Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcov: 1. O. O. ml., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, I., 2. J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, I. a 3. D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, I., všetci zast. O., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 47454831, so sídlom Vysoká 20, Bratislava proti žalovaným: 1. B. G., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, I. a 2. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 5, I., obaja zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47239921, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia v listine o vydedení poručiteľa O. O., nar. dňa X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX zo dňa 18.11.2010 nie sú dané.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.9.2012 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia, že listina o vydedení poručiteľa O. O., nar. X.XX.XXXX zo dňa 18.11.2010 je neplatná a zároveň určenia, že závet poručiteľa z rovnakého dňa je neplatný a žiadali zaviazať žalovaných nahradiť im spoločne a nerozdielne trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovanými sú potomkami poručiteľa, ktorý dňa 18.11.2010 vystavil na notárskom úrade notára Mgr. Mariána Kováča notársku zápisnicu, ktorou bol spísaný závet a listina o vydedení. Poručiteľ od r. 1999 nebol vážnejšie chorý a pred tým prekonal chorobu, v ktorej mu pomáhali jeho synovia - žalobcovia. Napr. žalobca 1 a 2 pravidelne chodievali s otcom do nemocnice, vozili ho, pomáhali mu pri návštevách lekárov. Všetci traja žalobcovia mu pomáhali a starali sa o neho počas choroby aj počas domácej liečby. Žalobca 2 pravidelne navštevoval svojich rodičov, ako aj oni navštevovali jeho u neho doma. Žalobca 2 otca pravidelne navštevoval aj po smrti matky. Rovnako tak aj žalobca 1, ktorý po smrti matky otcovi varil a staral sa o neho. Žalobca 3 býval s rodičmi v jednej domácnosti spolu so svojimi dvoma deťmi, riadne sa spolu s rodičmi staral o domácnosť, pomáhal rodičom a pomáhal otcovi v období, keď bol chorý. V rozpore s uvedeným poručiteľ listinou o vydedení obsiahnutou v notárskej zápisnice zo dňa 18.11.2010 vydedil žalobcov 1 až 3 a to z dôvodov, že žalobca 1 údajne neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a údajne trvalo o neho neprejavuje opravdivý záujem. Uviedol tiež, že keď bol žalobca 1 nezamestnaný a nemal peniaze, býval u neho, nechal sa živiť, keď si však prácu našiel, odsťahoval sa k priateľke a nezaujímal sa o neho a jeho problémy. Asi dva týždne po manželkinom pohrebe ho prestal navštevovať úplne. Má za to, že u žalobcu 1 je daný dôvod dedičskej nespôsobilosti z dôvodu, že keď u poručiteľa býval, údajne mu a matke ukradol peniaze a šperky, nakoľko v tom čase mal údajne fetovať. Dôvodom vydedenia žalobcu 2 bolo podľa listiny to, že údajne neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvalo o neho

neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať tým, že zhruba pred 25-timi rokmi sa oženil a odvtedy sa o poručiteľa prestal zaujímať, nenavštevujú sa, netelefonujú si, hoci žalobca 2 býva tiež v Petržalke. Navyše o poručiteľa nejavil záujem ani v čase jeho vážnej choroby. Poručiteľ vydedenie žalobcu 3 odôvodnil tým, že mu údajne neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a starobe a údajne o neho neprejavoval opravdivý záujem. Tiež uviedol, že ešte pred rokom býval v Bratislave, no ich kontakty boli už vtedy sporadické a jeho problémy sa nezaujímal. Býval na D. ulici v sociálnom byte, no musel sa odsťahovať aj s priateľku ku M., pretože ho nezvládal platiť. Odvtedy sa vídali ešte menej. Rovnako ako O. (žalobca 1) zhruba dva týždne po manželkinom pohrebe ho prestal navštevovať úplne, veľa pil a nevie sa postarať ani o svoje deti, pracuje sporadicky, nanajvýš chodí na nejaké brigády.

2. V žalobe tiež uviedli, že vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon. Vydedenie z iných dôvodov ako dôvodov stanovených v ust. § 469a je neplatné, listina musí obsahovať konkrétny dôvod vydedenia. Poručiteľ ho musí uviesť výslovne s časovou a miestnou špecifikáciou. Poručiteľ v listine o vydedení neuviedol žiadny konkrétny dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou. Takisto dôvody vydedenia, ktoré uviedol sa vôbec nezakladajú na pravde a nezhodujú sa so skutkovým stavom. Žalobcovia sú tak názoru, že vydedenie je absolútne neplatné, odporuje zákonu, resp. zákon obchádza. Poukázali tiež na to, že skutočnosti uvedené v listine sú úplne nezmyselné, a preto sú názoru, že v čase spísania listiny poručiteľ nebol spôsobilý k uskutočneniu takéhoto právneho úkonu. Resp. majú podozrenie, že daný právny úkon poručiteľ ani neuskutočnil, toto však dokázať nevedia. Je totiž všeobecne známe, že poručiteľ bol alkoholik, hoci aj napriek tomu ho mali všetci žalobcovia radi a neodsudzovali ho za to, naopak snažili sa ho tolerovať a brať to tak, ako to je. Práve preto majú za to, že v čase spísania listiny nebol v spôsobilom stave, aby si uvedomoval význam svojho konania, preto notárska zápisnica obsahujúca listinu o vydedení neobsahuje pravú a skutočnú vôľu poručiteľa. Uvedené môže podľa nich dokázať znalecký rozbor podpisu na notárskej zápisnici a pre porovnanie súdu predložili vzor poručiteľovho podpisu zo dňa 14.2.2011, podľa ktorého je možné porovnaním zistiť, že v čase spísania notárskej zápisnice sa poručiteľ ani nevedel poriadne podpísať. Podľa vyjadrenia žalovaného 2, ktorý má prospech z listiny o vydedení, tento údajne viezol otca k notárovi v deň jej spísania, avšak počas života matky rodičov pravidelne nenavštevoval. Začal k otcovi chodiť až po matkinej smrti, nosil mu alkohol a pili spolu. Je o ňom známe, že často krát menil svoje bydlisko a viedol neusporiadaný život. Majú za to, že práve on poručiteľa zmanipuloval a naviedol ho na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Ak ju poručiteľ aj podpísal, tak iba pod vplyvom alkoholu. Závet a listinu o vydedení obsiahnuté v notárskej zápisnici nemožno od seba oddeliť, preto sú názoru, že v zmysle § 41 in fine neplatným je aj samotný právny úkon spísania závetu.

3. Žalovaní 1 a 2 navrhli vo svojom vyjadrení k žalobe túto zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, pričom dôvodili, že tvrdenia týkajúce sa pravosti podpisu poručiteľa možno považovať len za vlastné, ničím nepodložené špekulácie žalobcov, nakoľko poručiteľ pre listinu o vydedení ako aj závet, zvolil formu notárskej zápisnice, ktorá práve garantuje právnu istotu a plní funkciu procesnej prevencie, keď ako verejná listina je dôkazom voči všetkým o právnom úkone v predpísanej forme. Za rovnako špekulatívne a účelové považujú tvrdenia žalobcov vzťahujúce sa k nedostatku slobodnej a vážnej vôle poručiteľa, resp. jeho nespôsobilosti takéto úkony vôbec vykonať, keďže na základe ich tvrdení poručiteľ ako „alkoholik“ nemal byť spôsobilý na vykonanie predmetných úkonov. Tieto tvrdenia odmietajú s opätovným prihliadnutím na mechanizmus kreácie notárskej zápisnice, ktorej nevyhnutnou obsahovou náležitosťou je tiež vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony, pričom je tu ešte vždy uplatnený priamy kontrolný mechanizmus zo strany notára, ktorý je aj sám oprávnený posúdiť, že osoba nie je spôsobilá na právne úkony. Poukázali pritom na formuláciu v notárskej zápisnici, keď konajúci notár explicitne uvádza, že k spísaniu notárskej zápisnice pristúpil potom, „čo sa presvedčil, že účastník je správne miestne a časovo orientovaný“, keď takýto zápis presahuje rámec bežných formulácií v notárskych zápisniciach. Uviedli tiež, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v listine o vydedení sú pravdivé, nakoľko žalobcovia po smrti poručiteľovej manželky (matky žalobcov) poručiteľa navštevovali len po obmedzený čas (po dobu asi dvoch týždňov), aj to len za účelom konzumácie jedál a alkoholu, ktoré na svoje náklady obstarával poručiteľ a potom čo obmedzil možnosť konzumácie alkoholu pri takýchto stretnutiach, žalobcovia o ne stratili záujem a poručiteľa viac nenavštevovali. Žalobcovia okrem toho, že neudržiavali bežný kontakt s poručiteľom, sa napriek jeho pozvaniu nezúčastnili ani oslavy jeho sedemdesiatych

narodenín v r. 2010, ktorú skutočnosť poručiteľ veľmi ťažko a bolestivo niesol, žalobcovia tiež neposkytli poručiteľovi žiadnu pomoc a nijako o neho neprejavili záujem ani v čase po úraze končatiny, ktorý poručiteľ utrpel v lete r. 2011, čo viedlo k výraznému zníženiu jeho mobility a potrebe pomoci aj pri každodenných úkonoch. Všetku potrebnú pomoc zabezpečovali len žalovaní (pravdepodobne omylom uvedené „žalobcovia“) a syn žalovanej 1. Žalobcovia neprejavovali o poručiteľa ani bežne spoločensky očakávaný záujem vo vzťahu dieťa - rodič, pravidelne ho navštevovali len žalovaní, pričom žalovaný 2 ho navštevoval prakticky každý deň cestou z práce, kedykoľvek ho odviezol k lekárovi, trávil s ním voľný čas, keď spolu rybárčili. Poručiteľ už v minulosti prekonával rakovinové ochorenie, žalobcovia o neho v tom čase prejavovali len obmedzený záujem a ani pri náhlom zhoršení zdravotného stavu poručiteľa, ktoré bezprostredne predchádzalo jeho smrti, neprišli žalobcovia za poručiteľom do nemocnice, a to ani napriek viacerým urgenciám od žalovaných. Po smrti poručiteľa organizovali z dôvodu nezáujmu žalobcov, pohreb len žalovaní, ktorí tiež znášali všetky finančné náklady na pohreb ako aj na vyhotovenie pomníka. Ďalšie tvrdenia žalobcov o nedostatočnej časovej a miestnej špecifikácii dôvodov vydedenia, považujú za irelevantné pre práve posúdenie veci, keďže neexistuje žiadna zákonná požiadavka na mieru špecifikácie dôvodov vydedenia, pričom ak by prijali náhľad žalobcov, dovedené ad absurdum, listina o vydedení by musela obsahovať rozsiahly vyčerpávajúci opis vzťahu poručiteľa a povolaného dediča, ktorému sa dedičské právo odníma, podrobnú špecifikáciu negatívnych konaní a ich časové súvislosti, čo odporuje ustálenej súdnej a notárskej praxi.

4. Na základe podania zo dňa 19.3.2018 súd na pojednávaní dňa 27.3.2018 v súlade s postupom podľa § 142 ods. 2 pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „1. Súd určuje, že listina o vydedení poručiteľa O. O., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX zo dňa 18.11.2010 je neplatná. Alternatívne: Súd určuje, že dôvody vydedenia v listine o vydedení poručiteľa O. O., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX zo dňa 18.11.2010 nie sú dané. 2. Súd určuje, že závet poručiteľa O. O., nar. X.XX.XXXX, r. č, XXXXXX/XXX zo dňa 18.11.2010 je neplatný. Alternatívne: Súd určuje, že listina o vydedení poručiteľa O. O., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX zo dňa 18.11.2010 je v časti, ktorej odporuje tomu, že žalobcom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona, je neplatná.“

5. Na pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach. Žalobca 1 uviedol, že je synom poručiteľa a tento bol zosobášený s jeho matkou a rodičia žili spolu až do smrti matky, ktorá situáciu nezvládala a asi pred 6 rokmi sa utopila, lebo otec bol notorik a tyran. Napriek tomu po smrti matky za ním chodieval a varieval mu až do obdobia asi mesiac pred jeho smrťou. Sestra, žalovaná 1 je podľa neho tiež notorička a podporovala otca v pití alkoholu. Po smrti matky s otcom býval aj syn žalovanej 1, ale neskôr pre správanie poručiteľa odtiaľ utiekol. Nevedel, že otec má v úmysle ich vydediť a urobiť závet, neinformoval ho o tom. K dôvodom vydedenia sa vyjadril tak, že je pravdou, že mal krátky čas „úlet“ a fetoval, avšak na rozdiel od otca s tým skončil. Otec mal podľa neho len 2 koníčky: rybárčenie a alkohol. S otcom chodieval na ryby, ale odmietol mu pomôcť v tom, že mu odmietol kúpiť alkohol. V čase, keď otec prekonával rakovinové ochorenie a bol hospitalizovaný, chodieval za ním pravidelne každý deň, nosili mu piť a ovocie. Ohľadne úrazu poručiteľa uviedol, že sestra mu kvôli tomu nikdy nevolala a ak by sa takáto udalosť stala, tak bol otec opitý. Potvrdil, že bezprostredne pred smrťou otca nebol navštíviť.

6. Žalobca 2 uviedol, že boli bežná rodina s bežnými problémami. Potvrdil, že otec holdoval alkoholu a matka pri ňom trpela. Tragicky zahynula za nevyjasnených okolností. Otec po jej smrti ešte viac pil. Neskôr ho začal navštevovať bratanec W. G. a spoločne popíjali. Keďže sa mu to nepáčilo, prestal otca navštevovať. Vyjadril sa, že vie o otcovom rakovinovom ochorení, ležal na G. ulici a navštevoval ho tam aj s manželkou a najmladším synom. Potom, čo ho prepustili, chodieval otca navštevovať domov. Otec býval veľmi tvrdý, prísny a zastával si svoje záujmy a ak by ich chcel vydediť, určite by to povedal. Nevedel uviesť, kedy otec zomrel ani kedy spísal závet a listinu o vydedení. O úraze otca na bicykli nemal vedomosť. Uviedol tiež, že žalovaný 2 sa mal po smrti matky vyjadriť, že všetko je jeho a otec mal najradšej syna O., lebo s ním chodieval na ryby. Potvrdil, rovnako ako žalobca 1, že bezprostredne pred smrťou otca nenavštívil, pretože mu nikto nepovedal, že je v nemocnici. Vie však, že pohreb vybavovala B. (žalovaná 1) údajne z matkiných peňazí. Na oslavu otcových 70-tych narodením nebol pozvaný, preto mu nedal ani darček a ani ho nekontaktoval. Pri príležitosti iných otcových narodenín mu však gratuloval.

7. Žalobca 3 uviedol, že kedysi býval spolu s rodičmi a ešte v čase, keď matka žila, ho otec vyhodil z domu z dôvodu, že požíval alkohol napriek tomu, že pil aj otec. Po smrti matky, ktorá sa utopila v Dunaji bolo iniciované stretnutie dedičov, nešiel naň a dal splnomocnenie sestre B.. Neskôr zistil, že

je vydedený a vyjadril presvedčenie, že tomu napomohol žalovaný 2 a W. G.. Od tej doby, čo ho otec vyhodil (asi v r. 2010) sa nestretávali, nevedel o jeho zdravotnom stave, okrem toho, že mal rakovinu, čo však bolo ešte predtým. O tom, že otec má nejaké problémy nevedel, nikto mu o tom nedal vedieť, otec ho nekontaktoval, nikdy ho nežiadal, aby mu poskytol nejakú pomoc a o smrti otca sa dozvedel od brata O. (žalobca 1). Na pohrebe otca bol, ale na kare nie.

8. Žalovaná 1 uviedla, že pokiaľ mama žila, dalo sa to zniesť. Brat O. k nim chodieval variť, po smrti matky už nie. Matka tragicky zahynula a žalobcovia chodili za otcom ešte asi 2-3 týždne, potom už nie. S otcom vtedy býval jej syn, ktorý sa oňho staral pol až trištvrte roka. Potom sa odsťahoval, pretože mal partnerku a našli si podnájom. Potom za otcom chodili a nosili mu jesť ona alebo brat W.. Nevedela uviesť dôvod, prečo otec bratov vydedil, asi to tak cítil. Deň pred smrťou (1.4.2012) otca zaviezol do nemocnice brat W. a príčinou smrti bola embólia pľúc. Poprela, že by bratia (žalobcovia) nevedeli o otcovom úraze v r. 2011 (pád z bicykla), pretože to povedala pri náhodnom stretnutí bratovi O., ktorý reagoval vulgárnymi slovami: „J...ť do neho, nech skape!“ Pri tom páde si otec zlomil nohu a bolo potrebné mu pichať injekcie proti zrážanlivosti krvi, čo robil jej syn. Otcovým obľúbencom bol brat O., lebo spolu chodili na ryby a hrávali spolu karty. O vydedení ani o závete nevedela a rovnako nevedela uviesť, či otec pýtal pomoc od žalobcov a títo mu odmietli pomôcť.

9. Žalovaný 2 potvrdil, že otec píjaval, ale o rodinu sa staral. Neskôr ochorel na lymfatické uzliny, bol operovaný na Antolskej, ale na chemoterapiu chodil na Heydukovu. V tom čase si rodičia začali užívať život, otec sa stal invalidným dôchodcom, mama sa vyjadrila, že im je lepšie ako kedysi. Trápila sa však kvôli bratovi D., ktorý bol alkoholik a nevedel sa postarať o svoju rodinu. Na rodinných oslavách sa stretávali automaticky, rodičia si pozývali známych. Mama mala v čase smrti na účte nejaké peniaze a k tomuto účtu mala dispozičné právo sestra B., ktorá na požiadanie otca tieto vybrala a dala mu ich. Po jej smrti sa dohodli, že každý súrodenec bude prispievať otcovi sumou 50,- eur mesačne. Žalobcovia však túto dohodu nedodržali. Dňa 3.10.2010 mal otec 70 rokov a očakával, že na oslavu prídu aj žalobcovia, čo však neurobili, otec sa nahneval a povedal, že ich vydedí a chcel na neho prepísať byt. Požiadal ho, aby mu zohnal notára. Išli k JUDr. Kováčovi s tým, že on nechcel ísť, ale otec na tom trval. Bola spísaná predmetná zápisnica. Krátko pred svojou smrťou mu otec volal, že sa cíti zle, preto s ním išiel do nemocnice, povedal to sestre a ona ostatným súrodencom, avšak do nemocnice prišla len sestra. Na ďalší deň po príchode od otcovho bytu tam už boli všetci traja žalobcovia a prvá otázka žalobcu 2 bola, ako si rozdelia byt a nie to, ako a prečo otec zomrel. Hrob otca navštevujú len on a sestra, žalobcovia nechodia. Uviedol tiež, že otec nemal problém si sám zaobstarať svoje bežné záležitosti, chodil si na poštu po dôchodok, vybaviť si rybársky lístok, chodil si nakúpiť a na bicykli chodil na ryby.

10. Súd v konaní vykonal dokazovanie v45397/2010ýsluchom svedkov A. E. a O. O. ml. a dôkaz listinou

- notárskou zápisnicou N 432/2010, Nz 44719/2010, NCRIs 45397/2010 zo dňa 18.11.2010.

11. Svedkyňa A. E., teta sporových strán, vypovedala, že vie o tom, že poručiteľ vydedil žalobcu 3, avšak nevie z akého dôvodu, otec ho však vyhodil z domu kvôli alkoholu a odvtedy sa s matkou stretával u nej doma, nakoľko býva o poschodie nižšie. Po smrti matky žil žalobca 3 v D., neskôr býval na ubytovni. Kým žila matka stretávali sa s otcom W. a B. (žalovaní), Ján (žalobca 1), J. len sporadicky, keďže otec mal aj k nemu výhrady (žalobca 2) a D. len dokiaľ ho otec nevyhodil (žalobca 3). Po smrti matky stále chodili W., O. a B.. O otca sa starali najmä W., ktorý otca sprevádzal k lekárovi a varil mu, B. chodievala upratovať. W. v prevažnej miere pomáhal aj pred smrťou matky, ako aj v čase rakovinového ochorenia poručiteľa, resp. v čase jeho úrazu. Potvrdila, že poručiteľ pil tiež a nevedela uviesť, či si poručiteľ žiadal pomoc od svojich detí.

12. Svedok O. O. ml., syn žalovanej 1 vypovedal, že s poručiteľom žil asi pol roka pred smrťou starej matky, ktorá zahynula tragicky a aj po jej smrti a odišiel po smrti starého otca. V tom čase sa s poručiteľom veľa rozprávali. Na vydedenie jeho strýkov mal svoje dôvody, ktoré však nepozná. Najčastejšie k rodičom, resp. neskôr za otcom chodil strýko J. (žalovaný 2) a jeho matka (žalovaná 1). Kategoricky poprel, že by sa žalobcovia nejakým spôsobom podieľali na akejkoľvek starostlivosti o poručiteľa po smrti ich matky, a to ani v čase po úraze poručiteľa. Najviac sa o poručiteľa staral strýko J. a dohodli sa spolu s jeho matkou, že ako slobodný bude vykonávať starostlivosť o starého otca, teda aby bol nonstop niekto pri ňom. Keď bolo treba volal strýkovi J. alebo mame, inú možnosť nevyhľadával, keďže vedel, že vzťahy medzi ostatnými deťmi a poručiteľom neboli dobré. Vedel tiež, že poručiteľ nechcel, aby ďalších súrodencov, t. j. žalobcov kontaktoval. Asi neboli dosť dobrými deťmi. Citoval poručiteľa: „Ja mám dve

deti, čo sa o mňa starajú, ty si tu tiež, čo sa o mňa stará, je iba na nich, či ti niečo dajú.“ Starý otec podľa názoru svedka „stará škola“. Jeho vzťah k alkoholu charakterizoval ako „normálny, žiadny alkoholik ani žiadny abstinent“. Chodieval na ryby s kamarátmi a so žalovaným 2 (strýkom W.). S. O. a J. vídaval po smrti babky a dedka, na ulici sa nezdravia, s D. sa stretával sporadicky. Sú mu bližší bratranci, deti strýka D.. S nimi sa stretával aj dedo, ostatné vnúčence neprejavovali záujem (deti ostatných žalobcov). Na pohrebe starej matky boli prítomní všetci súrodenci.

13. Za účelom objasnenia niektorých rozporných, resp. neurčitých tvrdení sporových strán súd všetkým stranám sporu (okrem žalobcu 1, ktorý na danom pojednávaní nebol prítomný) položil rovnaké otázky: 1. Uveďte všetky podstatné okolnosti z histórie rodiny ohľadne vzťahu poručiteľa k manželke a k potomkom. 2. Aká okolnosť sa odohrala dva týždne po pohrebe matky strán sporu, či došlo k hádke, ak áno, čo bolo jej dôvodom a výsledkom? 3. Aké ochorenia, resp. úrazy mal poručiteľ v čase pred spísaním listiny o vydedení a odkiaľ o tejto skutočnosti jednotlivé strany sporu vedia? 4. Či a ak áno, odkiaľ vedeli žalobcovia o oslave narodenín poručiteľa v roku 2010?

14. Na prvú otázku strany sporu v podstate zhodne uviedli, že poručiteľ bol dominantný človek, ktorý po práci väčšinu času venoval návštevám pohostinstiev a požívaniu alkoholu. Rodinu zabezpečoval najmä po materiálnej stránke, voľný čas s deťmi nemal vo zvyku tráviť. Krátko po pohrebe matky sporové strany zorganizovali stretnutie za účelom dohodnúť sa ako to bude ďalej s poručiteľom, resp. „niečo ako kar“. Dohodli sa, že zaplatia spoločne matkin pohreb a pomník a že otcovi budú prispievať na živobytie. Kým bolo občerstvenie chodili k otcovi všetci súrodenci a popíjalo sa. Bratia O. a J. sa s poručiteľom mali pohádať z dôvodu, že otca obviňovali zo smrti matky, na čo sa nahneval. Odvtedy tam už bratia neboli. O pomník sa postarali žalovaní. Opäť v podstate zhodne súrodenci uviedli, že v 90-tych rokoch prekonal poručiteľ rakovinu hrtana, liečil sa na Heydukovej a bol taktiež hospitalizovaný v nemocnici na Antolskej. Po smrti matky (cca v r. 2011) utrpel poručiteľ úraz po páde z bicykla. Podstatnú časť starostlivosti o otca v tomto období zabezpečoval syn W. (žalovaný 2), príp. dcéra B. (žalovaná 1), pričom žalobcovia o úraze poručiteľa vedeli len od žalovaných (nie od samotného poručiteľa). Na štvrtú otázku žalovaná 1 uviedla, že pravdepodobne v r. 2010 otcovi zorganizovali oslavu narodenín jeho sestry a bolo to pre otca prekvapenie. Vopred o tejto oslave nevedel, a preto nikoho nepozval a zrejme tak neurobili ani jeho sestry. Žalovaný 2 uviedol, že v ich rodine nebolo zaužívané pozývanie na oslavy sviatkov. Všetci vedeli, kedy je MDŽ a kedy majú meniny a narodeniny rodičia. Takto to bolo aj na oslave sedemdesiatin poručiteľa, kedy prišli iba on so sestrou a otcove sestry. Ani jeden so žalobcov neprišiel a otec bol z toho smutný, že mu ani nezavolali. Vtedy povedal, že žalobcov vydedí. On so sestrou s tým nesúhlasili, lenže potom otec ďalej vyplakával a nadával, že mu má zohnať právnika. Tak sa obrátili na Dr. Kováča, na naliehanie otca ho k nemu žalovaný 2 zobral a otec spísal predmetný závet aj listinu o vydedení. Žalobcovia 2 a 3 na túto otázku odpovedali tak, že o tejto oslave nevedeli, žalobcu 2 poručiteľ na žiadnu svoju oslavu nepozval, nepamätá si presne ani dátum jeho narodenia a žalobca 3 uviedol, že v r. 2010 sa s otcom už nestýkal, lebo ho vyhodil.

15. Z notárskej zápisnice č. N 432/2010, Nz 44719/2010, NCRIs 45397/2010 zo dňa 18.11.2010 súd zistil, že táto bola spísaná pred notárom Mgr. Mariánom Kováčom, so sídlom Zámocká 6, Bratislava. Poručiteľ bol podľa vlastného vyjadrenia spôsobilý na právne úkony a preukázal svoju totožnosť platným občianskym preukazom. Po tom, čo sa notár presvedčil, že účastník je správne miestne a časovo orientovaný, spísal závet a listinu o vydedení v tomto znení: „Všetok svoj majetok, ktorý vlastním a ktorý v čase mojej smrti budem vlastniť, zanechávam svojim deťom W. O., ... a B. G., ... každému v 1-ine. Vydeďujem svojich synov J. O., ..., O. O., ... a D., ..., pričom dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich potomkov. Syn J. mi v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Zhruba pred 25- timi rokmi sa oženil a odvtedy sa prestal o mňa zaujímať. Nenavštevujeme sa, netelefonujeme si, hoci syn býva tak ako ja v Petržalke. Nejavil o mňa záujem ani v čase mojej vážnej choroby. Syn O. mi rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Keď bol nezamestnaný a nemal peniaze tak u mňa býval, nechal sa živiť, keď si však prácu našiel tak sa odsťahoval k priateľke a nezaujímal sa o mňa a moje problémy. Zhruba dva týždne po manželkinom pohrebe ma prestal navštevovať úplne. Mám za to, že u môjho syna O. je daný aj dôvod dedičskej nespôsobilosti, nakoľko keď u mňa býval tak mne a manželke ukradol peniaze a šperky. V tom čase totiž fetoval. Syn D. mi rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a trvalo vedie neusporiadaný život. Ešte pred rokom býval v Bratislave, no

naše kontakty boli už vtedy sporadické a o moje problémy sa nezaujímal. Býval na D. ulici v sociálnom byte, no musel sa odsťahovať aj s priateľkou ku Galante, pretože ho nezvládal platiť. Odvtedy sme sa vídali ešte menej. Takisto ako O. zhruba dva týždne po manželkinom pohrebe ma prestal navštevovať úplne. Veľa pil a nevie sa postarať ani o svoje deti. Pokiaľ viem pracuje sporadicky, nanajvýš chodí na nejaké brigády. ...“

16. Predmetom sporu bolo po úprave žalobného návrhu žalobcov určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 nie sú dané, resp. určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu obsiahnutých v notárskej zápisnici zo dňa 18.11.2010.

17. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (v ostatných bodoch odôvodnenia len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Žalobcovia ako neopomenuteľní dedičia v predmetnom spore preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže ich postavenie bez určenia platnosti (neplatnosti) právneho úkonu, je neistým a súdne rozhodnutie v tejto veci je podkladom pre ďalšie konanie o dedičstve po poručiteľovi. K podaniu žaloby žalobcov odkázal aj súdny komisár v dedičskom konaní po poručiteľovi vedenom pod sp. zn. 1D/277/2012-26, Dnot 41/2012 v uznesení zo dňa 10.8.2012, ktorým zároveň dedičské konanie prerušil.

19. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

20. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

21. Podľa § 194 ods. 2 súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

22. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tiež „OZ“) dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

23. Podľa § 473 ods. 1 v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

24. Podľa § 469a ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

25. Podľa § 469a ods. 2 Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

26. Podľa § 469a ods. 3 O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

27. Hoci v pôvodnom znení žaloby žalobcovia spochybňovali platnosť uvedených právnych úkonov z hľadiska pravosti podpisu poručiteľa v notárskej zápisnici, v ďalšom priebehu sporu túto skutočnosť už nerozporovali, ani nežiadali vykonať dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu poručiteľa v notárskej zápisnici, resp. nenamietali platnosť právnych úkonov pre nedostatok formálnych všeobecných náležitostí vyplývajúcich z ust. § 35 a § 37 OZ. Preto súd rozhodovanie vo veci zameral len na skutočnosť, či predmetné právne úkony spĺňajú obsahové náležitosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

28. Po tom, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že poručiteľ sporné listiny závet a listinu o vydedení zo dňa 18.11.2010 spísal prostredníctvom notára Mgr. Mariana Kováča do notárskej zápisnice a platnosť týchto listín z hľadiska formálnych náležitostí napokon ani nebola rozporovaná, sa súd zaoberal dôvodnosťou žaloby v časti či boli dané dôvody vydedenia.

29. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod, taký prejav by bol neplatný. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia sú synovia (žalobca 2 v dôsledku osvojenia) poručiteľa, ktorý zomrel dňa 2.4.2012. Žalobcovia i žalovaní sú ako potomkovia poručiteľa neopomenuteľnými dedičmi poručiteľa. Poručiteľ sa dňa 18.11.2010 dostavil v sprievode syna W. (žalovaného 2) na notársky úrad Mgr. Kováča, kde za jeho asistencie spísal spornú notársku zápisnicu, v ktorej bol obsiahnutý závet poručiteľa, ako aj listina o vydedení žalobcov. Otázka neplatnosti uvedených právnych úkonov z hľadiska nedostatku vôle, slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle poručiteľa (t. j. z hľadiska nedostatku formálnych náležitostí) nebola sporná (hoci žalobcovia v žalobe spochybňovali pravosť podpisu poručiteľa v notárskej zápisnici, resp. jeho spôsobilosť pri prejavovaní vôle, napokon ich skutkové tvrdenia a uplatnené prostriedky procesného útoku nesmerovali k preukázaniu dôvodnosti týchto skutkových tvrdení), spornou tak zostala otázka platnosti listiny o vydedení z hľadiska jej obsahu, resp. či sú dané dôvody vydedenia žalobcov ich otcom - poručiteľom O. O., nar. X.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010.

31. Pre vydedenie je postačujúci jeden z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Nie je však vylúčené, že poručiteľ môže vydediť potomka aj z viacerých dôvodov súčasne. Ak však v listine o vydedení nie je uvedený dôvod vydedenia, takýto prejav je neplatným právnym úkonom. Z predmetnej listiny o vydedení vyplývajú nasledovné dôvody vydedenia: poručiteľovi jeho synovia v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvalo o neho neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Okrem toho ako dôvod vydedenia žalobcu 3 uviedol aj to, že trvalo vedie neusporiadaný život. Nakoľko listina o vydedení obsahuje dôvody vydedenia (v prípade každého zo žalobcov viacero dôvodov súčasne), je listina o vydedení platným právnym úkonom. Samotná existencia dôvodu vydedenia musí existovať v čase zriadenia listiny o vydedení. Nevyžaduje sa však, aby s obsahom listiny o vydedení bola vydedená osoba oboznámená za života poručiteľa. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod (§ 469 ods. 1 , ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.

32. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v ust. § 469a ods. 1 písm. a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať na základe objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Z výpovedí sporových strán a svedkov mal súd preukázané, že poručiteľ žalobcov nikdy o pomoc či už v chorobe alebo v starobe nepožiadal, žalovaní i svedkovia uviedli, že ani nebolo treba, nakoľko poručiteľ bol sebestačný, v rámci bežných úkonov

(varenie, nákupy, upratovanie) mu občas vypomáhali žalovaní a v čase rakovinového ochorenia (cca v r. 1995-1996) žila ešte manželka poručiteľa. V období r. 2011 kedy mal poručiteľ utrpieť úraz na bicykli mu pomoc poskytoval najmä žalovaný 2 a navyše táto udalosť nepredchádzala právnemu úkonu vydedenia, nasledovala až po vydedení žalobcov (t. j. 18.10.2010), pričom je zrejmé, že poručiteľ o pomoc žalobcov ako v tom čase už vydedených potomkov, nežiadal, a keďže žalobcovia preukázateľne o existencii potrebnej pomoci poručiteľovi nemali vedomosť, nebolo v ich objektívnych možnostiach takúto pomoc poskytnúť.

33. Pre naplnenie predpokladov na vydedenie potomka pre dôvod uvedený v ust. § 469a ods. 1 písm. b) - potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, sa z dikcie citovaného ustanovenia existencia rozporu s „dobrými mravmi“ nevyžaduje. V zmysle ustálenej judikatúry však záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, treba posudzovať nielen s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, ale aj v spektre dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa tohto zákonného ustanovenia je potrebné tiež zisťovať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal, t. j. či zosnulý sám mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne k nemu aj podstatne prispel. V danom prípade súd konkrétne konanie potomkov - žalobcov posúdil nielen z hľadiska všeobecného poňatia dobrých mravov v spoločnosti, ale zohľadnil aj veľkosť, zvyklosti, sociálne postavenie rodiny, resp. záujem poručiteľa na udržiavaní rodinných vzťahov s potomkami a pod. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani tento dôvod vydedenia žalobcov nebol daný, nakoľko všetci potomkovia vrátane svedkov zhodne uviedli, že poručiteľ sám záujem o stretávanie sa s potomkami neprejavoval. Z dokazovania tiež vyplynulo, že poručiteľ bol dominantný a prísny typ rodiča, s deťmi veľa času netrávil, nevenoval sa im, vyžadoval poslušnosť a disciplínu. O deti a domácnosť sa starala výhradne jeho manželka. Práve po jej smrti sa vzťahy poručiteľa s potomkami zhoršili, synovia poručiteľa z jej smrti obvinili a navzájom si vyčítali nadmerné pitie alkoholu. Poručiteľ žalobcu 3 (syna D.) vyhodil ešte pred smrťou matky, dôvodom bolo pitie alkoholu a neschopnosť postarať sa o rodinu, čo žalobcovi 3 vyčítala údajne aj matka. Z výpovede strán sporu, či svedkov je možné ustáliť, hoci poručiteľovi nezáujem potomkov pravdepodobne vadil, v konečnom dôsledku mu však tento stav bol ľahostajný a sám k nemu v podstatnej miere prispel, keďže s deťmi od ich útleho veku veľa času netrávil, nevenoval sa im, ich výchovu prenechával na manželku a voľný čas radšej trávil v pohostinstve pitím alkoholu. Svojím deťom tak neposkytoval pozitívny výchovný vzor a neskôr nevhodne vyčítal potomkom spôsob života, ktorý aj sám viedol.

34. Ohľadne dôvodu vydedenia žalobcu 3 - potomok trvalo vedie neusporiadaný život, uvedený v ust. § 469a ods. 1 písm. d) platí, že dôvodne vydediť v takomto prípade by bolo možné napríklad takého dediča, ktorý, hoci je práceschopný, práci sa vyhýba, príp. opustí zamestnanie pre odpor k práci, vedie záhaľčivý spôsob života alebo sa pravidelne živí páchaním trestnej činnosti, prípadne sa necháva vydržiavať inou osobou, a tak vlastne vydáva seba, prípadne aj svoju rodinu mravnej skaze. Za takýto dôvod je treba považovať aj závislosť na alkohole alebo iných návykových látkach alebo závislosť na hazardných hrách, ktoré sa prejavujú v jeho neusporiadanom živote, zanedbanie povinnej výživy, zadlžovanie bez zjavnej možnosti dlhy splácať, premrhanie rodinného majetku. Vydedenie z tohto dôvodu však vyžaduje určitú mieru trvalosti (nemennosti) tohto stavu. Vydedenie v takomto prípade prichádza do úvahy len tam, kde vedenie nezriadeného života potomkom nie je bezprostredným a hlavným dôsledkom nedostatočného uspokojovania dôležitých psychických či fyzických potrieb potomka v jeho detskom alebo mladistvom veku, prípadne úplne chýbajúceho či disharmonického rodinného zázemia, na ktorom sa poručiteľ sám podieľal. Dôvody vydedenia špecifikované v listine o vydedení žalobcu 3 nemožno podľa názoru súdu považovať za dostatočné. Z dokazovania síce vyplynulo, že žalobca 3 (rovnako ako poručiteľ) vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, avšak toto správanie ani v prípade poručiteľa, ani v prípade žalobcu 3 nik neoznačil ako závislé. Skutočnosť, že v čase predchádzajúcom vydedeniu žalobca býval v sociálnom byte, ktorý nevládal platiť a musel sa presťahovať ku Galante, pracuje sporadicky, nanajvýš chodí na nejaké brigády a nevie sa postarať ani o svoje deti poručiteľ nijako bližšie nešpecifikoval a v zmysle uvedeného je možné uzavrieť, že ani tento dôvod vydedenia žalobcu 3 neexistoval s tým, že zároveň platí konštatovanie uvedené v závere bodu 33.

35. Vzhľadom na vykonané dokazovanie s prihliadnutím na znenie žalobného petitu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v ust. § 37 až 40a OZ, ktoré však v danom prípade zostali nesporné. Preto je právny úkon vydedenia potrebné považovať za platný, avšak vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň nemôže prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi O. O., nar. X.XX.XXXX.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.