Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/171/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ Y. W., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX X. W., občianska SR, právne zastúpená JUDr. Marošom Zimom, advokátom so sídlom Vsetínska 1021/19, 064 01 Stará Ľubovňa, 2/ P. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX X. W., občan SR, proti žalovaným: 1/ G.. T. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., občan SR, 2/ G. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010, o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/169/2014-129 zo dňa 08.06.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku IV. o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade zo dňa 13.12.2010 je neplatná. II. Určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. rade a 2. rade je neplatná. Tretím výrokom III.určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. číslo O.-I. Č.. XXX, ako aj pozemku parc. číslo O.-I. Č.. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 745 m2 a pozemku parc. číslo O.-I. Č.. XXX-záhrady o výmere 549 m2, zapísaných na LV č. XXX v obci X. W., k. ú. X.Ž., každý z nich v podiele 1/2 k celku. Posledným výrokom IV. priznal žalobcom právo na plnú náhradu trov konania vo vzťahu ku žalovaným v 1. a 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust.§ 38 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že riešil otázku zdravotného stavu žalobcu v 2.rade ako predbežnú otázku a po jej zodpovedaní rozhodol tak, že právne úkony, ktorých účastníkom bol žalobca v 2.rade sú absolútne neplatnými úkonmi od počiatku. Súd prvej inštancie zohľadnil a vyhovel žalobe s poukazom na to, že existuje naliehavý právny záujem na vydaní takéhoto určovacieho rozsudku, keďže bez tohto rozsudku by sa stalo postavenie účastníkov neistým. Procesný súd v tejto časti rozhodol v súlade s ustanovením § 80c bývalého O.s.p., v súčasnosti rozhodoval za použitia Zákona o civilnom sporovom poriadku 160/2015 Z. z. Súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcami v 1. a 2. rade je neplatná, keďže žalovaný v 1. rade, ktorý túto zmluvu uzatváral ako darca, robil tak z úkonu, teda z kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010, ktorá bola neplatným

právnym úkonom. Súd vyvodil záver, že žalobca sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti, a že teda nemohol previesť viac práv na inú osobu, než má on sám, teda nemohol previesť vlastnícke právo na svoju dcéru - žalovanú v 2. rade. Z dôvodov právnej istoty strán sporu určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že právo na ich náhradu priznal úspešným žalobcom. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti rozsudku v merite veci samej. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalovaný v 1. rade, ako bolo v texte uvedené, dostal do omylu žalobcov, a preto žalovaní musia znášať trovy konania spoločne a nerozdielne.

5. Proti tomuto rozsudku, ale iba čo do výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade. Aj keď podali odvolanie samostatne, obsah oboch odvolaní je rovnaký. Mali za to, že súd prvej inštancie nerozhodol spravodlivo vo veci náhrady trov súdneho konania. Nemali vedomosť o duševnej chorobe žalobcu v 2.rade. Pri osobnom kontakte sa im P. S. javil ako zdravý a svojprávny človek. Ak žalobkyňa v 1.rade o jeho duševnej chorobe v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedela, zámerne jeho zdravotný stav zamlčala a tým spáchala podvod na oboch žalovaných. Vzhľadom k tomu nie je spravodlivo ani v súlade s dobrými mravmi, aby uhrádzali trovy konania. Preto navrhli rozsudok v napadnutej časti, teda vo výroku IV. zmeniť tak, že nikto nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

6. Odvolanie bolo doručené žalobkyni v 1.rade i žalobcovi v 2.rade. Vyjadrenie z ich strany súdu doručené nebolo.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku IV. o trovách konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1.a 2.rade vo výroku o trovách konania nie je dôvodné.

8. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a zároveň sám právne uzatvára.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

15. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,

t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.

16. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p., keď o trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu priznal úspešným žalobcom. Títo mali plný úspech v spore. Zároveň súd prvej inštancie pripomenul, že žalovaný v 1.rade ako už v texte bolo uvedené dospel do omylu žalobcov, a preto žalovaní musia znášať trovy konania spoločne a nerozdielne.

17. Žalovaní namietajú, že žalobkyňa v 1.rade musela vedieť o duševnej chorobe žalobcu v 2.rade, že im sa javil žalobca ako v 2.rade ako zdravý a svojprávny človek a teda že žalobkyňa v 1.rade zdravotný stav žalobcu v 2.rade zamlčala a tým spáchala podvod na žalovaných v 1.a 2.rade. Uvedené skutočnosti sa však v konaní pred súdom prvej inštancie nedokazovali a neboli ani preukázané, teda skutočnosť, že by žalobkyňa v 1.rade zamlčala duševný stav žalobcu v 2.rade, prípadne, že by spáchala podvod na žalovanom v 1.rade, prípadne na žalovanej v 2.rade. Z obsahu odvolania žalovaných v 1.a 2. rade vyplýva, že nie je spravodlivé a ani v súlade s dobrými mravmi, aby uhrádzali trovy konania žalobcom, teda podľa obsahu navrhli aplikovať ust.§ 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie prichádza do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie javilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. O takýto prípad sa však v danej veci nejedná. Ako vyplýva z bodu 9. odôvodnenia rozsudku, žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1.rade mala záujem len o finančnú pôžičku so žalovaným v 1.rade. Uzatvorili však také zmluvy, u ktorých sa javí, že žalovaný v 1.rade zneužil situáciu. Zároveň je zrejmé, že bol zneužitý aj zdravotný stav žalobcu v 2.rade, ktorý podľa právneho zástupcu žalobcu nie je schopný robiť takéto právne úkony. V dôsledku uzavretia zmlúv žalobcovia v 1.a 2.rade stratili vlastnícke právo k rodinnému domu, kde majú trvajú pobyt a kde bývajú, ako aj k príslušným pozemkom. V skutočnosti sa jednalo o zabezpečovací prevod práva a napriek tomu, že žalovaný v 1.rade sa zaviazal po úplnom zaplatení celej sumy poskytnutej pôžičky previesť vlastnícke právo na žalobcov v 1.a 2.rade, v roku 2013 na základe darovacej zmluvy previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a to žalovanú v 2.rade.

18. Na základe vyššie uvedeného nie je možné prihliadnuť na námietky žalovaných v 1.a 2.rade, že nie je spravodlivé a ani v súlade s dobrými mravmi, aby uhrádzali trovy konania.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je vecne správny. Preto ho odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. a § 262 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešný žalobcovia v 1.a 2.rade si trovy odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Neúspešným žalovaným v 1.a 2.rade trovy odvolacieho nepatria. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.