Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-36-2018.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX.XX.I., bytom R. Y. XXX, H., proti žalovanému: Neografia, a.s., IČO: 31 597 912, so sídlom v Martine, Sučianska 39/A, právne zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 098, so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, o vydanie vecí a náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/18/2014-222 zo dňa 25. 10. 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému sa voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže žalobca zobral žalobu späť skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. Vo zvyšnej časti, ktorej predmetom ostal len nárok žalobcu na vydanie lekárskych záznamov, súd žalobu zamietol, keďže táto bola nedôvodná. Zaistenie prístupu pacienta k informáciám, ktoré sú významné z hľadiska jeho zdravotného stavu sa nemožno úspešne domáhať vlastníckou žalobou na vydanie veci (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 3562/2009). Podstatou reivindikačnej žaloby je to, že vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka a tento ju nie je ochotný vydať, držba vecí inou osobou je neoprávnená a žalobu podal vlastník. V konaní o reivindikačnej žalobe zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno preukázať, že je vlastníkom neprávom zadržiavanej veci, resp., že k veciam, ktorých vydania sa domáha, má právo oprávnenej držby. Súd dané skutočnosti nemal preukázané. Právna úprava zdravotnej dokumentácie platná v čase rozhodovania súdu nepriznáva vlastníctvo k zdravotnej dokumentácii dotknutej osobe. V zmysle § 25 zákona č. 576/2004 sa údaje zo zdravotnej dokumentácie sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie. Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie má právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie, pričom každý má právo domáhať sa rozhodnutia súdu, ak sa domnieva, že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie sa mu odmietlo neprávom. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava dotknutej osobe nepriznáva vlastnícke právo, resp. právo držby k zdravotnej dokumentácii. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že vlastnícke
právo k lekárskym záznamom nesvedčí žalobcovi a žalobca tak nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie reivindikačnej žaloby v tomto spore. S prihliadnutím na dôvody zamietnutia žaloby sa súd bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu a zohľadňujúc princíp procesnej ekonómie nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobcom, výsluch žalovaného. Súd už len okrajovo uvádza, že žalobca zvolil nesprávnu žalobu, nástroj na uplatnenie svojho nároku. Pokiaľ žalobca žiadal súd, aby sa vysporiadal s tým, akým spôsobom si má zabezpečiť lekárske záznamy, je potrebné uviesť, že súd nie je právnym zástupcom žalobcu. Takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona tak, ako to súdu zákon ukladá v sporoch s ochranou slabšej strany. Ak by súd akýmkoľvek spôsobom žalobcovi napomáhal, došlo by k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Súd môže žalobcu len odkázať, aby sa obrátil na osobu znalú práva. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol úspešný tak v časti zamietajúcej ako aj zastavujúcej. Žalobca v konaní nepreukázal, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. Preto súd konštatuje, že procesné zavinenia na zastavení konania nesie žalobca. Pokiaľ sa žalobca domáhal aplikácie ust. § 257 CSP, a to, aby súd v prípade jeho neúspechu žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, súd uvádza, že žalobca súdu nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd žalobcom uvádzané dôvody (nedostatok finančných prostriedkov) zohľadnil už pri oslobodení od platenia súdnych poplatkov, čím mu bolo garantované základné právo na prístup k súdu. Dôvody uvádzané žalobcom, a to priznanie invalidného dôchodku, resp. nedostatok finančných prostriedkov nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Zákon vyžaduje pre aplikáciu sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti. Navyše žalovaný ani nedal svojim správaním podnet na začatie súdneho konania. Aplikácia ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu. O výške náhrady trov konania v prvej inštancii ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal vrátenia zdravotnej dokumentácie od septembra 1977 do 20. 12. 1999, ktorá sa nachádzala v jeho zdravotnej karte v origináloch a ktorá bola podľa žalobcu z jeho zdravotnej dokumentácie odcudzená žalovaným. Na základe tejto dokumentácie žalovaný bez výhrad plnil žalobcovi odškodné za trvalý následok pracovného úrazu a operácie bedrovej chrbtice v období od septembra 1977 do 20. 12. 1999. Na základe znaleckého posudku z r. 2000 žalovaný prvýkrát odmietol plniť a doplatiť rozdiel na mzde podľa príslušného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V podanom odvolaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi originálne lekárske záznamy, podľa ktorých žalovaný plnil žalobcovi od septembra 1977 do 20. 12. 1999 náhradu za stratu na zárobku za každú PN spôsobenú trvalým následkom pracovného úrazu.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti (výrok II.). V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok nedotknutý.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
9. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, a preto by mu patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)