Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci maloletého dieťaťa G. Z., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., dieťa rodičov: matky I.. N. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XXX/XX, XXX XX G. H., v zast. JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738 a otca B. I., T.. XX.XX.XXXX, H. C. X, XXX XX H., v zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom ul. 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 01.03.2018, č. k. 5P/75/2017-83, jednomyseľne takto,

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyslovil, cit.: „I. Do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z v e r u j e maloletú G. Z., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky I.. N. Z., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bude spravovať majetok maloletej a zastupovať maloletú v bežných veciach. II. Do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej z a v ä z u j e otca maloletej B. I., T.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej G. Z., T.. XX.XX.XXXX sumou 200,00 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I.. N. Z., T.. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.03.2018. III. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je v záujme maloletého dieťa, aby vyrastalo v stabilnom výchovnom prostredí bez hádok medzi jeho rodičmi. Vo veci nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti matky, keďže maloletá už vo faktickej starostlivosti matky je. V danom prípade však vzhľadom na závažnosť okolností uvedených matkou v návrhu súd pristúpil k rozhodnutiu, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletú do starostlivosti matky v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). S poukazom na pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi považoval súd prvej inštancie za potrebné a v záujme maloletej neodkladným opatrením ju zveriť do starostlivosti matky s cieľom zabezpečiť dieťaťu bezpečnosť, pokoj, istotu, zdravý psychický a fyzický vývin. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletej súd prvej inštancie bezodkladne upravil pomery účastníkov a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. sumou 200,- eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že otec maloletej mesačne prispieva na jej výživu takouto sumou. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovaného výživného zamietol, nakoľko matkou požadovanú sumu 300,- eur mesačne považoval za nezodpovedajúcu a neprimeranú požiadavke ukladania vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere a navyše matka v

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potreby maloletej odôvodňujúce upravenie vyživovacej povinnosti v ňou požadovanom rozsahu, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len nepopísala, aké pravidelné, príp. nepravidelné, mesačné výdavky maloletá má a aká je ich výška. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti styku otca s maloletou súd prvej inštancie zamietol, nakoľko podľa Zákona o rodine súd môže súdnym rozhodnutím len upraviť styk a nie rozhodnúť o tom, že ho neupravuje. Pokiaľ niet súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, tak tento sa považuje za neupravený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc, že v spise sa nenachádza doklad o tom, že odporca je otcom dieťaťa. Keďže odporca nie je manžel navrhovateľky, musí byť doklad o tom, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Odporca namietal zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti matky, žiadal maloletú zveriť do striedavej starostlivosti. Odporca je tak isto spôsobilý sa o mal. G. starať v rovnakom rozsahu ako navrhovateľka a je ochotný si tomu aj prispôsobiť svoje zamestnanie. Výrok, ktorým ho súd zaviazal prispievať na výživu mal. G. považuje za nedôvodný, nakoľko aj sám pravidelne prispieval navrhovateľke na výživu maloletej sumou cca 303,- eur mesačne. Pred novembrom 2016 spolu s navrhovateľkou a maloletou bývali v spoločnej domácnosti, pričom všetky náklady na domácnosť, teda aj na výživu mal. G. hradil odporca. Dcére kupoval aj iné veci ako oblečenie, darčeky, hračky a pod. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Navrhovateľka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len a § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len účinného od 01.07.2016 vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 a §§ 380, 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

7. V úvode odvolania odporca poukázal na skutočnosť, že v spise sa nenachádza žiadny doklad o tom, že by bol otcom maloletej G.. Uvedené nekorešponduje s ďalšími tvrdeniami odporcu, ktorý v ďalšom texte označil maloletú G. ako „dcéru“ (č. l. 130 posledný odsek), o ktorú sa riadne staral tak v čase, keď žil s ňou a jej matkou v spoločnej domácnosti, ako aj v čase po odsťahovaní navrhovateľky aj s maloletou zo spoločnej domácnosti, dobrovoľne prispieval navrhovateľke na výživné maloletej a žiadal zverenie mal. G. do striedavej starostlivosti navrhovateľky a odporcu. Naviac, odporca je v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/1999 Z. z. o matrikách zapísaný ako otec mal. G. v knihe narodení matričného úradu Y.I. D. F. XX, M. XXXX, T. G.. XX C. C.. Č.. XXXX (č. l. 74 spisu - rodný list).

8. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, odporca v odvolaní namietal zverenie mal. G. do osobnej starostlivosti matky a žiadal jej zverenie do striedavej starostlivosti navrhovateľky a odporcu. Zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo na Okresnom súde Kežmarok dňa 21.03.2018, vyplynulo, že odporca ďalej netrvá na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom súhlasil, aby mal. G. bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

9. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcu ohľadne výšky výživného.

10. Odvolací súd má za preukázané, že starostlivosť o mal. G. od novembra 2016 zabezpečuje matka. Odporca na výživu mal. G. pravidelnou sumou neprispieval, navrhovateľke posielal rôzne finančné prostriedky v rôznej výške podľa svojich možnosti. Odporca je živnostníkom, podniká v oblasti stavebníctva a ekonomického poradenstva, je konateľom a jediným spoločníkom vo firme I. G. G.. M.. B.. (č. l. 22), pričom súčasťou spisu sú aj daňové priznania odporcu za rok 2016 (č. l. 89 - 110).

Podľa tvrdenia navrhovateľky odporcov mesačný príjem predstavuje 5.000,- eur s tým, že odporca podniká aj v T.. V čase od novembra 2016 do februára 2018 navrhovateľke celkovo zaslal 4.245,- eur, čo predstavuje v priemere 265,- eur mesačne. Podľa tvrdení odporcu mal maloletej dcére aj po odchode zo spoločnej domácnosti kupovať aj iné veci ako oblečenie, darčeky, hračky a pod. Z výpisu účtu odporcu, ktorý je prílohou odvolania je zrejmé, že odporca zaslal na účet navrhovateľky v mesiaci jún 2016 sumu 120,- eur, pričom ďalšia úhrada nasledovala až v mesiaci september 2016, rovnako absentovala aj úhrada za mesiac február 2017, jún 2017. Aj napriek zrejmej snahe a záujmu odporcu, odvolací súd má za to, že je potrebné, aby vyživovacia povinnosť otca voči mal. G. bola určená súdom v presne stanovenej výške spolu s dátumom, ku ktorému bude otec zasielať matke príspevok na výživu mal. G. v pravidelných mesačných intervaloch. Pri zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov odporcu (je vlastníkom bytov a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C., tiež je vlastníkom osobných áut, pričom sám odporca na pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok dňa 21.03.2018 uviedol, že spoločnosť I. G. G.. M.. B.., ktorej je konateľom a jediným spoločníkom odporca, vlastní viaceré osobné motorové vozidla, a to H. XXX, X. N. - S.D., X. - Š., je vlastníkom nákladného prívesu je dôvodné, aby odporca platil výživné v nevyhnutnej miere sumu 200,- eur mesačne. Odvolací súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu mal. G. takouto sumou popri jeho pravidelných mesačných výdavkoch, medzi ktoré patrí úhrada hypotéky na byt v H. vo výške 600,- eur, nákladov spojených s bývaním v H. vo výške 120,- eur, či úhrada leasingovej splátky na osobné motorové vozidlo H. XXX vo výške 322,- eur (viď výpoveď odporcu na pojednávaní 21. 03. 2018), lebo výživné na mal. G. má prednosť pred vyššie uvedenými dlžnými pohľadávkami (hypotéka, leasing a pod.).

11. Možnosť neodkladným opatrením nariadiť účastníkovi platiť výživné v nevyhnutnej miere je daná ust. § 366 Civilného mimosporového poriadku. Takéto neodkladné opatrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je uplatňovaný nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach zákona o rodine. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti je výživné v nevyhnutnej miere. Toto výživné je teda určené len na uspokojovanie základných, osobných (životných) potrieb oprávnenej. Rozsah vyživovacej povinnosti je zúžený v porovnaní s rozsahom vyživovacej povinnosti určovanej v rámci konania vo veci samej.

12. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

13. Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k mal. dieťaťu je daná najmä vtedy, ak riešenie situácie dieťaťa neznesie odklad. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť (okrem toho, že je obava, že exekúcia bude ohrozená) len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Odvolacie námietky otca neboli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia.

14. Odvolací súd dopĺňa, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

15. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 . Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Ak sa má neodkladné opatrenie týkať pomerov upravených zákonom o rodine je podmienkou pre rozhodnutie formou neodkladného opatrenia osvedčenie potreby dočasne upraviť právne pomery existujúce medzi rodičmi maloletých detí ohľadom týchto detí.

16. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V každej veci týkajúcej sa dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletej G. možno zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

19. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojho mal. dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov, a to ani v prípade, že mal. dieťa o kontakt s druhým rodičom neprejavuje záujem. Súd má tiež za to, že akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojho mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. G.

20. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne nielen na záujem mal. dieťaťa, ale najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

21. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

22. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.

23. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zverenie mal. Timoteja do osobnej starostlivosti otca bez ďalšieho dokazovania, či zmena napadnutého uznesenia a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (tak, ako to navrhoval kolízny opatrovník) však za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletej.

24. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self

- executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem

dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96).

25. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].

26. Odvolací súd má za to, že tak matka ako aj otec by mali prihliadnuť na potreby svojho mal. dieťaťa, v ktorého najlepšom záujme nepochybne je udržiavanie zdravého vzťahu s oboma jeho rodičmi, teda tak s otcom ako aj s matkou.

27. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .