Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-36-2016.pdf
PDF · 108.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Csp/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V spore žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO:35 697 270, zastúpenej spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX, X. G., o zaplatenie sumy vo výške 546,79 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 303,04 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.3.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.10.2016 domáhala na žalovanom zaplatenia 546,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy za dobu od 31.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvy č. A7942141 a č.A8042072, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe týchto zmlúv vypožičala žalovanému SIM karty, ktoré mu umožnili využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM kartám boli pridelené účastnícke čísla XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za služby poskytnuté mu na základe týchto zmlúv vo výške 179,84 eur. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou tiež dodatky k uvedeným zmluvám a dohodu o splátkach, na základe ktorých sa zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu za zariadenia odpredané mu žalobkyňou v celkovej výške 134,40 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 5,60 eur. Dohodnuté splátky kúpnej ceny žalovaný riadne neplatil. Žalovaný na splátkach, ktoré mu žalobkyňa zosplatnila, dlhuje 123,20 eur. Žalobou sa žalobkyňa domáha aj zaplatenia sumy celkom 245,75 eur, a to titulom nároku na náhradu škody. Škoda v tejto výške jej vznikla v súvislosti s odpredaním mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení žalovanému, a to mobilného telefónu zn. Orange Rono (škoda vo výške 77 eur), a tabletu zn. Prestigio MultiPad 4 Diamond 7.85 3G (škoda vo výške 166,75 eur). Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal tieto zariadenia za zvýhodnenú cenu 136 eur a 1 euro oproti ich trhovej cene 220 eur a 175 eur, a to tak, že podpisom dodatkov k zmluvám sa zaviazal používať služby žalobkyne a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvných vzťahoch počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte výšky škody žalobkyňa
zohľadnila počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám k okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Žalobou sa žalobkyňa domáha na žalovanom aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11,bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 16.3.2015, tzn. od 31.3.2015.
3. V rámci prípravy pojednávania súd v súlade s § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručil žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená 23.12.2017, sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vec dňa 27.3.2018 prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania.
5. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
6. Súd v spore vykonal všetky dôkazy navrhované zástupcom žalobkyne v žalobe, a to dôkazy všetkými listinami predloženými žalobkyňou. Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
7. Z listín označených žalobkyňou ako dôkazy súd zistil nasledujúce skutočnosti: Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ zo dňa 8.9.2014 (ďalej len „zmluva č.1“) súd zistil, že žalobkyňa s poukazom na ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.A7942141, a to na dobu neurčitú. Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ zo dňa 10.10.2014 (ďalej len „zmluva č.2“) súd zistil, že žalobkyňa toho istého dňa uzavrela so žalovaným aj ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, a to pod č.A8042072, a to tiež na dobu neurčitú. Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú „Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,“ (ďalej len „všeobecné podmienky “) a cenník služieb (ďalej len „cenník“). Zmluvami sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej verejnej mobilnej sieti a sprístupniť mu v zmluvách dohodnuté služby. Za tým účelom mu vypožičala SIM karty s účastníckymi číslami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zmluvami zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka služieb spoločnosti, a to na základe vyúčtovania služieb za priradené zúčtovacie obdobie predloženými faktúrami s lehotou splatnosti 14 dní od vystavenia faktúry spôsobom dojednaným v zmluve.
8. Z listín označených ako „ Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“ a „ Dohoda o splátkach„ súd ďalej zistil, že strany uzavreli dodatok k zmluve č. l ( ďalej len „dodatok č.1 „), na základe ktorého žalobkyňa predala žalovanému mobilný telefón zn. Orange Rono za zľavnenú kúpnu cenu 136 eur a žalovaný sa zaviazal využívať telekomunikačné služby žalobkyne poskytované mu prostredníctvom SIM karty podľa tohto dodatku po dobu 24 mesiacov. Dohodnutú kúpnu cenu 136 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť tak, že 1,6 eur zaplatí bez zbytočného odkladu po uzavretí „Dohody o splátkach“, a zvyšnú časť vo výške 134,4 eur v 24 mesačných splátkach po 5,60 eur.
Pre prípad porušenia (okrem iných) aj týchto povinnosti žalovaným strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 84 eur s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
9. Z listiny označenej ako „ Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“ súd zistil, že strany uzavreli dodatok aj k zmluve č.2 (ďalej len „dodatok č.2 „), na základe ktorého žalobkyňa predala žalovanému tablet zn. Prestigio MultiPad 4 Diamond 7,85 3G za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro a žalovaný sa zaviazal využívať telekomunikačné služby žalobkyne poskytované mu prostredníctvom SIM karty podľa tohto dodatku po dobu 24 mesiacov. Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto povinnosti strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 174 eur s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
10. Žalovaný v konaní neučinil sporným tvrdenie žalobkyne, že za verejné mobilné služby poskytnuté mu žalobkyňou na základe uvedených zmlúv vyúčtované mu podľa cenníka nezaplatil 179,84 eur. Z faktúr predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa cenu poskytnutých služieb žalovanému vyúčtovala nasledovne:
- faktúrou č. 2262342099 vystavenou dňa 10.11.2014 splatnou dňa 24.11.2014 znejúcou na sumu 48,88 eur (zmluva č. 1),
- faktúrou č. 2266359921 vystavenou dňa 10.12.2014 splatnou dňa 24.12.2014 znejúcou na sumu 41,06 eur (zmluva č. 1),.
- faktúrou č. 2270401390 vystavenou dňa 10. 1.2015 splatnou dňa 24. 1.2015 znejúcou na sumu 20,99 eur ( zmluvy č. 1),
- faktúrou č.2262348486 vystavenou dňa 10.11.2014 splatnou dňa 24.11.2014 znejúcou na sumu 36,16 eur (zmluva č. 2),
- faktúrou č. 2266367972 vystavenou dňa 10.12.2014 splatnou dňa 24.12.2014 znejúcou na sumu 19,93 eur ( zmluva č.2).
- faktúrou č. 2266367972 vystavenou dňa 10. 1.2015 splatnou dňa 24. 1.2015 znejúcou na sumu 18,22 eur ( zmluva č.2).
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
12. V prejednávanom spore súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal záver, že žalovaný dňa 8.9.2014 a 11.9.2014 uzavrel so žalobkyňou zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa citovaného § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Súčasťou týchto zmlúv sú všeobecné podmienky a cenník. Súd tieto zmluvy posudzoval z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa a právne vzťahy nimi založené považoval za vzťahy spotrebiteľské, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje právna úprava ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Súd mal za to, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere týchto zmlúv. Žalovaný je v zmluve označený ako „fyzická osoba-nepodnikateľ“. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie tzn. nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ. Podľa výpisu z obchodného registra je nesporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
15. Žalobou si žalobkyňa uplatnila 3 samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné telekomunikačné služby (tzv. hovorné) vo výške 179,84 eur, nárok na zaplatenie kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia vo výške 134,40 eur, a nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným porušením zmluvnej povinnosti vo výške 243,75 eur.
16. Pokiaľ ide o nárok na tzv. hovorné, súd dospel k záveru, že tento nárok má svoju oporu v zmluvách č.1 a č.2 uzavretých stranami podľa zákona o elektronických komunikáciách a predložených faktúrach. Preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala na žalovanom zaplatenia tzv. hovorného vo výške 179,84 eur, súd žalobe vyhovel. 17. Rovnako nárok na zaplatenie kúpnej ceny za odpredaný mobilný telefón zn. Orange Rono vo výške 134,40 eur súd považoval za dôvodný. Tento nárok má svoj základ v Dodatku č.1 k zmluve č.1. Výšku žalobkyňou vyčíslenej časti nezaplatenej kúpnej ceny žalovaný nespochybnil.
18. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody uplatnené vo výške celkom 243,79 eur, súd pri posudzovaní týchto nárokov vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).
19. Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovaného, zo skutkového vymedzenia nárokov v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatkoch č. 1 a č.2 k zmluvám č. 1 a č.2, a to povinnosť zotrvať v zmluvných vzťahoch s ňou po dojednanú dobu. Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala.
20. Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvami č.1 a č.2 vrátane ich dodatkov upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmlúv. Podľa článku 2. bod 2.1.všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom. Podľa článku 4. bod 4.1. všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán , b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Podľa článku 4 body 4.2. všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak. Podľa článku 4 bodu 4.5. všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení. Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby. Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
21. V prejednávanom spore žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkové vzťahy medzi stranami založené zmluvami č.1 a č.2 vrátane ich dodatkov skončili niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by strany boli uzavreli dohody o ukončení zmlúv, prípadne zmluvné vzťahy ukončili odstúpením od zmlúv alebo ich výpoveďou. Vzhľadom na písomnú formu zmlúv, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na ich platné ukončenie akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoje záväzky zotrvať v právnych vzťahoch založených zmluvami 24 mesiacov porušil.
Na tomto závere nič nemení skutočnosť, ak žalobkyňa deaktivovala SIM karty žalovaného, nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM -karty.
22. Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pojem „ škoda“ Občiansky zákonník nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
23. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou telekomunikačných zariadení predaných žalovanému. Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou zariadení medzi stranami a bežnou cenou, za ktorú sa tieto zariadenia predávajú na trhu, nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi stranami, nie následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh zariadenia v bežnej maloobchodnej cene 220 eur za cenu 136 eur a 175 eur za cenu 1 euro. Zaplatením zmluvnej ceny sa zariadenia dostali do vlastníctva žalovaného (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaný túto sumu nezaplatil). Žalobkyni preto nemohla vzniknúť odpredaním zariadení žalovanému škoda, keďže už nebola ich vlastníkom, a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny „ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená. Súd len dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.
24. S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody (príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvných záväzkoch po dobu 24 mesiacov, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpne zmluvy uzavreté so žalovaným.
25. Vzhľadom na uvedené právne závery súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovanému zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane jej príslušenstva (úrokov z omeškania).
26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 5,05% ročne od 31.3.2015, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku z 16.3.2015. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 303,04 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, a to v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
29. Strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného bol cca rovnaký (546,79 eur : 303,04 eur). Súd preto v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).