Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)Uznesenie_12Co-145-2017.pdf
PDF · 74.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/145/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. X/XX, G., o zaplatenie sumy 593,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/110/2016-61 zo dňa 11.01.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 593,63 eura spolu s úrokom vo výške 23,45 eura, úrokom z omeškania vo výške 2,55 eura, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.2.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že dňa 16.09.2010 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 20/268/10 a na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 52,97 eura v období od 22.10.2010. Medzi stranami sporu bol v zmluve dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40 eur a poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 12,31 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 16,55 % pri priemernej RPMN vo výške 19,96 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená vo výške 2.678,08 eura. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.9.2010 ako aj sadzobník poplatkov. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca listom zo dňa 22.1.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval k úhrade celej sumy zostatku titulom úverovej zmluvy vo výške 644,02 eura do 13.02.2014, čo však žalovaný neuhradil. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 593,63 eura, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 23,45 eura, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,55 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.02.2014 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 12,31 % ročne zo sumy 593,63 eura od 15.02.2014 do zaplatenia. 2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b),d), § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2, § 5b zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Lehotu na plnenie vo vyhovujúcom výroku súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku v časti lehoty plnenia vo vyhovujúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal povoliť plnenie v splátkach, lebo jeho terajší plat mu nedovoľuje zaplatiť celú dlžnú sumu naraz. Uviedol, že žalobcovi bude pohľadávku splácať podľa jeho finančnej situácie.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca vo výroku o trovách konania, ktorý nesúhlasil s takýmto výrokom a namietal jeho vecnú nesprávnosť a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že zamietnutie žaloby sa týkalo len nepatrnej časti úrokov z omeškania, čo znamená, že súd mu mal priznať trovy konania v rozsahu 100 %. Úroky sú len príslušenstvom pohľadávky a pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k lehote plnenia uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania neuhradil žiadnu sumu. Súhlasil s povolením splátok za podmienky, že celú pohľadávku uhradí do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na právoplatný výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 593,63 eura s príslušenstvom vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty plnenia má povahu uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Výrok o trovách konania odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil v súlade s odvolaním žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej aj zamietajúcej časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. 8. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V tomto prípade dlhšiu než 3-dňovú lehotu a ani plnenie v splátkach súd prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na určenie dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti v lehote 3 dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia strán sporu, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania vo všeobecnej 3-dňovej lehote. S prihliadnutím na vyššie popísané zásady, odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že odvolaniu v súčasnosti nemožno vyhovieť, a to aj s prihliadnutím na to, že konanie na súde bolo začaté podaním žaloby dňa 11.03.2016, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 11.01.2017 a o odvolaní je rozhodované po viac než roku odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na takúto dĺžku doby súdneho konania, kedy žalovaný mohol postupne dlžobu voči žalobcovi v splátkach sám splácať, odvolací súd nepovažoval povolenie splátok žalovanému za relevantné. Žalovaný podľa obsahu spisu začal svoj dlh žalobcovi splácať až v priebehu odvolacieho konania a žalobca to vo svojom podaní aj potvrdil. Vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, z toho dôvodu odvolací súd o čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu už nemohol rozhodovať. 9. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, odvolací súd porovnaním žalovanej sumy a sumy, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal, bolo možné konštatovať, že žalobca bol v časti istiny plne úspešný a v časti príslušenstva bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Pri posudzovaní
dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd urobil záver, že v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP možno považovať takýto výsledok konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná celá výška istiny, za úspech žalobcu v konaní, a z toho dôvodu úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o nepriznaní trov konania žiadnej strane odvolací súd nepovažoval za vecne správne. Na tom základe podľa § 388 CSP tento výrok rozsudku zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 10. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd mu preto podľa § 396 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).