Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-65C-33-2021.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-65C/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: I. O., narodená XX. októbra XXXX, trvalým pobytov v B., P. T. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ J. C., narodený XX. februára XXXX, trvalým pobytom v B., Q. XXXX/XX, 2/ A. J., narodená 6. augusta XXXX, trvalým pobytom v B., X. XXX/X, o zaplatenie 900 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 900 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý zvyšok dlhu.
II. Žalobu vo zvyšku o d m i e t a.
III. Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 7. októbra 2021 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej sumu 900 eur a „úroky z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý je v dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“, z titulu nezaplateného nájomného za užívanie bytu č. X na F. ulici X v B. počas obdobia od 18. augusta 2021 do 5. októbra 2021. 1.1. Vo svoje žalobe uviedla, že na základe nájomnej zmluvy z 18. júna 2021 prenechala žalovaným 1/ a 2 do užívania predmetný byt za dohodnuté nájomné vo výške 600 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 18. dňa v mesiaci. Žalovaní jej pri podpise nájomnej zmluvy zaplatili v hotovosti prvú platbu nájomného za obdobie od 18. júna 2021 do 17. júla 2021 a zložili tzv. depozit vo výške 600 eur. Úhradu nájomného vo výške 600 eur za obdobie od 18. júla 2021 do 17. augusta 2021 žalovaní vykonali až na urgenciu žalobkyne 22. júla 2021. Nájomné za ďalšie mesiace žalovaní už nezaplatili ani sčasti. Z tohto dôvodu si 17. septembra 2021 dohodla so žalovanými stretnutie za účelom vysťahovania sa, vypratania a odovzdania predmetného bytu. Keďže sa v dohodnutom čase ani jeden zo žalovaných nenachádzal v predmetnom byte, rozhodla sa po opätovnom neúspešnom skontaktovaní sa so žalovanými vstúpiť do bytu, ktorý našla v zanedbanom a poškodenom stave (s poškodenou sedacou súpravou, popáleným stolom v kuchyni, vykopnutými dverami v kúpeľni, v byte bolo napriek výslovne dohodnutému zákazu nafajčené a nachádzali sa v ňom cigaretové ohorky na práčke, v kuchynskom dreze a na okne v kúpeľni), a preto sa rozhodla vymeniť zámok, o čom okamžite informovala žalovaných 1/ a 2/ SMS správou. Následne, dňa 22. septembra 2021 dala žalobkyňa žalovaným výpoveď z nájmu bytu, ktorú im odoslala prostredníctvom poštovej prepravy; obe zásielky sa jej však vrátili ako nedoručené. Dňa 24. septembra 2021 opäť iniciovala stretnutie so žalovanými v byte, aby si nasledujúci deň 25. septembra 2021 prišli
vziať svoje veci, odovzdať kľúče od bytu a vchodu do bytového domu a podpísať prevzatie výpovede z nájmu bytu, avšak ani jeden zo žalovaných sa na dohodnuté stretnutie ani po opätovnom telefonickom skontaktovaní sa nedostavili. Až 4. októbra 2021 jej žalovaný 1/ prisľúbil, že 5. októbra 2021 o 14.00 hod. si príde prevziať svoje veci a odovzdať kľúče, avšak na dohodnuté stretnutie sa ani po opätovných telefonických urgenciách žalobkyne v dohodnutom čase nedostavil. 1.2. Žalobkyňa vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní konanom 3. júna 2024 uviedla, že súhlasí s povolením splácania dlhu žalovaných v mesačných splátkach vo výške 40 eur.
2.1. Žalovaní 1/ a 2/ svoje právo písomne sa vyjadriť k podanej žalobe nevyužili. 2.2. Žalovaná 2/ na pojednávaní konanom 3. júna 2024 uviedla, že žalobou uplatnený procesný nárok v celom rozsahu uznáva a navrhla so zreteľom na jej aktuálne sociálne, majetkové a zárobkové pomery povoliť splácanie tohto dlhu v splátkach vo výške 40 eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami (v danom prípade len žalobkyňou) v konaní na podopretie svojich tvrdení, a to zmluvou o nájme bytu z 18. júna 2021; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. F., obec B.-Z. F., okres Bratislava III; výpisom z účtu žalobkyne za obdobie od 1. augusta 2021 do 6. októbra 2021, ako aj ako aj ostatným obsahom spisu.
4.1. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 4.2. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
4.3. Podľa § 685 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na základe zmluvy o nájme bytu z 18. júna 2021 žalobkyňa ako prenajímateľka prenechala žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcom do užívania svoj 2-izbový byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. X na F. ulici X v B., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. F., obec B.-Z. F., okres Bratislava III, a to za dohodnuté nájomné vo výške 600 eur mesačne s termínom splatnosti jednotlivých platieb nájomného vždy do 18. dňa príslušného mesiaca, ktorého sa platba týka. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú od 18. júna 2021 do 17. júna 2022.
6.1. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaní zaplatili žalobkyni platbu nájomného v plnej výške 600 eur za obdobie od 18. júna 2021 do 17. júla 2021 v hotovosti pri podpísaní predmetnej nájomnej zmluvy 18. júna 2021, ako aj za obdobie od 18. júla 2021 do 17. augusta 2021, ktorá bola žalobkyni pripísaná na jej bankový účet 22. júla 2021. 6.2. So zreteľom na to, že žalovaní mali predmetný byt prenechaný do užívania aj v období od 18. augusta 2021 do 17. septembra 2021, žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie nájomného aj za toto ďalšie mesačné obdobie v dohodnutej výške 600 eur, ktoré jej žalovaní doposiaľ nezaplatili.
7. Žalobkyňa - podľa jej tvrdení - dala žalovaným výpoveď z nájmu bytu pre nezaplatenie nájomného a pre poškodenie zariadenia bytu resp. niektorej jeho časti, ktorú odovzdala na poštovú prepravu 22. septembra 2021. Výpoveď z nájmu bytu ani poštové podacie lístky osvedčujúce jej odoslanie žalovaným síce neboli súdu preukázané, avšak táto skutočnosť nie je so zreteľom na uplatnený nárok dlžného nájomného len za dobu do 5. októbra 2021 až tak významná, pretože aj keby sa žalobkyni vrátili nedoručené zásielky s výpoveďou z nájmu bytu už v mesiaci september 2021, trojmesačná zákonná výpovedná doba v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka by v danom prípade začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalovaným, t. j. od 1. októbra 2021, a uplynula by až dňom 31. decembra 2021. Pokiaľ by žiadna výpoveď zo strany žalobkyne ako prenajímateľky daná žalovaným nebola, znamenalo by to, že ich nájomný vzťah sa skončil až uplynutím dohodnutej doby 17. júna 2022.
8. V každom prípade ale medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalovaní ako nájomcovia mali v predmetnom byte v období do 5. októbra 2021 vnesené svoje veci. Žalobkyňa tvrdila, že sa opakovane pokúšala skontaktovať so žalovanými ohľadom vypratania bytu a jeho odovzdania, pričom sám žalovaný 1/ navrhol za týmto účelom vzájomné stretnutie v predmetnom byte na deň 5. októbra 2021 o 14.00 hod., ktoré napokon odignoroval. Žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobkyne v spore nijako nevyvrátili, a teda účinne nepopreli, preto ich súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považoval za nesporné.
9. To potom znamená, že žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt minimálne do 5. októbra 2021 stále užívali, a tým im vznikla povinnosť zaplatiť dohodnuté mesačné nájomné resp. jeho pomernú časť aj za obdobie od 18. septembra 2021 do 5. októbra 2021, t. j. 18 dní. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie dlžného nájomného za uvedené obdobie v sume 380 eur [t. j. (600 eur / 30 dní) * 18 dní], ktoré si však žalobkyňa v konaní uplatňuje len vo výške 300 eur, ktorú jej žalovaní doposiaľ nezaplatili.
10. Konkludujúc uvedené súd uzatvára, že žalovaní 1/ a 2/ už len tým, že mali v predmetnom byte vnesené a nevypratané svoje veci minimálne do 5. októbra 2021, tento byt užívali, v dôsledku čoho im ako nájomcom vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni ako prenajímateľke dohodnuté nájomné. Nárok žalobkyne na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie od 18. augusta 2021 do 5. októbra 2021 v ňou uplatňovanej súhrnnej výške 900 eur preto treba považovať za dôvodný, a preto súd jej žalobe v tejto časti ako opodstatnenej vyhovel.
11. Súd zároveň vyhovel návrhu žalovaných na povolenie zaplatenia prisúdeného plnenia v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, pričom podľa vlastnej úvahy s ohľadom na zistené osobné, sociálne, majetkové a zárobkové pomery žalovaných charakterizované absenciou príjmu zo zamestnania a starostlivosťou žalovanej 2/ o dve maloleté deti, ako aj na celkovú výšku prisúdenej pohľadávky považoval za primerané určiť výšku mesačnej splátky v sume 40 eur, tak ako to napokon navrhli obe sporové strany. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie žalovaných 1/ a 2/ s riadnym a včasným plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť (zročnosť) celého plnenia (§ 232 ods. 4 in fine CSP).
12.1. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. 12.2. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12.3. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 12.4. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 12.5. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 12.6. Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
13. Žalobkyňa vo svojej žalobe vymedzila, že sa ňou tiež domáha zaplatenia úroku z omeškania „v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý je v dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.
14. Takéto vymedzenie žaloby na plnenie je potrebné považovať za neurčité, nezrozumiteľné a materiálne nevykonateľné, preto súd uznesením z 10. apríla 2024 č. k. B3-65C/33/2021-43, ktoré bolo žalobkyni doručené 17. apríla 2024, vyzval žalobkyňu v zmysle § 129 ods. 1 a 2 CSP na opravu a doplnenie žaloby v tejto časti v stanovenej lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia tak, aby presne uviedla, z akej konkrétnej sumy si uplatňuje úroky z omeškania, v akej percentuálnej výške a za akú dobu omeškania (úročenia). Zároveň ju pritom poučil, že ak svoju žalobu v súdom určenej lehote neopraví a
nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní ďalej pokračovať, súd jej podanie v tejto časti v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietne.
15. Zákon v § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie adresované súdu. Tieto náležitosti dopĺňa v § 132 až § 137 CSP o ďalšie, pokiaľ ide o žalobu. Jednou z nich je povinnosť strany uviesť, čo svojím podaním sleduje (§ 127 ods. 1 písm. d/ CSP), teda žalobný návrh (žalobnú žiadosť, tzv. petit žaloby) (§ 132 ods. 1 CSP). Žalobca teda svoj žalobný nárok formuluje do žalobnej žiadosti (petitu), čím zároveň presne vymedzí predmet žaloby a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného petitu ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite žaloby a súd mu nemôže prisúdiť niečo iné, než to, čoho sa domáha. Súd je totižto žalobným návrhom žalobcu viazaný a nemôže „hádať“, čo zrejme si žalobca chcel žalobou uplatniť (porov. § 216 ods. 1 CSP).
16. Pokiaľ ide o vymedzenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, je potrebné presne (i) uviesť percentuálnu výšku úročenia, (ii) označiť, či ide o úročenie ročné, denné, prípadne odvodené od iného časového intervalu, (iii) špecifikovať sumu, z ktorej sa úrok z omeškania požaduje, a (iv) konkretizovať dobu úročenia, za ktorú sa úrok z omeškania požaduje, čiže uviesť, kedy sa povinný s plnením dlhu dostal do omeškania a či sa do omeškania dostal s celým dlhom naraz alebo postupne, a v nadväznosti na to označiť deň, od ktorého sa úrok z omeškania požaduje a dokedy.
17. Ak v danom prípade žalobkyňa uviedla, že sa domáha prisúdenia úroku z omeškania vo výške „dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“, pod ktorou sa odo dňa 1. januára 2009 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike rozumie „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“, ktorá bola počas celého roku 2021 určená vo výške 0 %, nie je potom zrejmé, či žalobkyňa vôbec požaduje úrok z omeškania, keďže dvojnásobok hodnoty 0 % stále predstavuje hodnotu 0 %. Tento nedostatok potom spôsobuje, že žaloba je v tejto časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva neurčitá, nezrozumiteľná a materiálne nevykonateľná, a nemožno preň ďalej v konaní (o tomto nároku) pokračovať. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v súdom stanovenej lehote (ktorá márne uplynula dňom 2. mája 2024) tento nedostatok žaloby v súlade s výzvou súdu neodstránila, súd jej žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešným žalovaným 1/ a 2/ - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej žalovaní 1/ a 2/ budú povinní zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.