Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-30-2005.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Subarea
24C/30/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: D.. H. D., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., U. XX, zastúpeného: JUDr. Martin Saloka, advokát, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8 proti žalovanému: O.. O. T., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., J. X, zastúpenému: Mgr. Štefan Jakab, advokát, so sídlom v Košiciach, Nerudova 9, v konaní o zaplatenie sumy 17.972,52 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Schvaľuje súdny zmier, uzavretý medzi žalobcom a žalovaným na pojednávaní konanom dňa 27.3.2018 v nasledovnom znení:
I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 1.333,84 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd zmier schváli.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
III. Žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok zaplatený za návrh na predbežné opatrenie, za žalobu a za návrh na neodkladné opatrenie spolu vo výške 474,08 EUR, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. v lehote 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia príslušnej pobočke Slovenskej pošty a.s.
V. Vracia žalovanému súdny poplatok zaplatený za odvolanie proti uzneseniu o neodkladnom opatrení vo výške 16,50 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. v lehote 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto rozhodnutia príslušnej pobočke Slovenskej pošty a.s.
VI. Priznáva štátu náhradu trov, ktoré platil, proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.6.2005 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 17.972,52 EUR s prísl., titulom nároku, vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti. Konkrétne sa žalobca domáhal priznania úžitkov, ktoré mal výlučne žalovaný z prenájmu priestorov, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v rozsahu, ktorý pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel a to za obdobie od 14.7.2003 do 24.6.2005.
2. V priebehu konania strany uzavreli zmier v znení, uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.
3. Podľa ust. § 148 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
4. Podľa ust. § 148 ods.2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením listinných dôkazov aj znaleckými posudkami.
6. V konaní nebolo sporné, že sporové strany boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálny odbor okres Košice I, obec P. - J. E., kat. územie J. E., na LV č. XXX ako parcela registra C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 599 m2, parcela registra C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela registra C KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a parcela registra C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, stavba - obytný dom súp.č. XXX, stojaca na parcele č.XXX/X a to žalobca v rozsahu 188/1000 v pomere k celku a žalovaný v rozsahu 424/1000 v pomere k celku.
7. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že podlahová plocha celej stavby predstavuje 729,63 m2. Súd mal vykonaným dokazovaním tiež za preukázané, že z celkovej podlahovej plochy stavby v rozhodnom období žalobca užíval na bytové účely priestory na X.poschodí o výmere 116,24 m2 a žalovaný obchodné priestory na prízemí s vchodom ako aj výkladom z U. ulice o výmere 129,50 m2 (predajňa 1) a 61,34 m2 (predajňa 2), spolu o výmere 190,84 m2, ako aj priestory na 4.poschodí na bytové účely o výmere 28,83 m2. Žalovaný teda spolu užíval 219,67 m2.
8. Súd konštatoval, že spoluvlastníckemu podielu žalovaného zodpovedá 309,35 m2 z celkovej podlahovej plochy stavby, čo potom znamená, že reálne užíval o 89,68 m2 menej, než na neho pripadá. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu zodpovedá 137,16 m2 z celkovej podlahovej plochy stavby, čo potom znamená, že reálne užíval o 21,16 m2 menej, než na neho pripadá. Žalovaný teda vykonával svoje práva zodpovedajúceho spoluvlastníckemu podielu, spočívajúce vo výkone práva vec užívať len v rozsahu 71,01 % a žalobca len v rozsahu 84,6 %.
9. Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
10. Podľa ust. § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
11. Nárok žalobcu, uplatnený touto žalobou, vychádza z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Citované ustanovenie upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov, vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. V takomto prípade vzniká spoluvlastníkovi nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku, časti stavby), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)
hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.
12. Vyššie uvedené skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním v predmetnej veci, na prvý pohľad evokovali záver, že žalovaný nevykonáva svoje spoluvlastnícke práva resp. neužíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Ako však súd uviedol vyššie, pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera podlahovej plochy), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. V konaní nebolo sporné a závermi znaleckého dokazovania bolo preukázané, že žalovaný užíva časť stavby, ktorej úžitková hodnota je vyššia ako úžitková hodnota časti stavby, užívanej žalobcom. Ide o lukratívne obchodné priestory s výkladom na Hlavnú ulicu v Košiciach, ktoré žalovaný prenajíma tretím osobám na výkon podnikateľskej činnosti, pričom úžitok (zisk) z prenájmu si ponecháva v celom rozsahu, t.j. nedelí sa s ostatnými spoluvlastníkmi.
13. Súd preto znaleckým dokazovaním skúmal trhovú hodnotu nájmu priestorov užívaných žalovaným, ako aj priestorov, užívaných žalobcom. Zo záverov znaleckého posudku č.247/2017, vyhotoveného Ing.H. F., znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností mal súd nesporne za preukázané, že trhová hodnota nájmu za priestory užívané žalovaným bola v rozhodnom období vo výške 27.950 EUR ročne. Súd preto konštatoval, že spoluvlastníci majú nárok na náhradu, zodpovedajúcu ich spoluvlastníckemu podielu a to žalobca v rozsahu 18,8 %, žalovaný v rozsahu 42,40 % a ostatní spoluvlastníci (ktorí neboli účastníkmi konania) v rozsahu 38,80 %. Z uvedeného potom konkrétne vyplýva, že ak by žalobca vôbec nevykonával svoje spoluvlastnícke práva a teda, z ich výkonu by bol vylúčený, mal by nárok na zaplatenie 18,8 % zo zisku, t.j. na sumu 5.254,60 EUR ročne. Vzhľadom k špecifickej situácii, ktorá nastala v danom prípade a teda, že sám žalobca v určitom rozsahu svoje spoluvlastnícke práva vykonáva a to reálnym užívaním inej časti stavby, je zrejmé, že mu nemôže patriť celá vyššie uvedená suma. Súd preto zohľadňoval trhovú hodnotu nájmu, ktorú by mohol získať žalobca, pokiaľ by tiež prenajímal ním užívanú časť stavby tretím osobám. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, trhová hodnota nájmu priestorov, užívaných žalobcom, bola v rozhodnom období vo výške 10.820 EUR ročne. Ako už súd konštatoval, spoluvlastníci majú nárok na náhradu, zodpovedajúcu ich spoluvlastníckemu podielu a to žalobca v rozsahu 18,8 %, žalovaný v rozsahu 42,40 % a ostatní spoluvlastníci (ktorí neboli účastníkmi konania) v rozsahu 38,80 %. To znamená, že žalovaný by mal voči žalobcovi nárok na náhradu vo výške 4.587,68 EUR. Zhrnúc vyššie uvedené, pomer medzi nárokom žalobcu voči žalovanému a nárokom žalovaného voči žalobcovi je v prospech žalobcu, avšak „len“ v hodnote 666,92 EUR ročne (t.j. 5.254,60 EUR mínus 4.587,68 EUR).
14. Na základe uvedeného súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 1.333,84 EUR, ktorá predstavuje náhradu za dva roky.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd nemal pochybnosti o tom, že zmier, ktorý sporové strany uzavreli, je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a preto súd tento súdny zmier schválil. Súčasťou zmieru bola aj dohoda účastníkov o náhrade trov konania, preto súd osobitne o náhrade trov nerozhodoval. Zmierom bol vyčerpaný celý rozsah uplatneného nároku, pretože v časti, ktorá prevyšuje povinnosť žalovaného, na ktorú sa zmierom zaviazal, žalobca zobral žalobu späť. Súd preto konanie v prevyšujúcej časti v súlade s ust. § 144, § 145 a § 146 CSP zastavil.
16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku prvého pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
17. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcami za žalobu, za návrh na predbežné opatrenie a za návrh na neodkladné opatrenie v rozsahu 50%, t.j. spolu vo výške 474,08 EUR a o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalovaným za odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu 50 %, t.j. vo výške 16,50 EUR, z dôvodu, že konanie bolo skončené schválením súdneho zmieru po začatí prvého pojednávania vo veci samej.
18. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016, absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
19. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP. Podľa ustanovenia § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Štát má preto právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania a teda, v závislosti od pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Z výsledkov tohto konania je zrejmé, že žalobca mal úspech v rozsahu 7,4 % a neúspech v rozsahu 92,6 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 85,2 % v prospech žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca by sa mal podieľať na náhrade trov štátu v rozsahu 92,6 % a žalovaný v rozsahu 7,4 %. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa však súd o náhrade trov štátu rozhodol inak.
20. Trovy štátu v danej veci vznikli v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, priznaním znalečného vo výške 281,48 EUR, z čoho suma 150 EUR bola uhradená z preddavku, zloženého žalobcom a zvyšná suma 131,48 EUR z finančných prostriedkov štátu.
21. Úlohou súdneho znalca bolo zistiť trhovú hodnotu nájmu. K znaleckému dokazovaniu však súd prikročil z dôvodu, že žalovaný počas celého konania nepredložil nájomné zmluvy, ktoré uzavrel s tretími osobami v rozhodnom období, na základe ktorých by súd mohol zistiť skutočnú výšku úžitku, získaného prenájmom časti stavby, ktorá bola predmetom tohto konania. Znalec preto úlohu splnil použitím porovnávacej metódy, na základe iných nájomných zmlúv, vzťahujúcich sa na porovnateľné priestory v danom čase a lokalite. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti osobitného zreteľa preto súd pokladal za spravodlivé, aby sa na náhrade trov tohto dôkazu podieľal aj žalovaný. Žalobca zaplatil znalečné v rozsahu 150 EUR, t.j. 53,30 % z celkovej sumy znalečného. Zvyšná časť znalečného vo výške 131,48 EUR, ktorú uhradil štát, predstavuje 46,70 % z celkovej sumy znalečného. Preto sú priznal štátu náhradu trov proti žalovanému v plnom rozsahu.
22. O konkrétnej výške náhrady trov konania (ktorá však v danom prípade predstavuje sumu 131,48 EUR), rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario). Proti výroku o vrátení súdneho poplatku a výroku o náhrade trov štátu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).