Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-24-2017.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1./ C. N., L.. XX.XX.XXXX, J. Š.Á. XX, XXX XX G., 2./ E. N., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, XXX XX G., o zaplatenie 3.411,74,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/134/2015-88 zo dňa 27. septembra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 prvá veta, § 524 ods. 1, 2, § 525 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 5 kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2005/29/ ES, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 251, § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave a žalovaní ako dlžníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0505306566, v zmysle ktorej banka poskytla dlžníkom úver vo výške 3.890,- Eur so zmluvne vymedzenými povinnosťami tak, ako bolo uvedené v odvodnení. Podľa tvrdení žalobcu žalovaní úver riadne nesplácali, čím porušovali zmluvné povinnosti a po postúpení pohľadávky z banky na žalobcu pristúpil žalobca dňa 21.08.2013 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že predmetom konania je záväzkový vzťah z bankového úveru, ktorý na rozdiel od úverov nebankových spoločností je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona o bankách. Je nesporné, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo bankou ako pôvodným veriteľom, ale žalobcom. Nedošlo teda k predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, pričom Národná banka Slovenska neudelila žalobcovi žiadne povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami. Je potrebné rozlišovať medzi poskytovaním úverov a správou úverov, lebo správa poskytnutého úveru nie je samostatnou bankovou činnosťou podľa § 2
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) a nepodlieha bankovému povoleniu. Na postúpenie pohľadávky je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), avšak je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, keď vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal, žeby postupca zasielal žalovaným dlžníkom výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, čo vyplýva aj z cit. zák. ustanovenia. Žiaden takýto dôkaz žalobca v konaní nepredložil, čím je možné dospieť k záveru, že na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý tak nie je nositeľom práv, ktoré tvrdí a o ktoré v konaní ide. Súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol vychádzajúc z pomeru úspechu vo veci, keď neúspešnému žalobcovi, ktorý si náhradu trov konania uplatnil ich súd nepriznal a žalovaným konania trovy nevznikli.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a súd má z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Uviedol, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného zákona. Poukázal na to, že ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý už je splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná. K oprávneniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom uviedol, že právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 19.07.2013 označeným ako „Výzva k úhrade a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Poukázal na ust. § 524 a § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého základným právom veriteľa je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu, pričom citoval aj rozhodnutia Krajských súdov v Bratislave a Trenčíne. Je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane príslušenstva a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca má za to, že záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre nepreukázanie splnenia podmienok podľa ust. 92 ods. 8 Zákona o bankách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok na uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 372,16,- Eur.
5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že sú si vedomí svojho neuhradeného záväzku, ktorý prestali uhrádzať z toho dôvodu, že boli obaja dlhodobo nezamestnaní a boli poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Neskôr sa rozhodli predať svoju nehnuteľnosť a motorové vozidlo cez realitnú kanceláriu, ktorou boli poškodení a neboli im vyplatené peniaze za predaj, ktoré chceli použiť na vyplatenie dlhov. Stali sa ľuďmi bez domova, kde o pár mesiacov neskôr im poskytlo ubytovanie krízové centrum Dorka. Od mesiaca jún 2014 si žalobca v 1/ rade našiel zamestnanie a neskôr od septembra 2014 si našla zamestnanie aj žalovaná v 2/ rade. Hneď ako sa dostali do lepšej finančnej situácie, skontaktovali sa so spoločnosťami, voči ktorým majú záväzky, aby sa dohodli na splátkovom kalendári. Dňa 15.11.2013 im bol žalobcom vystavený splátkový kalendár so splátkou vo výške 50,- Eur, prvá splátka bola odoslaná dňa 14.10.2013. Splátky uhrádzali pravidelne do 28.08.2014 v plnej výške. V mesiaci september 2014 neboli schopní uhrádzať splátku z dôvodu, že žalovaná v 2/ rade bola dlhodobo PN. Žalobcu
žiadali o pozastavenie splátok dlhu, pokým si žalovaná v 2/ rade nenájde novú prácu z dôvodu, že nedošlo k predĺženiu TPP. Uviedli, že voči žalobcovi splatili iný dlh v plnej výške. K uvedenému dňu sú obaja žalovaní zamestnaní a radi by sa dohodli na splátkovom kalendári a na uhrádzaní pravidelnej vyhovujúcej mesačnej splátky, a to vo výške 50,- Eur až 100,- Eur. Uviedli, že sú si vedomí, že nedodržali splátkový kalendár, avšak chcú požiadať o poslednú možnosť, a to vystavenie splátkového kalendára. V prípade nedodržania a nesplatenia čo i len jednej splátky berú na vedomie, že už nebude možnosť vystavenia ďalšieho splátkového kalendára, ale následne výzvy na zaplatenie záväzku.
6. Žalobca sa k podaným vyjadreniam žalovaných nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalobcom v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade dňa 02.03.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0505306566, podľa ktorej výška nesplatených záväzkov ku dňu podpisu zmluvy je vo výške 3.890,00,- Eur. Predmetnou zmluvou sa zmluvné strany dohodli na nahradení doterajších záväzkov, práv a povinností, ako aj ostatných ustanovení vyplývajúcich zo v zmluve špecifikovaných zmlúv a poskytnutia Povoleného prečerpania. Listom zo dňa 09.07.2013 bolo žalovaným zaslané Oznámenie o postúpení pohľadávky a to medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., kedy bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/ CE. Dňa 02.08.2013 bola žalovaným zaslaná výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorom žalobca žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky na účet uvedený v oznámení, najneskôr do dňa 17.08.2018 a odosielateľom ktorého bola spoločnosť EOS KSI, s.r.o..
10. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
11. Odvolací súd poukazuje na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove konaného dňa 21.03.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...“). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty nepodporuje záveru, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa
(viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.“
12. Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.03.2017 uvádza, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods. 8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej úprave bola uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred Porušovaním spotrebiteľských práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebitelia sa nachádzajú v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice 93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či poskytovateľa služieb nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Toto pravidlo je potrebné uplatniť aj na eventuálne zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpenie bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca písomne vyzval žalovanú na plnenie dlžných splátok ako ani nepredložil dôkaz o tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania.“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
14. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj rozsudok KS v Bratislave, sp. zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4 Co 145/2014, 19 Co177/2014, 12Co157/2015).
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.)
16. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešný boli žalovaní, ktorým vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).