Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sp/83/2014

Potvrdené rozhodnutím 1Sžo/3/2018
„Identifikačné číslo spisu: 1014202060 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2019 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1014202060.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K.. T.. O. Ď., bytom I. XX, K., právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu sp. zn. 11243/2014 - KaBA, ČRZ: 69584/2014 zo dňa 19.11.2014, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/83/2014-29 zo dňa 27.03.2018, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odmieta. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: K.. T.. O. Ď., bytom I. XX, XXX XX K., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 11243/2014 - KaBA, ČRZ: 69584/2014 zo dňa 19.11.2014, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 11243/2014 - KaBA, ČRZ: 69584/2014 zo dňa 19.11.2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 11243/2014 - KaBA zo dňa 19.11.2014 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na centrum nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Navrhovateľ podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, čím nesplnil zákonnú podmienku prípustnosti ústavnej sťažnosti, pretože nevyčerpal opravné alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený.

Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože ak v danom prípade nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca tým pripustil, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že je výlučne vecou posúdenia ústavného súdu, či prijme na ďalšie konanie aj takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej sťažovateľ nevyčerpal všetky účinné právne prostriedky ochrany jeho oprávnených záujmov, ak túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Odporca vo svojom vyjadrení zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci ako aj na dôvodoch uvedeného rozhodnutia a žiadal, aby ho súd ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že možnosť aplikácie § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. nastáva len v prípade, ak sťažovateľ už nemá zákonnú možnosť využiť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ich nevyužil, tak ich nevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal vec na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný nedôvodne.

V predmetnej veci je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred Ústavným súdom slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z. keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát

potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci demonštratívne uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je tento pojem demonštratívne vymedzený slovom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha centra.

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci ústavnej sťažnosti navrhovateľa možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.), ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 10.11.2014 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorou sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie konaním a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/574/2012 v spojení s konaním a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. Z predložených listín vyplýva, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 21C/212/2010

- 110 zo dňa 14.09.2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od Slovenskej republiky - Ministerstva spravodlivosti zaplatenia náhrady škody vo výške 8,30 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,92 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22.11.2010 do zaplatenia. Voči tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Co/574/2012

- 154 zo dňa 18.06.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 01.10.2014 navrhovateľ doručil centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/574/2012 zo dňa 18.06.2014, ktorej bolo vyhovené a odporca rozhodnutím sp. zn. 10036/2014, ČRZ: 59856/2014 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v dovolacom konaní.

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky). Základné postavenie Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu upravuje . Okrem toho, že rozhoduje o súlade noriem nižšej právnej sily s normami vyššej právnej sily, Ústavný súd rozhoduje i kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd rozhoduje i o rôznych sťažnostiach, podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitná právna norma. V Slovenskej republike rozlišujeme všeobecné súdy a osobitný súd, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t.j. nie je súdom poslednej inštancie.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom, práv alebo slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý je nutné vyčerpať.

Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010, III. ÚS 126/2012).

Ako vyplýva z predložených dokladov, v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu nebolo o dovolaní navrhovateľa rozhodnuté. V zmysle ustálenej judikatúry sa za riadne využitie všetkých opravných prostriedkov pritom považuje až samotné rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. Odporca v danej veci postupoval správne, keď nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti zo strany navrhovateľa na ústavný súd za poskytnutia právnej pomoci od odporcu by bolo neúspešné. Námietka navrhovateľa, v zmysle ktorej je výlučne vecou posúdenia ústavného súdu, či prijme v danom konkrétnom prípade ústavnú sťažnosť navrhovateľa bez toho, aby bolo rozhodnuté o ním podanom dovolaní z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Možnosť aplikácie navrhovateľom uvádzaného § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. nastáva len v prípade, ak sťažovateľ už nemá zákonnú možnosť využiť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ich nevyužil, tak ich nevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu súd považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto vzhľadom na vyššie uvedené ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).