Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/163/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobkyne P. Č., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. XXX, štátny občan SR proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 17 Csp/163/2017-12 zo dňa 16.06.2017.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 13.06.2017 domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 8500097643 zo dňa 23.12.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, aby určil, že zmluva č. 8500097643 zo dňa 23.12. 2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, aby určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a aby určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie 300 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvod uviedol, že so žalovaným žalobkyňa uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú predtlačovú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 8500097643 zo dňa 23.12.2014. Zmluvu považuje za problematickú a z eurokomfortného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenie v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami (sankčné poplatky, servisný poplatok, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu umožňovalo plniť vykonávanie jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto v predmetnej veci neplatný. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie sú relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Na veci má naliehavý právny záujem, na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľné. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka.

2. Dňa 16.06.2017 vydal okresný súd v konaní 17 Csp/163/2017 neodkladné opatrenie, ktorým určil povinnosť zdržať sa žalovanému použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.12.2014 zo zmluvy 8500097643 a takisto zamestnávateľovi žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.12.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.07.2017.

3. Dňa 10.07.2017 zaslal žalovaný súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že vo vzťahu k podanej žalobe namieta jej neprípustnosť v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku. Určovacia žaloba v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná je len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko žalobca sa domáha určenia práva a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, nakoľko žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v rozpore s vlastnou argumentáciou. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je neprípustné. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania je pritom rovnocenné, ako je tomu napríklad v prípadne hypotekárneho úveru, zriadenia záložného práva, vyžadovanie spoludlžníkov, ručiteľov a pod. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru, resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Považujú za nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy v čase, kedy bola medzi stranami sporu uzavretá neodporuje zákonu, je prípustným a platným právnym úkonom. Žiadne ustanovenie úniového práva neupravuje prípustnosť, alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by riešilo túto situáciu. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je nepriateľnou podmienkou nemá oporu v platnej legislatíve. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré ustanovuje § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda bola uzavretá vo forme samostatnej listiny. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel a mal možnosť ju odmietnuť a dohoda obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočnenie plnenia, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva to, že v prípade zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje nejaká verifikácia/schválenie zo strany súdu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej platnosť sa žiadne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. Tvrdenie žalobcu nenachádza oporu v žiadnom právnom predpise. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok, ako zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu. Žalovaný namieta žalobcom uplatnený nárok pri určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere prednosťou nepriateľných podmienok , resp. na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko z obsahu podanej žaloby nevyplýva, aké konkrétne zmluvné podmienky obsiahnuté v tejto zmluve by sa mali v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 O.Z. odchyľovať od právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa a z akého dôvodu. Podaná žaloba okrem všeobecného konštatovania žiaden presvedčivý výklad o tom, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje nepriateľné zmluvné podmienky, pričom

neuvádza žiadne relevantvné okolnosti ani dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Z uvedeného dôvodu žalobcom uplatnený nárok na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považujú za nedôvodný. Žalobca si v poslednom bode žalobného návrhu uplatňuje aj priznanie finančného zadosťučinenia, pričom ani v tomto prípade v obsahu podanej žaloby neuviedol žiadne relevantné okolnosti, ktoré by presvedčivo odôvodnili tento uplatnený nárok. V danom prípade, ak by aj žalobca preukázal ním tvrdenú prítomnosť nepriateľných podmienok v zmluve, tak žalovaný je toho názoru, že samotná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je dostatočným opatrením na zabezpečenie ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu.

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver si zobrala preto, lebo potrebovala peniaze. Podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy, ale nevie čo podpisovala. Nevie sa vyjadriť, prečo je dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o úvere neplatná. Taktiež nevie povedať prečo by mal byť úver bez úročenia a bez poplatkov a ani nevie povedať prečo žiada finančné zadosťučinenie 300 Eur.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených so súdnym konaním a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

6. Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa obsahom oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníka - zmluvy o revolvingovom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy , vykonávania zrážok zo mzdy a z iných príjmov, uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, vyjadrenia žalovaného, ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.

7. Pred otvorením pojednávania súd poučil žalobkyňu o tom, že žaloba je procesne neprípustná, pretože podľa § 137 písm. d) je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom v prejednávanej veci takáto možnosť z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Žalobkyňa napriek tomu uviedla, že na podanej žalobe v plnom rozsahu trvá.

8. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa ods. 5, veta prvá, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

22. Podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

23. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

24. Ako prvú súd v konaní riešil otázku, či je žaloba vo všetkých požadovaných výrokoch správnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne a či je z procesného hľadiska vo všetkých výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby (žalobného návrhu) v zmysle § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (§80) došlo k ich výraznej modifikácii. Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je len opisný, ale predovšetkým normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej ktorej veci ide je možné určiť podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho zdôvodnenia uplatneného nároku. Zákon tak stanovuje najskôr základné členenie žalôb, prípustných v súdnom civilnom sporovom konaní a následne pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení, či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právny predpisom ). Žalobkyňa sa vo veci samej domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy o úvere, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur. Výroky o určení neplatnosti právnych úkonov a o určení, že úver je bez úrokov a bez poplatkov sú určovanými výrokmi, keď sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti (§137 písm. d) . Zmluvy a iný právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka. Predchádzajúci právny predpis - Občiansky súdny poriadok výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného

návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti napr., že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu (napr. zo zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a pod. ). Určenie existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti. Zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody zo zrážkach zo mzdy, alebo zmluvy o úvere, prípadne určenia, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.06.2017 a preto musí spĺňať požiadavky uvedené v bez ohľadu na to, kedy boli zmluva a dohoda uzavreté.

25. Naliehavý právny záujem žalobkyne nie je daný, pretože vyriešiť otázku skutočnej výšky dlhu žalobkyne a tým aj výšky pohľadávky veriteľa možno len v konaní o žalobe na plnenie nie v konaní o určenie (či už neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) zmluvy alebo o tzv. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V konaní na plnenie sa platnosť zmluvy alebo aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru posudzuje ako prejudiciálna otázka vo vzťahu k veci samej. V konaní o určenie nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty a zákonite ho musí nasledovať i konanie na plnenie (proti súčasnému veriteľovi pohľadávky). Zmyslom ustanovenia § 137 je predchádzať neužitočným žalobám na určenie. Žalobcom sú ponechané iné hospodárnejšie prostriedky obrany a to v podobe procesnej obrany v konaní na plnenie dlhu žalobcu iniciovanom zo strany veriteľa (pokiaľ žalobkyňa ako dlžník mieniť tvrdiť, že jej dlh je v nižšej výške a je zrejmé, že neuhradila veriteľovi dobrovoľne viacej: dôsledkom bude žaloba veriteľa na plnenie v rámci konania, o ktorej sa bude prejudiciálne riešiť existencia a oprávnenosť nároku veriteľa a následne eventuálne aj výška takéhoto nároku veriteľa. Ak by dlžník v skutočnosti uhradil veriteľovi viac než v skutočnosti mal, nápravu môže žiadať v žalobe na plnenie podanej voči veriteľovi z titulu vydanie bezdôvodného obohatenia. Spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv a to vyslovenia neplatnosti zmluvy na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok len v tom prípade, ak by sa domáhal aj ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv v spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko by sa inak nevyriešila spornosť vzťahu medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a dodávateľom ako žalovaným, pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor o plnenie. Pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyňou, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho aby skúmal vecnú stránku žaloby (skúmal zákonné náležitosti zmluvy o úvere č. 8500097643 a dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 8500097643).

26. Žalobkyňa sa domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur, ktoré však (ako ani jeho výšku) nijakým spôsobom neodôvodnila. Vôbec neuviedla na základe čoho sa ho domáha, prečo v uvedenej výške a prečo by jej mal naň vzniknúť nárok. Súd je toho názoru, že jej žiadna ujma nevznikla, samotná žaloba bola formulovaná veľmi všeobecne, iba odkazmi na paragrafové znenia zákonov a rozhodnutia súdov, žalobkyňa v nej uvádzala aj skutočnosti vôbec sa nevzťahujúce k jej právnemu vzťahu so žalovaným. V konaní žalobkyňa nebola úspešná pri uplatňovaní svojho práva ako spotrebiteľa, čím ani neboli naplnené základné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., preto jej nárok na žiadne finančné zadosťučinenie nevznikol a súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

27. Vo veci bolo dňa 16.06.2017 vydané uznesenie č.k. 17Csp/163/2017-121, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Vzhľadom na to, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd podľa § 335 ods. 1 toto neodkladné opatrenie zrušil.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.