Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-15-2017.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. E., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka F. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., toho času V., P. XX a otec H. E., nar. X.XX.XXXX, bytom V., J. L. XX/A, o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom zo dňa 12.11.2017, doručeným súdu dňa 27.11.2017 žiadala o zníženie výživného na maloleté dieťa zo sumy 100 eur na 40 eur mesačne z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili jej schopnosti a možnosti platiť výživné.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 3.11.2017 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti otca a jej bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Od tohto rozhodnutia súdu sa však podstatne zmenili jej schopnosti a možnosti platiť výživné v určenej výške. Pracuje v spoločnosti Black Red White Trnava s mesačným pohyblivým príjmom závisiaceho od predaja so základným čistým príjmom v sume 500 eur. Aj jej bytové podmienky sa zmenili, čo predstavuje zvýšenie nájomného v sume 425 eur mesačne. Maloletému založila v júli 2017 životné poistenie Junior život, kde platí mesačne 30 eur a prispieva aj na výživu svojho druhého syna J. L. nar. XX.X.XXXX sumou od 50 do 80 eur mesačne, ktorému tiež platí životné poistenie v sume 30 eur mesačne. Keďže je toho názoru, že sa v jej prípade podstatne zmenili pomery, ktoré boli v čase vydania rozsudku o výživnom, žiadala o zníženie jej povinnosti platiť výživné.
3. Otec s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, keď tento si matka podala päť dní po nadobudnutí právoplatnosti Rozsudku vydaného Okresným súdom Trnava č.k. 39P/15/2017-36 zo dňa 3.11.2017, právoplatným dňa 22.11.2017, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému H.. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne a bolo jej umožnené zaplatiť nedoplatok na výživnom v celkovej výške 200 eur splátkami vo výške 30 eur mesačne. Okrem toho bol matke upravený rozsah styku s dieťaťom, keď je oprávnená stýkať sa s dieťaťom za prítomnosti otca každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní, v novembri zaplatila výživné 100 eur a prvú splátku zročného výživného 30 eur, následne zaplatila 50 eur až v januári 2018. Za dieťaťom chodí sporadicky. Matka žije neusporiadaným spôsobom života, otec má podozrenie, že okrem zamestnania, vykonáva aj prostitúciu, pričom na
platenie výživného má dostatok finančných prostriedkov. V čase posledného rozhodovania o výživnom na dieťa, bol zamestnaný na základe Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 17.10.2017 v spoločnosti Office Support s.r.o. Trnava, u tohto zamestnávateľa je zamestnaný až doposiaľ. Dosahuje pracovný príjem vo výške okolo 260 eur mesačne v čistom, výška pracovného príjmu sa mu od posledného rozhodovania nezmenila. Ďalší príjem nemá. Otec býva spolu s maloletým v nájomnom byte, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Maloletý H. navštevuje materskú školu, otec mesačne platí za škôlku 65 eur, z toho 15 eur je školné, zvyšok je stravné. Raz za polroka dieťaťu zakupuje ortopedické vložky do topánok v hodnote asi 30 eur, ďalšie výdavky má na oblečenie a stravu maloletého odhadom asi 100 eur mesačne. Všetky tieto výdavky na dieťa mal otec v rovnakej výške aj v čase posledného rozhodovania súdu. K zmene pomerov na strane maloletého od posledného rozhodovania nedošlo. Na strane otca došlo k zmene pomerov len v tom, že od 1.1.2018 sa mu zvýšilo nájomné zo sumy 330 eur na 440 eur mesačne. Okrem tohto, od 12.12.2017 v byte otca býva aj jeho podnájomníčka, je to krstná matka maloletého a sestra matky, ktorá mu však nájomné neplatí z dôvodu, že ešte študuje. Otcovi pomáha s výchovou dieťaťa, spoločnú domácnosť s ňou otec nevedie.
4. Procesný opatrovník dieťaťa odporučil súdu návrh matky zamietnuť, nakoľko je nedôvodný a nie je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 39P/15/2017, s Pracovnou zmluvou matky zo dňa 25.9.2017, s Pracovnou zmluvou otca zo dňa 17.10.2017, s potvrdením o pracovnom príjme otca a matky, s Nájomnou zmluvou zo dňa 2.11.2017, s Poistnou zmluvou zo dňa 29.6.2017, s rodným listom maloletého H., a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 2.3.2018, na pojednávanie sa nedostavila, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
6. Rodičia maloletého dieťaťa neboli manželia, dieťa sa narodilo z ich vzťahu, v spoločnej domácnosti žili do apríla 2015. Práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu boli upravené Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 39P/15/2017-36 zo dňa 3.11.2017, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na dieťa sumou 100 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2018. V čase rozhodovania, bola matka zamestnaná na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 25.9.2017 u spoločnosti Black Red White Slovakia a.s., Košice, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 579,56 eur. Od 2.11.2017 bývala v byte, za ktorý zaplatila nájomné v tento deň vo výške 425 eur, nájomné v rovnakej výške mala platiť aj v ďalšom období. Maloletému H. platila poistné mesačne 30 eur na základe Poistnej zmluvy uzavretej dňa 29.6.2017. Otec bol zamestnaný na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 17.10.2017 u spoločnosti Office support s.r.o. Trnava a dosahoval čistý mesačný príjem okolo 260 eur. Býval v byte, za ktorý platil nájomné 330 eur. Maloletý chodil do škôlky, kde otec platil mesačne 65 eur, okrem toho maloletému kupoval raz za pol roka ortopedické vložky do topánok v hodnote 15 eur a na oblečenie a stravu maloletého vynakladal mesačne sumu vo výške asi 100 eur. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2017, domáhala zníženia výživného na maloletého, keď tento návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na dieťa.
7. Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
9. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária. Rodičovské práva a povinnosti voči maloletému H. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 39P/15/2017-36 zo dňa 3.11.2017, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2017. Týmto rozsudkom sa matka zaviazala prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Matka odôvodňovala svoj návrh na zníženie výživného tým, že jej schopnosti a možnosti sa podstatne zmenili, pracuje v spoločnosti Black Red White Slovakia a.s., Košice, kde dosahuje pracovný príjem 500 eur mesačne v čistom, platí nájomné vo výške 425 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi J. L. v rozsahu od 50 do 80 eur mesačne, a platí poistenie maloletého sumou 30 eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného zo strany matky nebol podaný dôvodne, keď matka nepreukázala súdu, že by od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo na jej strane k zmene pomerov, ktorá by odôvodnila aj zmenu rozhodnutia v časti výživného. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému, naposledy rozhodoval tunajší súd v konaní vedenom pod sp.zn. 39P/15/2017 dňa 3.11.2017, kedy súd preveril majetkové pomery a schopnosti matky platiť určené výživné, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2017, keď rodičia sa na výške výživného 100 eur mesačne dohodli, teda matka sa výživné v takejto výške zaviazala platiť, takže súd o výživnom nerozhodoval autoritatívne. Napriek tomu, matka podala návrh na zníženie výživného už 5 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo výživné naposledy upravené. Súd pri závere o možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné v danom konaní, pritom vychádzal z totožných skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v konaní sp. zn. 39P/15/2017, pretože od posledného rozhodnutia dňa 3.11.2018 do doby rozhodnutia súdu o návrhu matky v predmetnom konaní dňa 27.3.2018, nedošlo k žiadnej zmene pomerov ani na strane výživou povinnej matky, ani na strane maloletého, či na strane otca dieťaťa. Matka aj v čase posledného rozhodovania v novembri 2017, tak ako aj v čase rozhodovania súdu v marci 2018, bola zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, dosahovala pracovný príjem v rovnakej výške, bývala v prenajatom byte na základe rovnakej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 2.11.2017, platila nájomné v rovnakej výške 425 eur a platila poistné na dieťa 30 eur mesačne na základe Poistnej zmluvy zo dňa 29.6.2017 ako aj výživné na ďalšie dieťa J.. Maloletý H. navštevoval materskú školu a otec za neho platil školné a stravné rovnako v období rozhodovania súdu v novembri 2017 ako aj v marci 2018 a otec bol zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa s rovnakým príjmom, aký dosahuje aj v súčasnej dobe. Všetky matkou uvádzané skutočnosti, podľa jej názoru rozhodujúce pre zníženie výživného, súd už zohľadnil pri rozhodovaní v predchádzajúcom konaní o výživnom na dieťa. Z toho dôvodu, že matka súdu nepreukázala zmenu pomerov týkajúcu sa jej možnosti a schopnosti platiť výživné vo výške, na platenie ktorého sa zaviazala, keď teda neboli preukázané dôvody pre zníženie jej výživného, nemohol súd v predmetnej veci rozhodnúť o znížení výživného, keď matka nepreukázala takú zmenu pomerov na svojej strane, ktorá by odôvodňovala vyhovenie tomuto návrhu. Matka je tak aj naďalej povinná prispievať na výživu maloletého H. sumou 100 eur mesačne, na základe rozhodnutia súdu č.k. 39P/15/2017-36 zo dňa 3.11.2017. Súd z týchto dôvodov návrh matky na zníženie výživného vo výroku I. zamietol.
13. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).