Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-11-2018.pdf
PDF · 76.12 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky Y. a povinného manžela U., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie povinného manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2017, č. k. 8Pc/2/2017-46, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnému manželovi platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/8/2016-25, právoplatným dňa 21.12.2016, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Navrhovateľka je momentálne nezamestnaná, stará sa o dvoch dospelých synov, ktorí sú nezamestnaní, pričom jeden z nich je dlhodobo diabetickým pacientom. Povinný manžel pracuje v C., kde dosahuje čistý príjem 25.000 Kč. Navrhovateľka aktuálne nie je schopná sama sa živiť, nakoľko nepracuje. Pred dvoma mesiacmi ukončila činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Súdu uviedla, že sa uchádza o zamestnanie, avšak s negatívnym výsledkom. Navrhovateľka je bez príjmu, nachádza sa vo finančnej tiesni, kedy jej hrozí strata bývania, nakoľko si nemôže z objektívnych dôvodov plniť svoje finančné záväzky riadne a včas. Súd preto zvažoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného manžela. S ohľadom na čistý mesačný príjem, ktorý povinný manžel dosahuje, 25.000 Kč a výdavky nepresahujúce 20.000 Kč, dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach povinného manžela prispievať navrhovateľke sumou 100 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky príspevku zohľadnil jeho súlad s dobrými mravmi a prihliadal na príčiny rozvratu. Z rozvodového spisu súd zistil, že povinný manžel odišiel do C., kde sa zdržiava doteraz, navrhovateľku ako manželku opustil, nezaujímal sa o ňu, na chod domácnosti a výživu detí neprispieval. Z tohto dôvodu je toho názoru, že momentálna finančná situácia navrhovateľky vznikla aj v dôsledku správania povinného manžela, kedy navrhovateľka ostala sama na starostlivosť o deti, domácnosť či finančné záväzky, ktoré jej vznikli počas manželstva. Súd poukazuje na skutočnosť, že po rozvode ostalo v starostlivosti navrhovateľky dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Dospel k záveru, že povinný manžel je povinný prispievať navrhovateľke na výživu sumou 100 eur mesačne, ktorú vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Vec právne posúdil podľa § 72 ods. 1, 2, 3 a § 73 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal povinný manžel včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok. Uviedol, že navrhovateľka pracuje načierno. Svoje tvrdenie, že z práce odišla zo zdravotných dôvodov, nepreukázala. Dáva sa mu za vinu, že odišiel od rodiny, ale odišiel od dospelých a zdravých ľudí, ktorí môžu pracovať. Vie o tom, že navrhovateľka pije a „ťahá sa s chlapmi“. On počas manželstva pracoval v zahraničí, no ona nedokázala nič ušetriť. Všetky peniaze pomíňala, v žiadnej práci nevydržala. Synovi prispieval do tej doby, než začal pracovať, 100 eur mesačne. Poukazoval na výšku svojho mesačného príjmu a svoje mesačné výdavky. 3. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že povinný manžel uvádza nepravdivé údaje. V čase podania návrhu nepracovala z dôvodu jej zdravotného stavu. V uvedenom čase ani jeden zo synov nepracoval. Syn U. si hľadal prácu, robil len príležitostne na brigádach, z toho, čo zarobil, jej prispieval sumou maximálne 20,00 eur. Druhý syn, P., je diabetik, takže vyjadrenia povinného manžela, ako zanechal dospelých a zdravých ľudí, ktorí môžu pracovať, je zavádzajúce. V mesiaci december 2017 komisia Sociálnej poisťovne v F. schválila synovi invalidný dôchodok vo výške cca 160,00 eur. Už v čase, keď žili ako manželia, mali dlh na byte a na pôžičkách 21.000,00 eur. Po rozvode si povinný manžel zobral zo spoločnej domácnosti auto, druhé auto nechal na dvore, ktoré teraz chátra a hrdzavie, notebook, kameru, rybárske potreby (drahé udice) a svoje osobné veci. Tri mesiace bola úplne bez práce, a dovtedy pracovala len ako brigádnička za 2,15 eur na hodinu. Nakoľko zo zarobených peňazí musela živiť dvoch synov, platiť lieky pre syna P., nedokázala platiť nájomné a splácať úver. Z uvedeného dôvodu bol byt predaný v dražbe a z nej a synov sa stali bezdomovci. Situáciu riešila podnájmom, za ktorý platí: prvé tri mesiace 300,00 eur a následne 235,00 eur mesačne. Počas roka od rozvodu sa zadlžila. Bola nútená požičiavať si peniaze na základné životné potreby, hlavne od rodičov, kamarátky. Povinný manžel vo svojom odvolaní uvádza, že „pije a ťahá sa s chlapmi“. K uvedenému sa nemieni vyjadrovať, nakoľko si môže súd vyžiadať svedectvá od susedov alebo od Mesta M.. Pokiaľ povinný manžel pracoval, posielal domov peniaze, ktoré stačili na slušné vyžitie. Ani povinný manžel nikdy neodkladal financie, všetko vždy minul. Celý problém začal v čase, keď povinný manžel bol PN a jeho príjem sa podstatne znížil. Vtedy nemali ani na zaplatenie nájmu. O pôžičkách nič nevie, nakoľko si ich bral v C. v čase, keď neboli už manželia. Na spoločnú pôžičku (počas manželstva) povinný manžel neprispieva.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje v vyhodnotením majetkových pomerov, schopností a možností povinného manžela a odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako vykonal súd prvej inštancie. Sumu 100,- eur považuje v tomto smere za primeranú a zodpovedajúcu zisteným majetkovým pomerom povinného manžela. Rovnako sa stotožňuje s vyhodnotením príčin zlej finančnej situácie.
8. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.