Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-62-2018.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/62/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 39475/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 99,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 10Er/875/2014-53 zo dňa 29. mája 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením (prvým výrokom) Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn.: SR 06906/13 zo dňa 17.12.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2014 a vykonateľnosť dňa 06.02.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 17.10.2011.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že uznesením č. k. 10Er/875/2014-16 zo dňa 18.08.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10Er/875/2014-16 zo dňa 18.08.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/7/2016-41 zo dňa 02.08.2016. Súd prvej inštancie preto podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil exekučné konanie.
4. O trovách exekučného konania rozhodol súd prvej inštancie v druhom výroku napadnutého uznesenia tak, že povinná má nárok voči oprávnenému na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 9a Exekučného poriadku, pretože oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, keď navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý zaväzuje povinnú na plnenie nedovolené. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v treťom výroku napadnutého uznesenia priznal súdnemu exekútorovi nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu. Štvrtým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
nepriznal povinnej náhradu trov konania z dôvodu, že jej žiadne nevznikli. Piatym výroku zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 23,58 Eur.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený v odvolaní namietal, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, pretože oprávnený nezavinil zastavenie konania. Výkon práva oprávneného (iniciovať exekučné konanie) v žiadnom prípade nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa. Podľa názoru oprávneného, tento prípad možno klasifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvej inštancie neozrejmil, prečo si výroky II. a IV. odporujú, hoci pojednávajú o nároku na náhradu trov povinnej. To spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že povinná a súdny exekútor nemajú nárok na náhradu trov konania.
6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - CSP, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.10.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 18.11.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn.: SR 06906/13 zo dňa 17.12.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2014 a vykonateľnosť dňa 06.02.2014. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10Er/875/2014-16 zo dňa 18.08.2015 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/7/2016-41 zo dňa 02.08.2016. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 10Er/875/2014-53 zo dňa 29.05.2017 zastavil exekučné konanie a rozhodol o trovách exekučného konania.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP; ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 196 prvá veta Exekučného poriadku; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
14. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku; do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý priznal náhradu trov exekučného konania povinnej a zároveň priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. Oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, pretože navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý zaviazal povinnú na plnenie právom nedovolené z titulu zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzatvorenej dohody o vyplnení zmenky, vystavenej v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie tak správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania v zmysle §256 ods. 1 CSP a správne priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu podľa § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku.
16. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže ako uviedol vyššie, oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že ju navrhol vykonať na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznalo právo nedovolené. Majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery oprávneného podľa názoru odvolacieho súdu neindikujú existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania.
17. Oprávnený v odvolaní taktiež namietal, že druhý a štvrtý výrok napadnutého uznesenia si odporujú. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v druhom výroku priznal povinnej náhradu trov exekučného konania podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania. Týmto výrokom rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov exekučného konania. Vo štvrtom výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že povinnej sa nepriznáva náhrada trov exekučného konania, pretože ako uviedol v bode 14 odôvodnenia, povinnej v tomto štádiu exekučného konania nevznikli žiadne trovy. Štvrtý výrok napadnutého uznesenia je výrokom o výške náhrady trov konania. Druhý a štvrtý výrok si tak neodporujú, ako sa oprávnený mylne domnieva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažuje túto odvolaciu námietku za dôvodnú.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)