Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-88-2017.pdf
PDF · 70.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/88/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému K. N., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom H. I. XX/XXX, X. nad O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.09.2017, sp.zn. 6T/26/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.09.2017, sp.zn. 6T/26/2015 bol obžalovaný K. N. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.03.2015, sp.zn. 1Pv 158/14/3309-34, kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že ako otec maloletého V. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvalo bytom G., T., I. XXX/XX, hoci bol povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine prispievať na jeho výživu minimálne v rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima v čase od októbra 2011 do júna 2013 a následne od júla 2013 v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/249/2012-35 zo dňa 11.06.2013, právoplatného dňa 11.07.2013 a vykonateľného dňa 25.06.2013, prispievať na jeho výživu mesačne sumou 50,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky B. B., trvale bytom G., T., I. XXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil od novembra 2012 do júna 2013 a potom od septembra 2013 do decembra 2013, čím mu na nezaplatenom výživnom v uvedenom období vznikol dlh v celkovej výške 413,20 Eur, v uvedenom období obvinený nebol evidovaný ako osoba v hmotnej núdzi, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, v stíhanom období obvinený bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný jeho trestný čin, avšak napriek tomu, že pri nástupe do ústavu nahlásil vyživovaciu povinnosť svojim správaním dosiahol to, že bol vylúčený z výkonu práce (RŠO) v ústave a tak neprejavil záujem pre zabezpečenie aspoň minima finančných prostriedkov pre plnenie vyživovacej povinnosti, pretože skutok nie je trestným činom.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný neplnil svoju zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť na svojho syna, mal. V. B., nar. XX.X.XXXX, od novembra 2012 do júna 2013 a potom od septembra 2013 do decembra 2013 tak, ako mu je kladené za vinu v zmysle obžaloby, pričom následne túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil aj od decembra 2013 do januára 2015. Obžalovaný sa v čase činu nachádzal vo výkone trestu, kde svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov a výrazne obmedzenú možnosť vykonávať práce na pracovisku kde bol zaradený, pre objektívne zistené zdravotné problémy - očnú vadu. Pre tieto zdravotné problémy a skutočnosť, že obžalovaný uviedol, že si okuliare nemôže finančne dovoliť, nie je možné mu klásť za vinu, že by vedome alebo úmyselne šil menšie množstvo topánok ako ukladala norma. Uvedenému záveru nasvedčuje napokon aj skutočnosť, že druhý krát bol obžalovaný zaradený na ručné šitie topánok
na vlastnú žiadosť, kedy aj napriek tomu, že chcel pracovať, nedokázal plniť normu šitia topánok. Naviac neskôr po premiestnení do ústavu Leopoldov sa ihneď zamestnal na inom pracovisku a jeho pracovná morálka bola na požadovanej úrovni.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor. V dôvodoch odvolania uviedol, že s obranou obžalovaného, že vyživovaciu povinnosť nemohol z objektívnych dôvodov plniť, sa nie je možné stotožniť. Tento mal možnosť v ústave pracovať a tak aspoň čiastočne preukazovať snahu o aspoň čiastočnom podieľaní sa na starostlivosti (výžive) svojho dieťaťa. Tvrdenie, že sa mu rozbili okuliare a z finančných dôvodov si nemôže zabezpečiť ďalšie, je účelová obrana obžalovaného. Jeho predchádzajúce dlhy sú ničím nepodložené tvrdenia obžalovaného, ktoré ho nezbavujú viny na žalovanom trestnom čine. Obžalovanému bola daná možnosť zakúpiť si okuliare za prijateľnú cenu, čo obžalovaný odmietol. Z uvedeného jednoznačne vyplýva snaha obžalovaného vyhýbať sa akejkoľvek činnosti, následkom ktorej by bolo založenie jeho právnej povinnosti prispievať na výživu svojho syna tak, ako mu to ukladá zákon a rozhodnutie súdu. Obžalovaný K. N. je povinný hľadať možnosti plnenia svojej vyživovacej povinnosti a nie možnosti, ktoré by jeho povinnosť znižovali. Vzhľadom na vyššie uvedené má prokurátor za to, že pri vyhodnocovaní dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa Okresný súd v Trenčíne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní, obžalovaný uviedol, že dlžné výživné uhradil k rukám B. B., o čom predložil doklad o úhrade v sume 413, 20 €.
Zástupkyňa krajskej prokurátorky vzhľadom na to, že obžalovaný uhradil v celom rozsahu dlžné výživné navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a aby podľa § 285 písm.f) Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko trestnosť činu zanikla.
Obžalovaný uviedol, že k veci nechce nič dodať.
Krajský súd uvádza, že okolnosť, že obžalovaný uhradil celé dlžné výživné, by odôvodňovala oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm.f) Tr. por. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že oslobodzujúci dôvod použitý súdom prvého stupňa (§ 285 písm. b) Tr. por.) je pre obžalovaného priaznivejší, musel odvolací súd preskúmať napadnutý rozsudok najskôr z hľadiska použitia tohto priaznivejšieho ustanovenia.
Preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. pritom odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že prokurátor vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. K tomu odvolací súd uvádza, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa, ktorý vykonal všetky navrhnuté a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V danom prípade súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede a listinné dôkazy a na základe ich vyhodnotenia tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že skutok nie je trestným činom. V prejednávanom prípade dôkazmi, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa, bolo síce preukázané, že skutok sa stal, no po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i navzájom a uvážení okolností prípadu i krajský súd je názoru, že nie je možné urobiť nepochybný záver o vine obžalovaného z hľadiska zavinenia a naplnenia subjektívnej stránky žalovaného trestného činu obžalovaným. Skutkové zistenia a právne závery okresného súdu tak, ako sú uvedené súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za správne, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní, preto s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Vzhľadom k vyššie uvedenému potom krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.