Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, IČ: 542 097 90, konajúceho na území SR prostredníctvom spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: I. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.C. XXXX/XX, J., o zaplatenie 458,18 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 458,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 419,48 € od 16.05.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,46 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 458,18 € spolu s úrokom vo výške 24,20 % ročne zo sumy 356,16 € od 16.5.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 419,48 € od 16.5.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Svoj nárok založil na tom skutkovom tvrdení, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel dňa 14.9.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 404,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 8 mesačnými splátkami po 60,04 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2014. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, poskytnutý úver riadne neuhrádzal, pričom konečná splatnosť úveru nastala dňa 15.5.2015. Pohľadávka k tomuto dňu predstavovala sumu dlžnej istiny vo výške 356,16 €, sumu dlžných úrokov vo výške 29,37 €, sumu dlžného poistného vo výške 33,95 € a sumu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 38,70 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok a úrok z omeškania počnúc odo dňa 16.5.2015 do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil na zaplatenie sumu uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými v priebehu konania žalobcom a to výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, predžalobnou upomienkou,

kópiou doručenky, prehľadom finančných operácií, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatých splátkach ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca je univerzálny právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorá spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bola vymazaná z obchodného registra dňa 30.6.2016.

4. Žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 14.9.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 404,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 8 mesačnými splátkami po 60,04 € mesačne počnúc od 15.10.2014. Ročná úroková sadzba bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 24,20 % ročne, RPMN vo výške 27,07 % pri priemernej RPMN 44,26 %. Lehota splatnosti splátok bola dojednaná k 15. dňu v mesiaci. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená vo výške 441,52 € a konečná splatnosť bola dojednaná na deň 15.5.2015.

5. Ako vyplynulo z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov, žalovanému bol poskytnutý dňa 22.9.2014 úver vo výške 404,- €. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaný titulom poskytnutého úveru veriteľovi uhradil dňa 20.10.2014 sumu vo výške 60,84 €.

6. Ako vyplynulo z písomného podania spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. zo dňa 10.6.2015, týmto podaním bolo žalovanému oznámené, že ku dňu konečnej splatnosti úveru, t.j. k 15.5.2015 veriteľ eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 458,18 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 356,16 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 63,32 € a dlžných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 38,70 €. Predmetné podanie žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Pohľadávku veriteľa neuhradil.

7. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Z vykonaného dokazovania a nepopretých skutkových tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaným vznikol dňa 14.9.2014 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto zmluvného vzťahu bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 404,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 8 mesačných splátkach po 60,04 € v období od 15.10.2014. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný čerpal úver v plnej výške dňa 22.9.2014. Titulom úveru uhradil len sumu vo výške 60,84 € a to dňa 20.10.2014. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že táto má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a táto je platným právnym úkonom. Žalovaný ku dňu konečnej splatnosti úveru (dňa 15.5.2015) mal voči veriteľovi neuhradený záväzok pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške 356,16 €, dlžných úrokov vo výške 29,37 €, dlžného poistného vo výške 33,95 € a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 38,70 €. Súd preskúmaním uplatneného nároku dospel k záveru, že uplatnený nárok pozostávajúci z vyčíslenej dlžnej istiny a dlžných úrokov, poplatkov a poistného a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky celkove vo výške 458,18 € je dôvodný, keď tento uplatňovaný nárok žalovaný nepopieral. Preto súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

10. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 24,20 % ročne zo sumy 356,16 € od 16.5.2015 do zaplatenia, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, konečnou splatnosťou úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov

platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci v čase konečnej splatnosti úveru treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po konečnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru (t.j. od 16.5.2015) do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie (resp. konečnú splatnosť) úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia/konečnej splatnosti úveru. V tomto prípade konečnou splatnosťou úveru nastal stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po konečnej splatnosti úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Preto súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.

11. Pretože žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku. Súd ho preto zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy vo výške 419,48 €, ktorý úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. počnúc odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru (t.j. od 16.5.2015) do zaplatenia.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67,73 % a žalovaný v rozsahu 32,46 %. Preto súd žalobcovi titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 35,46 % účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.