Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-207-2017.pdf
PDF · 140.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/207/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľa L. B., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXX proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala R. B., E.. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., Z..Č.. F. XXX, za účasti mal. L. O.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9 a Y. B.Z., O.. XX.XX.XXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo L. B., O.. XX.XX.XXXX R. R. B.Á., E.. T., O.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 26.09.1998, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta M., vo zväzku 11, ročník 1998, na strane 117, pod poradovým číslom 46, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa schvaľuje rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. L. B., O.. XX.XX.XXXX, v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. L. B., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky - manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec - navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 130,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude schválená táto rodičovská dohoda, ktoré výživné sa otec - navrhovateľ zaväzuje uhrádzať k rukám matky - manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk navrhovateľa - otca s mal. L. sa n e u p r a v u j e .
Z a s t a v u j e sa konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vo vzťahu k Y. B., O.. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.03.2017 domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželku rozviedol a na čas po rozvode mal. L. a v tom čase mal. Y. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že mal. deti budú dva týždne s otcom a dva týždne s matkou. Odovzdávanie detí sa malo vykonávať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny súdom stanovený styk s dieťaťom vždy o 18.00 hod. a zároveň žiadal, aby súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil.
2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzavreli manželstvo cirkevnou formou dňa 26.09.1998 pred orgánom Pravoslávnej cirkvi v F.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, z manželstva sa im 05.01.2000 narodil syn Y. a 21.03.2003 dcéra L.. Manželstvo uzavreli po ročnej známosti, bolo pomerne harmonické až do r. 2014, kedy sa začali citovo odcudzovať. Od začiatku manželstva žili v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľa. Po smrti jeho otca, po dohode so súrodencami, bol rodinný dom, v ktorom bývajú, prepísaný v rámci dedičského konania na jeho osobu za podmienky, že mama ostane bývať s ním a bude mať právo dožitia v predmetnom dome. K vážnemu narušeniu ich vzťahov došlo v r. 2014, kedy si manželka našla zamestnanie. Od uvedenej doby postupne pribúdali konflikty nielen medzi ním a manželkou, ale aj medzi manželkou a jeho matkou. On sa snažil ich manželstvo udržať, robil ústupky a prejavoval vôľu riešiť konflikty, avšak tie sa neustále stupňovali. Neskôr, keď sa medzi nimi začali stupňovať nezhody, každý z nich disponoval s vlastnými finančnými prostriedkami. On na mal. deti Y. R. L. poberá prídavok na dieťa v zákonom stanovenej výške, ako aj daňový bonus. Z týchto prostriedkov sú hradené všetky potreby mal. detí, o deti sa starajú spoločne. Vzťahy medzi manželmi sú z vyššie uvedených dôvodov tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže už plniť svoj spoločenský účel, preto sa chce s manželkou rozviesť. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu mal. detí Y. R. L., ktoré sú vystavené neustálym stresovým situáciám vyvolávaným manželkou. Preto rozvod manželstva účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami mal. detí.
3. K návrhu sa vyjadrila manželka svojim písomným podaním zo dňa 23.10.2017, v ktorom vyslovila, že zásadne nesúhlasí s rozvodom. Uviedla, že počas trvania manželstva sa problémy vyskytovali, neboli však spôsobené ňou alebo jej manželom, príčinou bola prevažne navrhovateľova matka. Táto ju po sobáši osočovala z „počarovania“, vyhodila jej veci z domu a museli určitú dobu bývať v letnej kuchyni. Svokra neustále ovplyvňovala navrhovateľa, vyhrážala sa mu, že zavolá staršieho syna, aby urobil poriadok. Ona (manželka) sa odsťahovala k svojej matke a navrhovateľ ostal bývať v svojom dome. Oddelené bývanie trvalo cca dva roky, na ich vzťah to nemalo negatívny dopad. Aktívne žili aj sexuálne, následkom čoho ona otehotnela. Po otehotnení sa presťahovala k navrhovateľovi, problémy však pretrvávali a so svokrou nekomunikovali. Navrhovateľ sa jej nikdy nezastal, bál sa svojej matky, medzi ňou a navrhovateľom neboli zásadné rozpory, ani v rámci výchovy detí, ona navrhovateľa má rada a aj on jej povedal, že ju má stále rád. Počas trvania ich manželstva viackrát navrhla, aby sa od svokry odsťahovali, bolo by tým vyriešené ovplyvňovanie navrhovateľa svokrou, s týmto návrhom navrhovateľ nesúhlasil, tvrdil, že je vo svojom. Počas trvania manželstva šporili, z našporených peňazí opravili rodinný dom, v ktorom bývajú. Vlastníkom domu bol v čase uzavretia manželstva navrhovateľ. V r. 2017 v máji bola upozornená občiankou Obce F., že na úradnej tabuli obce je uvedené, že má trvalé bydlisko Obec F.. Následne zistila, že ju svokra z trvalého bydliska odhlásila a potom zistila, že navrhovateľ daroval uvedený rok celý dom po čiastočnej rekonštrukcii svojej matke. Ďalej uviedla, že s návrhom na striedavú starostlivosť zásadne nesúhlasí a ani ich spoločné deti nejavia záujem o striedavú starostlivosť. Vyjadrili sa, že chcú ostať s nimi oboma, aby fungovali naďalej ako rodina a to aj za podmienky odsťahovania sa od manželovej matky. Tiež uviedla, že približne od r. 2014 jej svokra uzamkla kúpeľňu, ktorá je jediná v dome, odôvodnila to tvrdením, že si majú urobiť vlastnú. Ona (manželka) po zistení, že kúpeľňa je uzamknutá v návale emócií a hnevu zašla do svokrinej izby a žiadala vysvetlenie, pri následnom odomykaní dverí sa neovládla a chytila svokru zozadu za krk, na čo ona na ňu vytiahla nôž. Navrhovateľ bol v tom čase v práci, šla za ním so žiadosťou o vysvetlenie toho, čo sa u nich deje, na čo on jej odpovedal, že si má robiť, čo chce. Po tomto jeho postoji sa spolu s deťmi ona odsťahovala k svojej matke. S deťmi v tom čase navrhovateľ udržiaval kontakt, nosil deťom desiaty do školy a dcéra L. chodila k nemu domov na obedy. Po dvoch alebo troch mesiacoch navrhla manželovi, aby sa odsťahovali a bývali sami aj s deťmi, na tento návrh on nereagoval. Povedal jej, aby sa vrátili domov, s čím ona súhlasila. Svokra jej opätovne povedala, že kúpeľňu zamyká a že si majú urobiť vlastnú, navrhovateľ sa na to zatváril čudne a od tej doby svokra s ňou nerozprávala a navrhovateľovo správanie bolo iné, bol zatrpnutý a zadumaný. Tiež uviedla, že vo veci výživného požaduje stanovenie výživného na syna Y. mesačne v sume 200,- Eur a na dcéru L. mesačne 200,- Eur, vždy k 4-tému dňu aktuálneho mesiaca k jej rukám.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky, ktorá nepodala návrh, výsluchom detí účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 26.09.1998, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mesta M., vo zväzku 11, ročník 1998, na strane 117, pod poradovým číslom 46.
6. Z tohto manželstva sa im narodili dve deti, a to syn Y., narodený dňa 05.01.2000 a dcéra L. narodená dňa 21.03.2003.
7. Navrhovateľ sa chce rozviesť, manželka navrhovateľa podľa jej písomného vyjadrenia, ako aj jej účastníckej výpovede s týmto rozvodom nesúhlasí. Rovnako tak s týmto rozvodom nesúhlasia aj deti účastníkov konania.
8. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa poznali rok pred uzavretím sobáša a mali sa radi, keď sa brali. Podľa manželky sa však museli stretávať tajne, lebo budúca svokra ju nemala rada, no manželka dúfala, že po sobáši sa situácia zmení k lepšiemu, nestalo sa tak, svokra ju podľa jej výpovede ohovárala, že bola schopná počarovať manžela.
9. Podľa výpovede navrhovateľa, ktorú manželka v tejto časti nerozporovala, spočiatku bývali u rodičov navrhovateľa.
10. Navrhovateľ tvrdil, že už v tom čase vznikali nezhody jednak medzi účastníkmi konania a jednak medzi jeho mamou a manželkou, preto sa odsťahovali z domácnosti jeho rodičov do domácnosti rodičov manželky, no aj tam neskôr prepukli nezhody, ktoré boli medzi manželkou a jej matkou, preto sa opätovne vrátili späť bývať k rodičom navrhovateľa. Ďalšie nezhody podľa výpovede navrhovateľa prepukli medzi účastníkmi po tom, čo manželka nastúpila do práce, kedy sa hádali aj pre rôzne maličkosti. Napríklad sa stalo, že navarila jeho mama a manželka sa sťažovala, že to nie je dobré, potom som začal variť on ale opäť sa jej to nezdalo a začali sa opäť hádať. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, najväčším problémom v domácnosti bolo to, že manželka trvala na tom, aby ju každý počúval v domácnosti. Navrhovateľ tvrdil, že po hádkach ho začala manželka napádať a to aj fyzicky.
11. Naproti tomu manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uvádzala, že všetky hádky, ktoré boli medzi účastníkmi boli kvôli svokre, ktorá ovplyvňuje navrhovateľa, dokonca v minulosti ovplyvnila ho tak, že tento veril, že nie je ani tehotná s ich dcérou L.. Tvrdila, že s navrhovateľom sa nehádali kvôli ním samotným, ale kvôli svokre (matke navrhovateľa), lebo manželka chcela, aby žili sami, bez nej.
12. Túto jej výpoveď potvrdzovali vo svojich výpovediach aj deti účastníkov, kedy syn Y. B. uvádzal, že rozpory medzi rodičmi sú kvôli mame jeho otca (t.j. navrhovateľa - poznámka súdu), ktorá ich už v minulosti raz z domu vyhodila a to asi pred štyrmi rokmi kvôli kúpeľni. Túto kúpeľňu ona zamkla a uviedla im, že majú ísť preč. Takto boli mimo domova s mamou (manželkou navrhovateľa) asi tri mesiace, následne otec (navrhovateľ) pre nich prišiel a priviedol ich späť. Ani po návrate späť domov nemohli používať kúpeľňu, ktorá bola pre nich zamknutá.
13. Rovnako tak dcéra účastníkov, mal. L. B. uvádzala, že navrhovateľ je v skutočnosti utláčaný zo strany svojej mamy a že táto ho dohnala k tomuto rozvodu. Je tak preto, lebo od začiatku, ako bývali v domácnosti matky navrhovateľa (ich otca), tak sa museli prispôsobovať tomu, čo ona povie. V minulosti, ak bola svedkom nejakých hádok medzi rodičmi, zvyčajne sa pohádala jej mama (t.j. manželka navrhovateľa - poznámka súdu) s mamou otca (t.j. matkou navrhovateľa - poznámka súdu) a následne prípadná hádka medzi rodičmi sa týkala toho, že sa otec jej mamy nezastal a nechal to tak.
14. Podľa výpovede manželky navrhovateľa sa tiež často stávalo, že navrhovateľ dosť pil, chodil domov nad ránom, nebral ohľad na to, že ona ráno vstáva do práce a aj syn, že vstáva. Tiež sa stalo, že prišiel opitý, že vybil dvere, čo videla aj ich dcéra L.. Tieto tvrdenia neboli potvrdené deťmi a ani navrhovateľ sa k ním bližšie nevyjadril.
15. Z výpovede manželky navrhovateľa, ako aj jej písomného vyjadrenia tiež vyplynulo, že táto už v minulosti z ich spoločnej domácnosti odišla a to na obdobie dvoch rokov, kedy bývala u svojej mamy a navrhovateľ zostal v dome u svokry, avšak aj v tomto období sa stretávali a vtedy aj otehotnela s ich synom. Počas tohto tehotenstva ju navrhovateľ priviedol späť k svojej mame, ktorá jej aj pomáhala až do momentu, kým mali mať krst syna.
16. V priebehu konania účastníci ešte žili v spoločnej domácnosti, dokonca aj viedli intímny život. To tvrdila manželka navrhovateľa pri svojej prvotnej výpovedi, kedy uviedla, že naďalej majú intenzívny
intímny život, naposledy ho mali ešte sobotu pred jej účastníckou výpoveďou, pričom navrhovateľ toto tvrdenie nerozporoval.
17. Následne v novembri 2017 navrhovateľ vyhodil manželku spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľali s jeho matkou a odvtedy účastníci nevednú spoločnú domácnosť a ani nevedú intímny život. Uvedené skutočnosti pokiaľ ide o ukončenie vzájomného spolužitia účastníkov konania potvrdili vo svojich výpovediach aj ich deti, kedy syn Y. B. uviedol, že ich otec spolu s mamou vyhodil z domu 07.11.2017, po tom, čo mali súd a dcéra mal. L. B. uviedla, že ich otec hneď po prvom pojednávaní vyhodil z domu, pričom dôvod, pre ktorý majú odísť z domácnosti im neuviedol.
18. Napriek tomu, že účastníci žili do novembra 2017 v spoločnej domácnosť, mali už podľa výpovede navrhovateľa oddelené hospodárenie v domácnosti a to asi štyri roky. On uhrádzal inkaso a niekedy od pondelka do piatku zakupoval do domácnosti potraviny a varil. Stávalo sa, že varila aj manželka so synom, ktorý sa učí za kuchára, a vtedy zakupovali potraviny oni. Podľa tvrdenia navrhovateľa, pokiaľ navarila manželka so synom, tak on sa z toho nestravoval. Manželka uvedené skutočnosti nerozporovala.
19. Z výpovede manželky, ako aj oboch detí účastníkov konania vyplynulo, že účastníci medzi sebou normálne nekomunikujú už cca štyri roky.
20. Obaja účastníci tvrdia, že toho času nemajú nový partnerský vzťah.
21. Podľa správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, účastníci konania boli kontaktovaní, za účelom zistenia možného obnovenia manželských vzťahov, resp. prípadného riešenia ich manželskej krízy, kedy s menovanými sa urobili dve individuálne konzultácie a jedna párová konzultácia. Navrhovateľ sa však uvedených konzultácií zúčastnil len formálne, pričom zaujal pevný postoj k rozvodu a síce, že sa chce rozviesť a rozhodol sa tento postoj neodôvodniť a ostať v komunikácii pasívny. Manželka sa rozviesť nechcela, nakoľko podľa jej vyjadrení svojho muža miluje a vidí aj iný spôsob riešenia ich situácie. Keďže základným predpokladom pre spoluprácu na úprave vzťahu je ochota spolupracovať a komunikovať o problémoch, ktoré vzťahovú krízu spôsobili a o možných riešeniach, referát sa sústredil na zistenie tejto podmienky, no u navrhovateľa nebola splnená, keďže jeho prítomnosť bola len formálna. Referát sa preto následne sústredil na prácu, ktorej cieľom malo byť uvedomenie si dopadu rozvodu na manželov aj deti a na potrebné následné ošetrenie psychických zranení detí. Podľa záverov jeho správy sa nepodarilo zmeniť postoj navrhovateľa k rozvodu, no neverbálne sa u neho prejavil vnútorný konflikt, ktorý popiera. Napriek tomu však referát usudzuje, že t.č. nie je možné psychologickými intervenciami zlepšiť vzťah medzi manželmi, vzhľadom na charakter ich rodinných, vzťahových a osobných problémov.
22. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov, navrhovateľ je zamestnaný, kedy pracuje pre Mesto M., pričom jeho príjem tvorí mzda a tiež invalidný dôchodok. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa za obdobie od marca 2017 do februára 2018 vrátane dosiahol u svojho zamestnávateľa celkový čistý príjem vo výške 6.292,34 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu cca 524,36 EUR. Invalidný dôchodok v tomto roku 2018 je mu vyplácaný vo výške 169,50 EUR mesačne.
23. Toho času už nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Rodinný dom, ktorý pôvodne rodina účastníkov obývala a v ktorom ostal bývať navrhovateľ, patril pôvodne navrhovateľovi, toho času už patrí jeho mame, ktorej ho navrhovateľ daroval. Okrem detí, o ktorých sa vedie toto konanie, nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Nemá a nespláca žiadne úvery a ani pôžičky. Toho času býva už v uvádzanom rodinnom dome spolu so svojou matkou. Za nájom uhrádza sumu 100,- Eur mesačne.
24. Manželka navrhovateľa je zamestnaná v maliarskej dielni u súkromnej podnikateľky O. U. V. X. M., kde podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa za obdobie od marca 2017 do februára 2018 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 4.370,82 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu cca 364,24 EUR. Tiež poberá prídavok na deti vo výške 47,36 Eur. Nevlastní žiaden majetok. Okrem detí z manželstva už nemá žiadne iné deti. Nemá žiadne dlhy a ani pôžičky. Momentálne býva spolu s deťmi u svojej matky na adrese F. Č..XXX. Jedná sa o rodinný dom, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva. Tieto zahŕňajú kuchyňu, obývaciu izbu a detskú izbu, ktorú užívajú spoločne obe deti. Domácnosť je vkusne a útulne zariadená, pričom hygiena domácnosti a celková kultúra bývania sú na dobrej úrovni. V
súčasnosti hradí všetky náklady na bývanie stará matka detí zo strany matky, konkrétne vo výške 135,- Eur mesačne, stravu a všetky veci potrebné do domácnosti zakupuje matka detí.
25. Podľa potvrdenia Základnej školy F., mal. L. je v školskom roku 2017/2018 žiačkou 9. ročníka uvedenej školy. Náklady na tento školský rok u maloletej podľa tohto potvrdenia predstavujú poplatky za exkurzie v celkovej sume 6,- Eur na školský rok, poplatok za školský výlet v sume 30,- Eur za školský rok, rodičovský príspevok v sume 5,- Eur na školský rok a poplatky za pracovné zošity v sume 12,- Eur na školský rok. Spolu tieto náklady predstavujú sumu 53,- Eur. V škole sa nestravuje, ale doma, a podľa jej účastníckej výpovede nemá žiadne krúžky, za ktoré by sa platili poplatky.
26. Manželka (matka) raz ročne s maloletou dcérou absolvuje kontrolné vyšetrenie u detského kardiológa v Spišskej Novej Vsi pre šelest na srdci.
27. Mal. dcéra L. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že pre prípad rozvodu rodičov by chcela bývať u mamy a to preto, lebo nechcela by bývať s otcom v jeho terajšej domácnosti, kde býva jeho mama, ale aj pre prípad, ak by otec býval inde, nechcela by s ním bývať, ale s mamou a to preto, lebo s mamou si lepšie rozumie. S otcom by sa prípadne stretávala, ale len mimo jeho domácnosti a to niekde vonku. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či by bolo vhodné, aby jej stretávanie sa s otcom bolo upravené súdnym rozhodnutím.
28. Dňa 05.01.2018 syn účastníkov, Y. B., dovŕšil osemnásť rokov a stal sa plnoletým.
29. Účastníci konania pre prípad rozvodu uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. L., podľa ktorej sa táto zveruje do osobnej starostlivosti matky - manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec - navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude schválená táto rodičovská dohoda, ktoré výživné sa zaviazal uhrádzať k rukám matky - manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
30. Zároveň účastníci konania vyhlásili, že nežiadajú, aby súd upravil styk navrhovateľa - otca s mal. dcérou L..
31. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
32. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
33. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
34. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
35. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
36. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
37. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
38. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
39. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
40. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
41. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
42. Navrhovateľ za príčiny rozvratu ich manželstva považuje neústupčivosť manželky, naproti tomu manželka tvrdí, že príčinou rozvratu ich manželstva je matka navrhovateľa, ktorej sa tento podriadil . Uvedené tvrdenia manželky potvrdzujú vo svojich výpovediach aj deti účastníkov konania. Toho času už rodina nebýva spolu a aj v minulosti už v tejto nastala situácia, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť, najprv kým manželstvo účastníkov bolo bezdetné a neskôr aj spolu s deťmi.
43. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
44. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
45. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2017, kedy manželka sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti potom, čo na tom mal navrhovateľ trvať a toho času osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje ona sama, v mieste jej terajšieho bydliska.
46. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Odchodom manželky zo spoločnej domácnosti a následným pretrvávaním odlúčenia oboch manželov, a v neposlednom rade aj deklarovaním zo strany navrhovateľa, že sa chce rozviesť, a to aj potom, čo nepomohla ani psychologická intervencia zo strany Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní. Podľa názoru súdu túto funkciu nenapĺňalo ani v čase, kedy ešte rodiny žila pokope , keďže z vyjadrenia ako manželky, tak aj deti účastníkov konania vyplynulo, že už v období posledných štyroch rokov bola komunikácia medzi manželmi prakticky nulová.
47. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže podľa tvrdenia manžela minimálne od novembra 2017 účastníci nevedú intímny život.
48. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na
úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ešte v čase kedy manželia žili v spoločnej domácnosti, už v tom období hospodárili oddelene. A nič na tom nezmenil ani následný odchod manželky zo spoločnej domácnosti.
49. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
50. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu , v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
51. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto, ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jeho strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť.
52. Skutočnosť, že sa rozviesť nechce manželka navrhovateľa, je pre posúdenie rozvratu irelevantná, nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný a preto súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.
53. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
54. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
56. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
57. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 100 CMP v spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže upraviť výkon rodičovských práv a povinností manželov k deťom na čas po rozvode v konaní o rozvod manželstva len ak sú deti maloleté s tým, že plnoleté dieťa si môže uplatniť svoj nárok na výživné voči ktorémukoľvek z rodičov v osobitnom konaní. Vzhľadom na to, že syn účastníkov konania, Y. B., O.. XX.XX.XXXX, dovŕšil plnoletosť dňa 05.01.2018, t.j. ešte pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva jeho rodičov nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd o tejto veci vo vzťahu k osobe tohto syna účastníkov konania ďalej konať a pretože ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd preto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.
58. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
59. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
60. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
61. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
62. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
63. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
64. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
65. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
66. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
67. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
68. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
69. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
70. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
71. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
72. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
73. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
74. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
75. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
76. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
77. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
78. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
79. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
80. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
81. Pre prípad rozvodu manželstva účastníci na čas po tomto rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá dcéra L. zverila do osobnej starostlivosti matky- manželky, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala a otec - navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude táto rodičovská dohoda schválená, ktoré výživné sa otec zaviazal uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
82. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v uvedenom znení, v akom ju rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní konanom dňa 27.03.2018, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
83. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, táto sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Navyše aj samotná maloletá sa pre prípad rozvodu jej rodičov vyslovila za to, aby bola zverená matke. napokon ani samotný otec voči tomu v priebehu tohto konania nemal námietky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti, na základe ktorej mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.
84. Pokiaľ ide o výživné na maloletú dcéru, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
85. Matka maloletej toho času dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 364,24 Eur a otec vo výške cca 693,86 Eur, kedy u otca tento predstavuje súčet jeho priemerného zárobku u jeho terajšieho zamestnávateľa vo výške cca 524,36 Eur a invalidného dôchodku vo výške 169,50 Eur mesačne. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, ak aj berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej a potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca, súd ustálil, že rodičmi dohodnutá výška výživného v sume 130,- Eur mesačne na maloletú, je v jej záujme.
86. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dcérou, súd tento styk vzhľadom na prehlásenie rodičov maloletej, vyhlásenie kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadrenie maloletej neupravoval.
87. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
88. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
89. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
90. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
91. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.