Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/136/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Š. G., F. XX. D. XXXX, T. J. F. R., Q. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, proti žalovanej : Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832, za účasti intervenienta Obec Letanovce, Slovenského raja 55, Letanovce, IČO: 00329304, zastúpenom JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26. januára 2017 č.k. 9C/92/2016-131 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 26. januára 2007 č.k. 9C/92/2016-131 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. A., a to stavieb špecifikovaných v žalobnom petite, ako aj pozemku parc. č. 3690/2 - ostatné plochy o výmere 1241 m2, zapísanej na LV č. X, katastrálne územie A.. Počas konania súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby a predmetom konania sa stali nehnuteľnosti - stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A., a to stavby súpisné č. XXX na parcele Č.. XXXX/XX, č. XXX na parcele XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/ X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/X, v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1. Predmetom sú aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú doposiaľ evidované v katastri nehnuteľnosti a to chaty orientačné č. X, XX,XX, XX, XX, XX, X, X postavené na parcele č. XXXX/X, chaty orientačné č. X, X, X na parcele č. XXXX/X, chata č. X postavená na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X, chaty č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX postavené na parcele č. XXXX/X.

2. Po podrobnom opise skutkového zistenia a po citácii § 137 a § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 130 ods. 1 OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1,3,4 súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 14. januára 2002 bola medzi predávajúcou Slovenskou republikou a kupujúcou - obcou Letanovce uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 1360/2 - ostatná plocha o výmere 1241 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území Letanovce.

3. Stavbám, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. územie A. boli pridelené súpisné čísla Listinou o určení súpisného čísla č. 3/2001 pre stavby uvedené v prílohe Listiny postavené na Kláštorisku v Slovenskom raji, ktorú vydala obec Letanovce dňa 29.10.2001. Ako vlastník stavieb je v Listine o určení súpisného čísla uvedená obec Letanovce. Stavby, ktoré sú predmetom tohto konania sú postavené na parcelách reg. „C“ č. 3696/1, č. 3690/3, č. 3690/4, č. 3699/1, č. 3752 a č. 3701/1, ktoré sú zapísané na LV č. XXX P.. Ú.. A. a sú evidované ako spoločné nehnuteľnosti Urbarskej spoločnosti Letanovce. Stavby sú umiestnené aj na parcele reg. „C“ č. 3702/1, ktorá je zapísaná na LV č. XXX kat. úz. A. vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a parc. č. 3690/2 zapísanej na LV č. X, P.. Ú.. A. vo vlastníctve obce Letanovce.

4. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania od začiatku roka 1998. Pred tým nehnuteľnosti užívali jeho rodičia. Prevádzková jednotka Kláštorisko - Letanovce bola predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.1995 uzatvorenej medzi prenajímateľom obcou Letanovce a nájomcom Š. G., nar. XX.XX.XXXX (otcom žalobcu). Žalobca neuviedol v konaní žiaden titul, ani len domnelý, od ktorého svoje vlastnícke práva resp. vlastnícke práva jeho rodičov k nehnuteľnosti odvodzuje. Podľa jeho vyjadrenia, rodičia žalobcu pred rokom 1989 pracovali v týchto nehnuteľnostiach s tým, že sa jednalo o štátny podnik a po jeho rozpade tam rodičia ostali pracovať. Žalobca teda musel mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patrili štátu. K titulu, na základe ktorého jeho rodičia tieto nehnuteľnosti považovali za vlastné sa nevedel vyjadriť. Taktiež neuviedol žiaden titul, od ktorého odvodzuje svoje presvedčenie o vlastníctve k nehnuteľnostiam. Právnym titulom vydržania možno pritom rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka. Takýmto titulom nemôže byť nájomná zmluva, ani skutočnosť, že niekto do nehnuteľnosti investuje svoje vlastné finančné prostriedky. Dokazovaním pritom bolo preukázané, že tak rodičia žalobcu, ako aj žalobca užívali predmetné nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv uzatvorených s obcou A..

5. Pokiaľ sa týka dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, dobrá viera sa posudzuje objektívne t.j. podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť chýba, ak dôvodom držania veci je právny titul, na základe ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale len o detenciu napr. užívanie veci na základe nájomnej zmluvy (NS ČR sp. zn. 22Cdo/1590/2001 z 5.2.2003). Ako bolo uvedené žalobca nepreukázal existenciu titulu na vydržanie nehnuteľnosti a tiež z jeho strany nebola preukázaná dobromyseľnosť držby. Žalobca uzatvoril nájomné zmluvy, ktorých predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Vedomie užívania nehnuteľnosti z titulu práva užívania prípadne nájmu, ktoré nie je (ne)zameniteľné s vlastníckym právom, vylučuje dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí. Pokiaľ by aj žalobca do uzatvorenia nájomných zmlúv bol oprávneným držiteľom (čo však v konaní nebolo preukázané), po uzatvorení nájomných zmlúv sa oprávnený držiteľ zmení na detentora ak vec ktorú mal predtým v oprávnenej držbe, bude držať na základe záväzkového právneho vzťahu. Dobrú vieru držiteľa teda nemožno odvodzovať od záväzkovo právneho vzťahu. Nájomnú zmluvu pritom rodičia žalobcu uzatvorili už v roku 1990 a žalobca potom, ako začal užívať nehnuteľnosti uzatvoril nájomnú zmluvu v roku 1999.

6. Žalobca v konaní poukázal na to, že pri uzatvorení nájomných zmlúv bol uvedený do omylu. Zmluvy uzatvoril z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré užíval sa nachádzali v katastri obce A., pričom pri uzatvorení prvej z nich mu bolo povedané, že nehnuteľnosti by mali patriť štátu. Je pravdou, že okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastnícke právo k veci. Takýmto dôvodom môže však byť len ospravedlniteľný omyl. Žalobca mal byť uvedený do omylu v tom, že mu bolo povedané, že nehnuteľnosti zrejme patria štátu, čo nechápal, keďže štát sa o tieto nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezaujímal, nestaral sa o ne a nezabezpečil ich zápis v katastri nehnuteľnosti. Takýto omyl v žiadnom prípade nie je dôvodom nadobudnutia dobromyseľnosti držiteľa, že mu nehnuteľnosti patria. Uvedené vyjadrenie mohlo u žalobcu spochybniť len to, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, a to či (ide o) obec alebo štát. O tom, že žalobca nebol dobromyseľný svedčí aj to, že žalobou podanou na okresnom súde sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od obce A. z dôvodu, že obec nebola vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, a teda nemohla uzatvoriť zmluvy ako prenajímateľ. Z uvedeného je totiž zrejme, že žalobca mal za to, že obec je vlastníkom týchto nehnuteľnosti a teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že tieto mu patria. Dôkazom o tom, že žalobca bol len užívateľom nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy svedčí aj jeho žiadosť adresovaná obci A. z 5.4.2002, ktorou sa domáhal opráv

predmetných nehnuteľnosti. Pokiaľ by bol, ako tvrdí dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosti mu patria, ako vlastník nemal dôvod požadovať opravy od iného subjektu. Napokon je tu aj žiadosť žalobcu o odpredaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania zo dňa 2.12.2010, ako aj vyjadrenie žalobcu, že od uzatvorenia prvej nájomnej zmluvy sa snažil zistiť dôvod, prečo nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že sa snažil zistiť aj to, kto je ich skutočným vlastníkov keďže nebol si istý, či nehnuteľnosti patria obci alebo štátu.

7. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nebol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľnosti a preto súd jeho žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, ako aj intervenient, a preto súd priznal náhradu trov konania žalovanej a intervenientovi v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b/,e/,f/,h/ CSP. Uviedol, že nie je sporné, že žalobca „predmetné nehnuteľnosti“ užíval od roku 1998, teda potom, čo mu v decembri 1997 zomrel otec. Žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho rodičia predmetné nehnuteľnosti užívali na základe nájomnej zmluvy, ktorú v tomto konaní predložil intervenient. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu ako oprávneného držiteľa je podstatné to, že do podania žaloby žiadna z predmetných nehnuteľností nebola evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Za podstatné považoval to, že predmetné nehnuteľnosti žalobcovi k užívaniu odovzdal jeho otec.

10. Spornou ostáva posúdenie právnej skutočnosti, že žalobca uzatvoril v dňoch 25. júna 1999 a 4. apríla 2005 nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol prenájom prevádzkovej jednotky Kláštorisko - Letanovce.

11. Z uzatvorenia týchto nájomných zmlúv nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca nebol dobromyseľným držiteľom. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1C/328/2015, Obec Letanovce spochybňuje formuláciu „prevádzkovej jednotky“, či je táto totožná s pojmom „nehnuteľnosti“.

12. Vyčítal súdu, že nevypočul starostu Z. A. - E. K. I. O.. H. P., ktorí mohli dosvedčiť, aké boli subjektívne vedomosti žalobcu v čase, keď podpisoval nájomné zmluvy.

13. Žalobca nebol nikdy konfliktný typ, a vždy mal záujem o korektné vzťahy, a to aj na úkor svojho príjmu. Nemal vedomosť o tom, že „bežalo“ konanie o určenie neplatnosti prevodu predmetného majetku do vlastníctva Obce Letanovce. Poznamenal, že starostami Obce Letanovce pri uzatváraní nájomných zmlúv malo byť žalobcovi ústne oznámené, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je zrejme štát. Nikdy nebolo žalobcovi ani len tvrdené, že vlastníkom je s určitosťou štát.

14. Po citácii § 3 ods. 2,7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, žalobca konštatoval, že Slovenská republika, ani správca jej majetku, o predmetné nehnuteľnosti ani o plnenie svojich povinností alebo realizáciu svojich oprávnení, neprejavil absolútne žiadny záujem, o ktorom by sa dozvedel ich užívateľ. Za predpokladu, ak by si Slovenská republika plnila svoje povinnosti, u žalobcu by nevznikla domnienka, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Práve toto presvedčenie ho iba utvrdilo v tom, že dané nehnuteľnosti neevidované v katastri nehnuteľnosti prevzal „vlastnícky“ od svojho otca.

15. Podľa názoru žalobcu Obec Letanovce na vzniknutej situácii protizákonne parazitovala, a uviedla žalobcu do omylu, že je povinný platiť nájomné za predmetné nehnuteľnosti v Obci Letanovce. Táto skutočnosť, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od obce, nie je prejavom toho, že nebol dobromyseľným držiteľom, ale naopak. Aj žiadosť žalobcu adresovanú Obci Letanovce dňa 5. apríla 2002 a žiadosť o odpredaj zo dňa 2. decembra 2010 je potrebné vykladať v tom zmysle, že žalobca nemal záujem sa súdiť s obcou Letanovce, ani so Slovenskou republikou. Navrhovaný výsluch svedkov I. G. (matky žalobcu), mal objasniť okolnosti vstupu žalobcu do užívania predmetných nehnuteľností po otcovi. Týmto dôkazom chcel žalobca preukázať svoju dobromyseľnosť. Pre prípad, že by bol napadnutý rozsudok potvrdený, predĺži sa len právny stav, počas ktorého Slovenská republika prostredníctvom správcu jej majetku, si neplní svoje povinnosti.

16. Poznamenal, že žalobca sa o nehnuteľnosti riadne stará a považuje to za svoje poslanie. Slovenská republika o nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu nejaví relevantný záujem.

17. Intervenient - Obec Letanovce v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poznamenal, že tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní nijako nepreukazujú, že by žalobca mal byť oprávneným držiteľom. To, či nájomné zmluvy uzatvorené s Obcou Letanovce sú alebo nie sú platné, je bez právneho významu k predmetu sporu. Už samotný fakt, že žalobca takéto zmluvy uzavrel, sám o sebe vyvracia čo i len hypotetické úvahy o tom, že by si žalobca mohol myslieť, že je vlastníkom týchto nehnuteľností.

18. Argumentácia žalobcu, že nájomné zmluvy uzatvoril len preto, aby mal pokoj a mohol podnikať, je účelová. Naopak zo správania žalobcu po uzatvorení nájomnej zmluvy je zrejmé, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že on sám nie je ich vlastníkom. V konaní bolo preukázané, že žalobca dokonca sám vykonával zisťovanie, kto je vlastníkom nehnuteľností, čo len potvrdzuje, že žalobca sa sám za vlastníka predmetných nehnuteľnosti nepovažoval. Žalobca sa taktiež v minulosti obrátil na žalovaného so žiadosťou o odkúpenie nehnuteľnosti, čo by nemal dôvod urobiť, ak by sa skutočne považoval za vlastníka predmetných nehnuteľností.

19. V konaní opakovane tvrdil, že žalobca nebol držiteľom veci, mohol byť nanajvýš detentorom, t.j. osobou, ktorá vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s vedomím, že ide o cudziu vec (napríklad vypožičanú vec alebo vec prenajatú) a svoje právo odvodzuje od vlastníka. Ako okresný súd správne poznamenal, aj prípadné pochybnosti žalobcu o tom, kto je vlastníkom veci (či obec alebo štát), nie je dôvodom nadobudnutia dobromyseľnosti, že žalobcovi veci patria. Uviedol, že okresný súd rozhodol správne a jeho rozhodnutie v žiadnom prípade nie je arbitrárne, ako to tvrdí žalobca. Naopak súd dostatočne a mimoriadne precízne vo svojom odôvodnení vyjadril právne úvahy a závery, ktoré ho viedli k tomu, že žalobu zamietol. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalovaná Slovenská republika v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že pozemok registra „C“ KN 3690/2 - ostatná plocha o výmere 1241 m2 bol odpredaný Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky obci Letanovce v roku 2002, rovnako ako stavby v P. Ú. A. zapísané v súčasnosti na LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky, v správe Ministerstva hospodárstva SR prešli do vlastníctva Slovenskej republiky a správy Ministerstva hospodárstva SR.

21. Vzhľadom na to, že stavby patriace do prevádzkovej jednotky Kláštorisko neboli zapísané do listu vlastníctva ani v čase, keď boli v správe štátneho podniku Reštaurácie Spišská Nová Ves, a po ich delimitácii likvidátorom štátneho podniku Reštaurácie dňa 12. júna 1992 Obci Letanovce, bol tento akt napadnutý, a pokračoval súdnym konaním ukončeným až v októbri 2000 zamietnutím dovolania Obce Letanovce proti rozsudku krajského súdu, Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Do tej doby nebolo možné začať s majetkovo právnym vysporiadaním pozemku a stavieb na nich. Uviedol, že dňa 12. marca 2015 bola štátnemu tajomníkovi Ministerstva hospodárstva SR doručená žiadosť žalobcu Š. G. o spoluprácu vo veci majetkoprávneho riešenia zariadenia na Kláštorisku P.. Ú.. A., ktorou okrem iného žiadal o odpredaj nehnuteľnosti do jeho osobného vlastníctva.

22. Opakovane bola štátnemu tajomníkovi ministerstva doručená elektronickou poštou dňa 2.2.2017 žiadosť H.. G. v súvislosti s majetkoprávnym vysporiadaním nehnuteľností v kat. úz. A. F. P. v Slovenskom raji, v ktorej prejavil záujem o mimosúdne riešenie veci a požiadal o stretnutie. Z listov zo dňa 2.2.2017 a 3.3.2017 je nespochybniteľné, že žalobca si je vedomý, že nie je vlastníkom prevádzkovaných nehnuteľností, a že mu nikdy takéto právo nevzniklo. K názoru žalobcu, že oprávnenosť jeho držby nemohla byť sporná uviedla, že oprávnená držba ja faktické ovládanie veci alebo práva spojené s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi patria. Okolnosti, za ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, a to nadobúdací titul, i keď neplatný, a musí preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu, a nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie. Žalovaná súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani dobromyseľnosť, ani žiaden titul, na základe ktorého jeho právni

predchodcovia považovali predmetné nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.6.2017 uviedol, že mu bolo doručené podanie žalovanej z 29.5.2017 v ktorom poukazuje, že žalobca podal žalovanej žiadosť o uzatvorenie kúpnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že žalobca nie je a nikdy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Poznamenal, že táto listina je dôkazom nekorektného prístupu žalovanej, k čomu by sa ako ústredný orgán verejnej správy nemal znížiť. Priznal, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal elektronicky dňa 28.4.2017 podanie, ktorým zaslal žalovanej návrh na zmierne riešenie sporu, ktorého prílohou bola žiadosť o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalobca nemá záujem o spory, má záujem o zmierne riešenie sporu, a preto poslal žalovanej takýto návrh. Podaný návrh zohľadňoval aj to, že žalobca v predmetných nehnuteľnostiach má svoje investície, že sa o nich ako o svoje vlastné stará.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/, písm. h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 od. 1 potvrdil.

26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. marca 2018 o 12.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. marca 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

27. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 (do 30.6.2016 s ustanovením § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

31. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 (do 30.6.2016 z ust. §§ 133 až 135 O.s.p.).

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v danej veci nie sú naplnené.

34. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

35. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

36. Žalobca v odvolaní argumentuje okolnosťami, ktoré už uvádzal pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

38. Podľa § 134 ods. 1 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

39. Podľa § 130 ods. 1 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 . Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa,

že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

41. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

42. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného a nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný.

43. Držiteľ, ktorý vec drží na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (poznámka-k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach, viď napr. sp.zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 6MCdo 5/2010).

44. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná

- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý mal v úmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat - (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona nie je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

45. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje, pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že sa každý oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

46. Málo presvedčivo vyznieva argumentácia žalobcu, že nevedel o tom, že jeho rodičia predmetné nehnuteľnosti užívali na základe nájomnej zmluvy.

47. O opaku totiž svedčí skutočnosť, že keď predmetné nehnuteľnosti začal užívať žalobca po smrti svojho otca, už 25.6.1999 uzatváral nájomnú zmluvu s Obcou Letanovce. Predmetom nájomnej zmluvy je prevádzková jednotka - Kláštorisko Letanovce.

48. Nepatričná je aj námietka žalobcu adresovaná Slovenskej republike, že štát sa o predmetné nehnuteľnosti nestaral, lebo na okresnom súde prebiehalo konanie o neplatnosť prevodu predmetných nehnuteľností do vlastníctva obce Letanovce, ktoré (v konaní) sa skončilo právoplatne až v roku 2000. Až po skončení súdneho konania začalo dochádzať k vyporiadaniu predmetných nehnuteľností zo štátu na obec Letanovce.

49. Odvolací súd nepovažuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov, ktorí mali svedčiť o vstupe žalobcu do držby, resp. o jeho dobromyseľnej držbe po smrti svojho otca.

50. Listiny, ktoré sú založené v spise jednoznačne svedčia o tom, že žalobca nebol dobromyseľný nielen pri vstupe do držby po svojom otcovi, ale ani počas vydržacej doby od roku 1998 až doposiaľ.

51. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, ako aj intervenient, a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .