Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/45/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, Bratislava, IČO: 36 022 047, vo veci týkajúcej sa Odštepného závodu Košice, so sídlom Ďumbierska 14, 041 59 Košice, proti žalovanému: W. E., U.. X.XX.XXXX, F. R. V. U. H. XXX, zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 992,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/275/2014-233 zo dňa 10.10.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému 100 % náhrady trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v prejednávanej veci bolo ustálené, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o prenájme strážneho domu s príslušenstvom a pozemkami patriacimi k domu tvoriacim tzv. nádvorie a nie zmluva o nájme bytu a nebytových priestorov, hoci tento dom je tvorený okrem iného aj jednou bytovou jednotkou. Súd prvej inštancie uzavrel, že po máji 2013, kedy sa rozhodol riešiť vzniknutý stav ukončením nájomnej zmluvy, už žalovaný nebol povinný platiť nájomné, keďže de facto objekt odovzdal žalobcovi, teda žalobca sa mohol skutočne ujať držby a užívania tohto objektu. Za daného stavu veci už žalovaný nebol povinný platiť nájomné za dom ani za refakturovanie stálych platieb za odberné miesto elektriny, ktorú paradoxne ani nepoberal dlhší čas, čo žalobca ako zodpovedný správca vedel, keďže podľa odpočtov elektrickej energie, ktorú mesačne vykonával, túto skutočnosť konštatoval. Vo vzťahu k platbám za december 2012 a február 2013, ktoré platby žalobca neeviduje, je síce potrebné poukázať na to, že dlh sa splní aj pri platení poštovými poukážkami pripísaním sumy na účet veriteľa, ale nemožno súhlasiť so žalobcom, že je výlučne na žalovanom, aby si zistil a následne aj reklamoval nezrealizovanú platbu. Žalovaný ani zo žaloby, ani z úpravy žaloby túto skutočnosť sa dozvedieť nemohol, lebo tzv. saldokontá neuvádzali konkrétne mesačné platby, ale vykazovali celkový stav - ako to vyplynulo z predložených poštových poukážok a z následného prehľadu, ktorý žalobca predložil až pri ostatnej zmene žaloby v marci 2016. Žalobca mal na nezaplatenie mesačného nájomného upozorniť skôr, resp. aspoň po zosumarizovaní platieb za rok 2012, čo neurobil, lebo z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. Navyše by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný mal platiť nájom za nehnuteľnosť, ktorú v skutočnosti neužíval aj po tom, čo sa žalobca dozvedel o stave tejto nehnuteľnosti ako vlastník tohto objektu. Formálny a nehospodárny prístup žalobcu k správe svojho majetku nemožno

pripočítať na ťarchu žalovaného s tým, že formálne zmluva bola ukončená až dňom, kedy protokolárne došlo k odovzdaniu kľúčov t.j. 12.2.2014. Takýto prístup súdu k vyriešeniu tohto sporného prípadu by bol v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania veci v danom prípade aj napriek tomu, že žalovaný si musel byť vedomý tej skutočnosti, že keď uzatváral so žalobcom zmluvu o nájme, vyplývajú mu z tejto zmluvy aj určité povinnosti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomu rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti a poruchy na predmete nájmu neoznámil prenajímateľovi bezodkladne a včas, ale po dlhšej dobe, teda za škodu by mal v zmysel § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedať sám. Odvolateľ ďalej namietal, že žalovaný deklarovanú nemožnosť užívania predmetu nájmu od roku 2012 pri podpise nájomnej zmluvy nenamietal, nespôsobilosť predmetu nájmu. Poruchu elektrického vedenia žalovaný navyše konštatoval dňa 24.4.2013 a následne listom zo dňa 16.5.2013 a 28.6.2013, pričom uviedol, že v dôsledku tejto poruchy neodberá energiu už 1 a pol roka. V tomto smere odvolateľ poukázal na logické nezrovnalosti v tvrdeniach žalovaného. Ďalej poukázal na to, že elektrická energia bola v zmysle zmluvy refakturovaná nájomcovi, pričom aj v prípade nulového odberu energie platí odberateľ dodávateľovi elektrickej energie udržiavací poplatok za pripojenie odberného miesta. Podľa názoru odvolateľa v období roku 2012, aj napriek veľmi nízkemu odberu elektrickej energie však nič nenasvedčovalo tomu, že predmet nájmu je nespôsobilý, resp. je na ňom porucha v dodávke elektrickej energie, o čom svedčia aj záznamy o kontrole stavu tejto nehnuteľnosti a odpočtové listy elektrickej energie. Odvolateľ poukázal na to, že porucha elektrického vedenia v období roku 2012 byť nemohla. Odvolateľ poukázal na to, že predmet nájmu bol riadne odovzdaný dňa 12.2.2014. V súvislosti s nepripísaním úhrad z poštových poukazov poukázal odvolateľ na to, ak k vyplateniu sumy dlhu veriteľovi v hotovosti poštou nedošlo, nemožno uvažovať o splnení peňažného dlhu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.7.2007 sp. zn. 20Cdo/70/2007. V súvislosti so starostlivosťou o predmet nájmu poukázal na záznamy o kontrole starostlivosti o bytové hospodárstvo s tým, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že nájomca predmet nájmu riadne neužíval, čoho dôsledkom vznikli závady a poruchy na predmete nájmu, ktoré neoznámil prenajímateľovi bezodkladne a včas. Odvolateľ v ďalšom poukázal na to, že v dôsledku chýbajúceho oplotenia dochádzalo k opakovaným vniknutiam a devastácii zo strany tretích osôb a podľa zmluvy o nájme (č.l. V.) nájomca po skončení nájmu sa zaviazal odovzdať predmetný byt a nebytové priestory prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenia alebo s úpravami bytu, ktoré boli vykonané počas trvania nájomnej zmluvy so súhlasom obidvoch strán. Nie je preto pravdou, že žalobca nedôvodne odmietol prevziať predmet nájmu. Podľa názoru odvolateľa súdu neprináleží hodnotiť stav odpredaja predmetnej nehnuteľnosti bez poznania širších súvislostí s ohľadom na osobitné postavenie žalobcu ako správcu majetku štátu, ktorý podlieha osobitným pravidlám pri jeho prevode na iné osoby. Mal za to, že súdu v tomto prípade taktiež neprináleží hodnotiť súčasný stav predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko tento vôbec nezodpovedá stavu v čase, kedy ju žalovaný obýval. Podľa názoru odvolateľa si súd nesprávne utvoril predstavu o nezodpovednom hospodárení s majetkom na základe obhliadky, a to navyše po 3 rokoch od času, kedy sa žalovaný z predmetného nájmu vysťahoval a kedy začal tento výrazne chátrať. Predmet nájmu sa stal terčom vandalov a bezdomovcov, ktorí jeho stav výrazne zmenili k horšiemu z dôvodu, že bol opustený, neobývaný a bez oplotenia. Podľa názoru odvolateľa vykonaným dokazovaním dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a nahradiť odporcovi trovy konania a alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nového rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu a jeho vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

4. Krajský súd v Prešove preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením na okolnosti prípadu na procesné

prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne relevantné otázky strán sporu.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súdu vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil aj relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a ako sa o veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

9. Odvolací súd v danej veci považuje za dôvodné poukázať na záznam z kontroly z 24.4.2013, pričom podľa bodu 1 tohto záznamu, strecha zateká, omietky opadávajú, podľa bodu 4 pri obhliadke bol skontrolovaný odber elektrickej energie v byte. Dôvodom bol opakovaný nahlasovaný stav merača XXXXXXX, stav je 27616,0 a nájomcom pri obhliadke bola nahlásená porucha v dodávke elektrickej energie pre byt (č.l. 44 spisu).

10. Žalobca listom zo dňa 12.6.2013 označenom ako „Ukončenie nájmu bytu a nebytových priestorov“ žiadal nájomcu (žalovaného) o uvoľnenie strážneho domu a jeho písomné odovzdanie späť do správy organizácie v termíne do 31.8.2013. Žalovaný listom zo dňa 4.7.2013 označenom ako „Ukončenie nájmu bytu a nebytových priestorov“ prijal návrh na ukončenie nájmu bytu a poznamenal, že predmetný strážny dom nie je schopný užívania najmä z dôvodu, že sú potrebné rozsiahlejšie rekonštrukčné úpravy, na ktoré písomne upozornil, najmä na to, že nie je odberateľom elektrickej energie cca 1 a pol roka, ktorú odoberal z odberného miesta hate a aj na túto skutočnosť žalobcu upozorňoval.

11. Zo zápisnice o obhliadke na mieste samom vyplýva z výpovede žalovaného, že „v novembri 2012 bol dom v stave na jednotku. Všetko tu fungovalo, akurát tiekla strecha a viac nič. Bolo by treba urobiť strechu, zatekala vrchu. Ja som urobil na streche len také opravy, aby mi to nezničilo nábytok. Oni hovorili, že to je malá údržba, že ja si to môžem urobiť. To stojí veľké peniaze opraviť strechu. Zisťoval som si, v čom je problém strechy. Vidím, že keď mi pršalo, tak som mal vedrá, zatekalo to na troch miestach. Zatekalo v obývačke hore. Nad jednou miestnosťou zatekala strecha. Viackrát som požiadal žalobcu, aby opravil strechu. Ja som to už niekedy opravil, aby som neprišiel o nábytok. Odišiel som novembri 2012 preto, lebo elektriku som nemal, vodu som nemal. Elektriku vypol povodie, ale z akého dôvodu neviem, iba sa ma pýtali, že prečo nehlásim elektriku. Niektoré radiátory už pretekali. Vykurovanie bolo na plyn. Plyn išiel, bol v poriadku. Ale keď nešla elektrika, tak nešiel ani plyn, lebo na základe toho ide plyn. Nemohol som kúriť, nešla elektrika, na základe elektriky mi ide plyn a bez plynu a elektriky sa nedá žiť. Nejde teplá voda, nič nefunguje. Oznámil som to žalobcovi, prišla komisia a tá zistila. Písal som im to písomne, že nejde a potom prišla v apríli 2013 komisia zistiť, či je to pravda. Oni mohli skôr prísť.„ (č.l. 143 spisu).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že vlastník - žalobca nevykonal žiadne opatrenie na to, aby nehnuteľnosť bola užívaniaschopná, ba práve naopak, bez relevantného dôvodu sa spoliehal, že tieto opatrenia

vykoná nájomca. Tým bol naplnený jeho formálny a nehospodárny prístup k správe svojho majetku a v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

13. Je nepochybné, že žalovaný sa rozhodol po máji 2013 ukončiť nájomnú zmluvu, pretože predmet nájmu nebol úžívaniaschopný. Okrem iného aj pre zatekanie strechy a poruchu elektriny.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Institút dobrých mravů je jednou z nejstarších právních zásad. Boni mores v římském právu byly chápány ve smyslu zachování pravidel slušnosti převzatých od předků. Pojem dobrých mravů je vykládán jako způsob jednání, mravnost - souhrn zásad určujících chování a jednání lidí v určité společnosti. Je složité zjistit obsah slov dobré mravy. Z pohledu práva se jedná o pojem právni, který je součástí právního řádu. Dobré mravy utváří samostatný morálni systém. Existují v rámci celé společnosti, ale zároveň je můžeme nalézt i v určité profesní oblasti. Je to sociologická kategorie, která úzce souvisí s veřejným míněním. Dobré mravy jsou tedy souborem určitých společnosti vytvořených a uznávaných pravidel slušnosti, které vedou jedince k vzájemnému respektování se navzájem a nepoškozování obecných zájmů společnosti. Můžeme je také označit za soubor hodnotících kritérií, která určují, které jednání je v dané společnosti považované za dobré a které ne. (viď www.epravo.cz).

16. Odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 . Aj odvolací súd zotrval na názore o rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný mal platiť nájom s príslušenstvom za nehnuteľnosť, ktorú v skutočnosti neužíval pre nespôsobilosť jej užívania aj po tom, čo sa žalobca dozvedel o stave tejto nehnuteľnosti ako vlastník. Zamietnutie žaloby je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami sporu, a preto sa žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .