/2005 či Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 361/2009: „Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným“. (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26.11.2009) Žalovaná poukazuje taktiež na ďalšiu konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR v tejto oblasti, podľa ktorej sa náhrady škody voči štátu možno domáhať až potom, čo sa nepodarilo vymôcť bezdôvodné obohatenie od toho, kto sa v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu obohatil, viď rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 361/2009, sp. zn. II. ÚS 165/2012, sp. zn. IV. ÚS 159/2012, sp. zn. III. ÚS 225/2012 („všeobecný súd musí skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení všetkých jeho predpokladov, teda až po tom, ako sa ukázali byť neúčinné iné prostriedky ochrany, resp. kompenzácie majetkovej ujmy na základe iných právnych nárokov“ ), sp. zn. II. ÚS 17/2013 („Ústavný súd nevidí dôvod odchýliť sa od zásadných záverov, ku ktorým dospel vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 361/09“), II. ÚS 570/2013 („Ústavný súd preto nepovažuje v prerokúvanej veci za potrebné skúmať, či by za takej situácie bolo z ústavného hľadiska potrebné dospieť k inému záveru než je vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 361/09“). Vyššie uvedenými rozhodnutiami troch rôznych senátov Ústavného súdu SR je nepochybne preukázaná ústavnú udržateľnosť právneho záveru o prednosti nároku z titulu bezdôvodného obohatenia pred nárokom z titulu náhrady škody. Závery prezentované žalovanou potvrdzuje aj ďalšia rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, inter alia uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. júla 2009, sp. zn. III. ÚS 176/09: „Správne poukazuje žalovaný na nutnosť aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR, spisová značka 4 Cz 110/84, v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že v občianskom súdnom konaní môže byť voči štátu úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako to vyplýva z ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu je naďalej aktuálne pre aplikačnú prax.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2009, sp. zn. 1 Co 142/08, citované podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 7. júla 2009, sp. zn. III. ÚS 176/09) Žalovanou uvedená možnosť domáhať sa vydania výťažku z dražby priamo od pôvodného súdneho exekútora je zvýraznená ustanovením § 36 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2013, podľa ktorého ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu. Podľa § 36 ods. 13 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 11. 2013 ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Citované ustanovenie § 36 ods. 13 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.11.2013 ustanovuje osobitný titul pre oprávneného, ktorému súdny exekútor nepoukáže prostriedky v lehote ustanovenej podľa ods. 8 alebo 9, alebo v lehote ustanovenej vo štvrtej časti zák. č. 233/1995 Z. z., teda napríklad i v lehote podľa § 165 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Predmetné ustanovenie len zjednodušuje postup, ktorý oprávnený (žalobca) mal k dispozícii i pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda možnosť uplatniť si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priamo od pôvodného súdneho exekútora, ktorý vymožené prostriedky t. j. prislúchajúcu sumu výťažku z dražby nepoukázal oprávnenému (žalobcovi). Za súčasného stavu teda nie je možné konštatovať vznik škody ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Je pritom potrebné zdôrazniť, že štát nie je univerzálny sukcesor za akúkoľvek vzniknutú škodu a nemôže vstupovať do práv a povinností tretích osôb. Pokiaľ existuje možnosť vymoženia pohľadávky mimo konania o náhradu škody, nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky, a teda ani vznik škody ako takej. K existencii príčinnej súvislosti
Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa §3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V žalobe na strane 7 žalobca výslovne uvádza, že „nevyplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v zmysle právoplatného Uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v lehote ustanovenej v ust. § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, v nadväznosti na postup súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, ktorý náhradnému exekútorovi nepoukázal peňažné prostriedky tomuto výťažku zodpovedajúce, je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody Navrhovateľovi tak, ako táto bola vyčíslená v predchádzajúcej časti tohto návrhu.“ Žalovaná spochybňuje citovanú argumentáciu žalobcu, považuje ju za nesprávnu a má za to, že žalobca založil zodpovednosť žalovanej za škodu na neobmedzenej kauzalite, čo je v materiálnom právnom štáte neprípustné. Naopak samotná argumentáciu žalobcu dáva odpoveď, či možno v prípade žalobcu hovoriť o existencii príčinnej súvislosti, nakoľko, ak pôvodný súdny exekútor nepoukázal náhradnému súdnemu exekútorovi zodpovedajúcu čiastku výťažku z dražby a to bez právneho dôvodu, nepochybne tak došlo k bezdôvodnému obohateniu pôvodného súdneho exekútora podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý je povinný obohatenie vydať. Konaním resp. opomenutím konania zo strany pôvodného súdneho exekútora, tak došlo výlučne k vzniku práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého imanentnou súčasťou je existencia príčinnej súvislosti medzi bezdôvodným obohatením pôvodného súdneho exekútora a vznikom práva žalobcu na jeho vydanie tohto obohatenia. Pri rešpektovaní vyššie uvedeného, žalovaná nemá priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou za preukázanú.
3. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 130/2015 - 136 zo dňa 10. 5. 2016 žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 33 197,96 Eur s prísl. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.
4. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 13Co 479/2016-170 zo dňa 28. 11. 2017 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd mimo iné uviedol, že pokiaľ Okresný súd posudzoval vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nedáva odpoveď na argumenty žalovaného, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pokiaľ má nárok z titulu bezdôvodného obohatenia proti exekútorovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovanej vôbec nezaoberal. K námietke žalovaného tiež uviedol, že k súbehu vyššie uvedených nárokov judikatúra zaznamenala viacero názorov, medzi inými tiež ten, že právna náhrada škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie. Pre vyriešenie tejto otázky je dôležité, či ten, ktorý právny vzťah je súkromno-právny, alebo verejno-právny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žaloba o uplatnení nároku. Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy v súdnom konaní sa za rozhodujúcu skutočnosť považovalo to, že v exekučnom konaní žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní neboli exekútorom poukázané finančné prostriedky, získané predajom nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku z dražby. Exekútor je v zmysle § 2 EP štátom určenou splnomocnenou osobou, na vykonávanie núteného výkonu súdmi a iných rozhodnutí. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podaného priamo exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. na súdneho exekútora, vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu, ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom a subscitutérne CSP. Ustanovenie § 5 ods. 2 EP výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným postupom exekútora v exekučnom konaní malo dôjsť ku skutočnosti, že mu ako oprávnenému neboli
vyplatené finančné prostriedky, ktoré boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Dražba bola vedená za účelom uspokojenia jeho pohľadávky. Uvedené sa teda netýka niektorej z typicky súkromných oblastí života fyzickej osoby, alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva, ide tu o verejno-právny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcie štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy, založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že sa jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľovi verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora - účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Tým, že exekútor si nesplnil svoje povinnosti a oprávnenému v exekúcii nevyplatil prostriedky, získané od povinnej v exekučnom konaní. Dôvodnosti námietke žalovaného v odvolaní, že súd I. inštancie sa zaoberá len vzájomnou konkurenciou zodpovednosti za škodu podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie aj konkurencie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba prisvedčiť. Pokiaľ súd I. inštancie k okolnostiam prejednávaného prípadu neponúkol k relevantným námietkam účastníka žiadne vysvetlenie v odôvodnení svojho rozhodnutia, konanie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.
5. Na pojednávaní dňa 13. 2. 2018 zástupca žalovanej strany uviedol, že bola vydaná novela Exekučného poriadku , ktorá istým spôsobom potvrdila správnosť žalovaného o tom, že zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú súdnym exekútorom v zmysle zákona č. 514/2003 je daná vtedy, ak poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Preto poukázal na ustanovenie § 31 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že v zmysle zásady tzv. nepravej spätnej retroaktivity ohľadom uvedenej novely súd by mal vychádzať zo znenia § 31.
6. Právny zástupca žalobcu na túto vznesenú námietku protistrany uviedol, a to ohľadom novely č. 2/2017 Z.z., že na základe princípu retroaktivity nesmie dôjsť k zhoršeniu alebo zrušeniu nadobudnutých práv a môže dôjsť iba k ich zlepšeniu profituro, pričom subjektívne práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právnych vzťahov musia byť posudzované podľa práva, účinného v čase ich vzniku. Zároveň dodávajú, že keďže nebolo prijaté a záverečné ustanovenie majú za to, že ide o hmotno-právnu podmienku domáhania sa nároku na náhradu škody voči štátu v čase, kedy bola podaná žaloba, táto neexistovala a práve preto musí súd vychádzať z ustanovenia zákona, platného a účinného v čase podania žaloby. Ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu 36/1995, že ten, kto konal v dôvere v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. V čase podania žaloby žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody voči štátu, pričom prijatá novela predpokladá ďalšiu podmienku, ktorú aktuálne žalobca už ani nemôže splniť.
7. Súd zo spisu Okresného súdu Galanta č.k. 8Er 2748/2000 zistil, že v rámci tohto exekučného konania sa viedla exekúcia vo veci oprávneného JUDr. Peter Gruber proti povinnému Jozef C. s tým, že bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu. Uznesením OS Galanta zo dňa 1. 4. 2008, sp. značka 8Er 2748/2000-145 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedeného vtedajšou Správou katastra Galanta, katastrálny úrad Trnava na LV č. XXX pre kat. úz. C. ako pozemok s parc č. XXXX/XXX-záhrady o výmere XXXX mX, pozemok s parc. č. XXXX/XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXXX/XXX, vykonaný súdnym exekútorom N.. Dušanom Mrenicom podľa zápisnice o rozvrhu výťažku nehnuteľností zo dňa 22. 10. 2007 sp.zn. EX 313/2000. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností bolo v plnom rozsahu potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 3. 12. 2013. Uznesením OS Galanta sp. značka 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil, aby namiesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania navrhovateľ. V zmysle uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech navrhovateľa ako oprávneného poukázať sumu v celkovej výške 1 121 070,- Sk čo je pri prepočte 33 197,96 Eur, k čomu však zo strany súdneho exekútora nedošlo. Dňa 30. 6. 2009 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora Dušana Mrenicu a dňa 23. 9. 2009 bol vystavený dekrét pre náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Mgr. Milan Somík, ktorý bol ustanovený ako náhradník za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu oznámil
navrhovateľovi, že v exekučnom konaní, vedenom pod sp. zn. Ex 313/2000 a Ex 314/2000 nie je možné zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré v zmysle schváleného rozvrhu výťažku majú slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, „nakoľko po prevzatí exekútorského úradu od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu sa na účtoch nenachádzali žiadne finančné prostriedky a nebola vydaná žiadna finančná hotovosť.“
8. Svedok N. Y. uviedol, že bol dražiteľom v rámci exekúcie, ktorú viedol bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica, jednalo sa o dom, ktorý sa nachádza v obci Pata. On dal asistentke pána Mrenicu najprv hotovosť 6 000, Sk, bolo to nejak v roku 2002 a potom znova odovzdal sumu 600 000, Sk, spolu teda zaplatil sumu 1 200 000,- Sk. Aj tú druhú sumu dal asistentke súdneho exekútora. Následne na to bol vedený ako vlastník tento nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť následne predal. Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že JUDr. Dušan Mrenica zomrel dňa 7. 2. 2016.
9. Súd zo spisu OS Zvolen 8D 18/2016 zistil, že Uznesením OS Zvolen v dedičskej veci po poručiteľovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi, ktorý zomrel dňa 7. 2. 2016 bolo konanie zastavené, pretože v konaní bolo preukázané, že poručiteľ nezanechal majetok a do dedičstva boli zahlásené len pasíva a prejednanie výlučne len pasív v dedičskom konaní nie je možné. Toto uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 25. 8. 2016.
10. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len exekučná činnosť).
11. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
14. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zozdpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie , teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
15. Podľa ustanovenie § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody je spôsobené nesprávnym úradným postupom a ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
16. Podľa § 31 ods. 1, 4 Zákona č. 2/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.
17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v exekučnom konaní Okresného súdu Galanta Okresného súdu Galanta 8Er 274/2000 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného JUDr. Peter Grúber proti povinnému N. C.. Následne na to uznesením OS Galanta sp. značka 8Er 2748/2000-137 zo dňa 14. 12. 2007 súd pripustil, aby namiesto pôvodného oprávneného vstúpil do konania žalobca. V priebehu exekučného konania uznesením OS Galanta 8Er 2748/2000-145 zo dňa 1. 4. 2008 súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností s tým, že toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením KS Trnava, spisová značka 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v spojení s uznesením Krajského súdu sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013. Ďalej bolo preukázané, že ku dňu 30. 6. 2009 došlo k zániku funkcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu. Dňa 23. 9. 2009 bol vystavený dekrét náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Mgr. Milan Somík ako náhradný súdny exekútor za JUDr. Dušana Mrenicu žalobcovi oznámil, že nie je možné zaslať navrhovateľovi finančné prostriedky z tejto exekúcie, nakoľko po prevzatí Exekútorského úradu od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu sa na účte nenachádzali žiadne finančné prostriedky a nebola vydaná žiadna finančná hotovosť. Bolo takisto preukázané, že žalobca podal u odporcu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci. Na túto žiadosť žalovaný žalobcovi oznámil svojím listom zo dňa 11. 2. 2015, že predmetnú žiadosť považuje za nedôvodnú a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je tým ukončené. Bolo preukázané, že toto oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 23. 2. 2015, čo vyplýva z fotokópie zásielky. Ďalej bolo preukázané, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel dňa 7. 2. 2016 s tým, že dedičské konanie po menovanom bolo rozhodnutím OS Zvolen 8D 18/2016 zastavené pre nemajetnosť, nakoľko bolo zistené, že poručiteľ nezanechal majetok a prejednanie výlučne len pasív v dedičskom konaní nie je možné.
19. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II.ÚS 165/2012, IV. ÚS 165/2012 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd je teda toho názoru, že žalovaný v spore je pasívne legitimovaný.
20. Pokiaľ žalovaná strana namietala, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pokiaľ má nárok z titulu bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi podľa § 451 Občianskeho zákonníka, súd udáva, že k súbehu vyššie uvedených nárokov judikatúra zaznamenala viacero názorov. Pre vyriešenie tejto otázky je však dôležité, či ten ktorý právny vzťah je súkromno-právny alebo verejno-právny. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydaným v exekučnom konaní. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora, vykonávajúceho
exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu, ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom a subsidiárne civilným sporovým poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne uvádza, že vykonanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval zo skutkových okolností, kedy nesprávnym úradným postupom exekútora v exekučnom konaní malo dôjsť k skutočnosti, že jemu ako oprávnenému neboli vyplatené finančné prostriedky, ktoré boli získané v exekučnom konaní na základe dražby. Uvedené sa teda netýka niektorých z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva. Ide tu o verejno-právny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcie štátu v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy, založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému účastníkovi (oprávnenému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho exekútora účastníka v exekučnom konaní s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným, ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor si nesplnil svoje povinnosti a oprávnenému z exekúcie nevyplatil prostriedky, získané od povinného v exekučnom konaní. Súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica zomrel 7. 2. 2016. Žalobca si teda v žiadnom prípade nemôže uplatniť svoje práva z titulu bezdôvodného obohatenia voči pôvodnému súdnemu exekútorovi. Žalobca tak nemôže urobiť ani voči právnym nástupcom, pretože z uznesenia Okresného súdu Zvolen po poručiteľovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi 8D 18/2016-286 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
21. Ďalej súd zisťoval existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Za prvé je to nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom práv moci určitého štátneho orgánu (teda exekútora) ak pri tomto výkone alebo v súvislosti dôjde k porušeniu pravidiel, ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. V tejto veci je zrejmé, že pôvodné exekučné konanie bolo vedené za účelom, aby žalobcovi, ako oprávnenému boli vyplatené finančné prostriedky od povinného. Súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica tieto finančné prostriedky získal avšak oprávnenému, teda žalobcovi ich nevyplatil. V tomto prípade došlo k porušeniu zákona a to exekučného poriadku, konkrétne § 165 ods. 1 v ktorom je uvedené, že po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do 7 dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. V tomto prípade je zrejmé, že finančné prostriedky oprávneného v zákonom stanovenej lehote vyplatené neboli a teda je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o nesprávny úradný postup. Z § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V tomto prípade je zrejmé, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica svoje povinnosti porušil, keďže v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nečinnosti nevyplatil finančné prostriedky, získavané v dražbe žalobcovi ako oprávnenému.
22. Za druhé je to vznik škody. V tomto prípade je preukázané, že v rámci exekučného konania pred Okresným súdom K. 8Er 2748/2000 došlo k vydaniu uznesenia 8Er 2748/2000-145, ktorým súd schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenou vtedajšou správou Y. Galanta, Y. úradom U., vykonaný súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom podľa zápisnice o rozvrhu výťažku nehnuteľnosti zo dňa 22. 10. 2007. Toto uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti bolo v plnom rozsahu potom potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, spojeným s uznesením Krajského súdu sa stali právoplatnými a vykonateľnými dňa 3. 12. 2013. V zmysle tohto uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor v prospech oprávneného poukázať sumu v celkovej výške 1 000 121,74 Sk , čo je v prepočte 33 197,96 Eur. To , že tieto finančné prostriedky v skutočnosti boli vyplatené vydražiteľom a to svedkom Jozefom Y. vyplýva jednak priamo z vyjadrenia tohto svedka na pojednávaní, ktorý uviedol, že odovzdal asistentke pána
Mrenicu najprv hotovosť 600 000,- Sk a potom opätovne hotovosť 600 000, - Sk, spolu teda zaplatil 1 200 000, Sk. Následne bol potom vedený ako vlastník. Tieto skutočnosti vyplývajú z toho, že Okresný súd v Galante svojím uznesením 8Er 2748/2000-145 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností a následne toto rozhodnutie Okresného súdu Galanta potvrdil uznesením aj Krajský súd Trnava 24CoE 15/2012-242 zo dňa 20. 2. 2013. Pokiaľ by tieto finančné prostriedky neboli zložené na účet súdneho exekútora tak by Okresný súd Galanta ako aj Krajský súd Trnava takýto rozsudok výťažku nebol schválil. Existencia škody v tomto konaní teda preukázaná je a je vyčíslená v sume 33 197,96 Eur, t.j. suma, ktorá mala byť v rámci exekúcie vyplatená žalobcovi ako oprávnenému. Keďže táto suma žalobcovi vyplatená nebola, ide o zmenšenie jeho majetku v dôsledku neprikázania tejto sumy podľa schváleného rozvrhu v zákonom stanovenej lehote.
23. Za tretie príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, resp. právne relevantnou udalosťou, spôsobujúcou škodu a nepriaznivých následkov, teda ujmou, (škodou). Tak, ako súd už vyššie uviedol podľa jeho názoru súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica porušil svoju povinnosť, keď v zákonom stanovenej lehote nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému v rámci exekúcie získané finančné prostriedky s tým, že podľa právoplatného uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mal súdny exekútor vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému sumu 33 197,96 Eur. Práve v príčinnej súvislosti s takýmto konaním (nekonaním) súdneho exekútora došlo k nepriaznivým následkom, teda k ujme (škode) na strane žalobcu, keďže sa zmenšil jeho majetok tým, že uvedené finančné prostriedky v sume 33 197,96 Eur nezískal. Je zrejmé, že v tomto prípade JUDr. Dušan Mrenica vystupoval ako súdny exekútor, na ktorého je treba hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to exekučným poriadkom. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. možno vyvodiť, že za škodu, spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti, uvedené v ustanoveniach § 29-194 Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor a to za podmienok, uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd je teda toho názoru, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu 33 197,96 Eur ako náhradu skutočnej škody.
24. Pokiaľ nakoniec právny zástupca žalovanej strany namietal tú skutočnosť, že v priebehu konania bola prijatá novela č. 2/2017 Zb. zákonov, ktorou sa novelizoval exekučný poriadok a tu poukázal na ustanovenie § 31 Exekučného poriadku, kde sa uvádza vzájomný vzťah konkurencie náhrady škody a zodpovednosti samotného exekútora, resp. poisťovateľa a v zmysle zásad tzv. nepravej spätnej retroaktivity je na posúdenie tejto veci prípustné, aby súd prvej inštancie vychádzal zo znenia § 31 tejto novely. Súd pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch je prípustná aj tzv. nepravá spätná retroaktivita, čo nakoniec pripustil vo svojom uznesení už aj Najvyšší súd SR. Súd má však za to, že na základe princípu retroaktivity nesmie dôjsť k zhoršeniu alebo k zrušeniu nadobudnutých práv. Môže dôjsť iba k ich zlepšeniu. V čase, keď bola podávaná táto žaloba a to dňa 7. 4. 2015, uvedené ustanovenie novely 2/2017 Zb. zákonov ešte neexistovalo. Súd preto vychádza z ustanovení zákona, platného a účinného v čase podania žaloby. Súd tu poukazuje na nález Ústavného súdu 36/1995, že ten, kto konal v dôvere v platný a účinný zákon nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. V čase podania žaloby žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky, pre úspešné domáhanie sa nároku na náhradu škody, voči štátu, pričom prijatá novela 2/2017 Z.z. predpokladá ďalšiu podmienku, ktorú už žalobca aktuálne ani nemôže splniť. Podľa názoru súdu prijaté znenie novely v ustanovení § 31 môže platiť len na prípady žalôb, podaných po účinnosti uvedenej novely.
25. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy 33 197,96 Eur a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
z uvedenej istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne. V rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 24. 2. 2015 do zaplatenia, nakoľko oznámenie žalovaného pre žalobcu o výsledku predbežné prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré žalovaný posúdil ako nedôvodné bolo žalobcovi doručené dňa 23. 2. 2015. Odo dňa nasledujúceho je teda žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej istiny.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).