Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/145/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. X/XX, G., o zaplatenie sumy 593,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/110/2016-61 zo dňa 11.01.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 593,63 eura spolu s úrokom vo výške 23,45 eura, úrokom z omeškania vo výške 2,55 eura, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.2.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že dňa 16.09.2010 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 20/268/10 a na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 52,97 eura v období od 22.10.2010. Medzi stranami sporu bol v zmluve dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40 eur a poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 12,31 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 16,55 % pri priemernej RPMN vo výške 19,96 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená vo výške 2.678,08 eura. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.9.2010 ako aj sadzobník poplatkov. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca listom zo dňa 22.1.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval k úhrade celej sumy zostatku titulom úverovej zmluvy vo výške 644,02 eura do 13.02.2014, čo však žalovaný neuhradil. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 593,63 eura, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 23,45 eura, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,55 eura, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.02.2014 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 12,31 % ročne zo sumy 593,63 eura od 15.02.2014 do zaplatenia. 2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b),d), § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2, § 5b zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Lehotu na plnenie vo vyhovujúcom výroku súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku v časti lehoty plnenia vo vyhovujúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal povoliť plnenie v splátkach, lebo jeho terajší plat mu nedovoľuje zaplatiť celú dlžnú sumu naraz. Uviedol, že žalobcovi bude pohľadávku splácať podľa jeho finančnej situácie.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca vo výroku o trovách konania, ktorý nesúhlasil s takýmto výrokom a namietal jeho vecnú nesprávnosť a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že zamietnutie žaloby sa týkalo len nepatrnej časti úrokov z omeškania, čo znamená, že súd mu mal priznať trovy konania v rozsahu 100 %. Úroky sú len príslušenstvom pohľadávky a pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k lehote plnenia uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania neuhradil žiadnu sumu. Súhlasil s povolením splátok za podmienky, že celú pohľadávku uhradí do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na právoplatný výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 593,63 eura s príslušenstvom vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty plnenia má povahu uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Výrok o trovách konania odvolací súd podľa § 388 zmenil v súlade s odvolaním žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej aj zamietajúcej časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. 8. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP, podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V tomto prípade dlhšiu než 3-dňovú lehotu a ani plnenie v splátkach súd prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na určenie dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti v lehote 3 dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia strán sporu, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V tomto prípade súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania vo všeobecnej 3-dňovej lehote. S prihliadnutím na vyššie popísané zásady, odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že odvolaniu v súčasnosti nemožno vyhovieť, a to aj s prihliadnutím na to, že konanie na súde bolo začaté podaním žaloby dňa 11.03.2016, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 11.01.2017 a o odvolaní je rozhodované po viac než roku odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na takúto dĺžku doby súdneho konania, kedy žalovaný mohol postupne dlžobu voči žalobcovi v splátkach sám splácať, odvolací súd nepovažoval povolenie splátok žalovanému za relevantné. Žalovaný podľa obsahu spisu začal svoj dlh žalobcovi splácať až v priebehu odvolacieho konania a žalobca to vo svojom podaní aj potvrdil. Vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, z toho dôvodu odvolací súd o čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu už nemohol rozhodovať. 9. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, odvolací súd porovnaním žalovanej sumy a sumy, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal, bolo možné konštatovať, že žalobca bol v časti istiny plne úspešný a v časti príslušenstva bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Pri posudzovaní

dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd urobil záver, že v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 možno považovať takýto výsledok konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná celá výška istiny, za úspech žalobcu v konaní, a z toho dôvodu úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o nepriznaní trov konania žiadnej strane odvolací súd nepovažoval za vecne správne. Na tom základe podľa § 388 tento výrok rozsudku zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 10. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 patrí náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd mu preto podľa § 396 ods. 1 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .