Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/185/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: ATELIER 3, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská 10, IČO: 35 824 034, zast. JUDr. Jaroslavom Pilátom, advokátom v Bratislave, Panenská 13, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 5.000 euro s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. novembra 2016 č.k. 6C/26/2016-118 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 18.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku (v časti uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur a vo zvyšnej časti príslušenstva) žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2/Žalobca v žalobe dôvodil tým, že žalobca sa v roku 2003 zúčastnil verejného obstarávania vyhláseného žalovaným - súťaže návrhov na obstaranie diela: "Návrh a realizácia predajných stánkov pre Hlavné mesto SR Bratislavu", v ktorej uspel ako víťaz. Následne bola uzavretá Zmluva o dielo č. 3/2003/01 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca vypracoval projekt, projektovú dokumentáciu a ako jediný a výhradný vlastník autorských práv dielo zhotovil a dodal žalovanému. Zmluvou o dielo žalobca nepostúpil na žalovaného autorské práva týkajúce sa zhotoveného diela, preto nepochybne patria žalobcovi. V roku 2015 žalovaný vyhlásil verejné obstarávanie na "výrobu, dovoz a montáž drevených predajných stánkov", nie na ich návrh, naprojektovanie, spracovania a pod. Žalovaný tak bez súhlasu žalobcu nakladal s dielom žalobcu a bez súhlasu žalobcu zmenil farebnú dispozíciu diela. Predajné stánky boli podľa projektu žalobcu vyrobené a nainštalované na Hlavnom námestí v Bratislave. Výzvou zo dňa 19.02.2016 navrhol žalobca žalovanému mimosúdne vyrovnanie spolu so žiadosťou o zaplatenie sumy 5.000 euro titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady nemajetkovej ujmy (§ 58 ods. 1 písm. g) a i) autorského zákona). Žalovaný na výzvu nereagoval.

3/Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podaní uviedol, že dňa 03.09.2003 uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dielo: "Návrh a realizácia predajných stánkov pre Hlavné mesto SR Bratislavu". Tento zmluvný vzťah bol ukončený dodaním diela. Následne v roku 2015 žalovaný vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky: "výroba, dovoz a montáž drevených trhových predajných stánkov", ktorého výsledkom bolo uzavretie kúpnej zmluvy č. Z201521304_Z

MAGTS1500137 zo dňa 25.08.2015 s podnikateľom Branislav Paluch, Ochodnica 21, 02 335 Ochodnica, IČO: 44 961 472 na dodanie trhových stánkov v počte 68 ks podľa dokumentácie, ktorá tvorila prílohu k zmluve. Uvedená dokumentácia nebola totožná s dielom žalobcu, išlo o nové technické a architektonické riešenie. Nakoľko spracovateľ projektu bol limitovaný požiadavkami odborníkov z rôznych oblastí je zrejmým, že stánky môžu byť charakterovo podobné stánkom žalobcu, ale je preukázateľné, že výroba nových predajných stánkov sa realizovala s odlišnými rozmermi a vizuálom.

4/Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca na základe zadania žalovaného vytvoril dielo "predajné stánky na Hlavné námestie v Bratislave", ktoré súd posúdil ako architektonické dielo podľa § 6 ods. 1 písm. h) zák. č. 383/1997 Z.z. - Autorský zákon. Autorské právo vzniklo okamihom, kedy bolo dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, t.z. najneskôr dňom predloženia návrhu diela žalovanému, pričom od uvedeného dňa bol žalobca oprávnený domáhať sa ochrany autorských práv. Pôvodným nositeľom autorských práv bol zamestnanec žalobcu, pričom právo použiť dielo bolo prevedené na zamestnávateľa (žalobcu) v rozsahu nevyhnutnom pre bežné aktivity zamestnávateľa. Všetky majetkové práva k dielu tak vykonáva zamestnávateľ (žalobca) vo svojom mene a na svoj účet, pričom zamestnanec je povinný sa výkonu svojich majetkových práv zdržať. Žalobca je oprávnený k ochrane autorských práv, môže sa tak v prípade neoprávneného použitia diela sám domáhať jeho súdnej ochrany, nepotrebuje k tomuto postupu žiadny súhlas zamestnanca.

5/Medzi stranami bolo sporným, či pri uzatváraní Kúpnej zmluvy s iným subjektom (W. F.), predmetom ktorej bola len výroba, dovoz a montáž drevených trhových stánkov, na základe predloženej špecifikácie žalovaného, žalovaný použil dielo žalobcu a ak áno, v akom rozsahu. Žalovaný tvrdil, že dokumentácia priložená ku Kúpnej zmluve nie je totožná s dielom žalobcu. Porovnaním priloženej dokumentácie ku Kúpnej zmluve (čl. 51-54 súdneho spisu) a príloh k Zmluve (čl. 14-26 súdneho spisu) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v dokumentácii priloženej ku Kúpnej zmluve použil tvorivú myšlienku autora diela, najmä jeho grafické zobrazenie. Správnosť uvedeného záveru vyplýva aj zo skutočnosti, že súčasťou Kúpnej zmluvy ani nevyhnutnou podmienkou na uzavretie predmetnej zmluvy s iným subjektom, nebolo vytvorenie diela - grafický návrh, ale len výroba a dodanie. Rovnako neobstojí námietka žalovaného, že pri vypracovaní projektu bol limitovaný požiadavkami iných orgánov napr. pamiatkárov, vzhľadom na umiestnenie predajných stánkov v centre hlavného mesta, každý autor diela musí zohľadňovať špecifickosť umiestnenia diela a podmienky príslušných orgánov na jeho realizáciu.

6/Aj v prípade, ak by žalovaný preukázal, že jeho tvorivou činnosťou vzniklo nové dielo, vychádzajúc však z jeho vyjadrenia "stánky môžu byť charakterovo podobné stánkom žalobcu", aj v prípade použitia len časti diela iného autora na vytvorenie nového diela, má autor výhradné právo na udelenie súhlasu s použitím diela. V danom prípade by tak aj pri použití len časti diela žalobcu žalovaným bol potrebný súhlas žalobcu ako autora, čo v danom prípade absentuje. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný bez súhlasu žalovaného použil dielo alebo jeho časť, pričom na toto použitie mu žalobca neudelil súhlas, preto došlo k porušeniu autorských práv žalobcu.

7/Nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol za účinnosti zákona č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon, ale k porušeniu záväzkov z neho vyplývajúcich došlo v roku 2015, bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, v znení účinnom od 29.10.2014 do 31.12.2015. Žalobca sa domáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.000 euro a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 euro. V časti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, t.z. v tejto časti uplatňovaného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nesvedčí žalovanému pasívna legitimácia v spore. Pasívne legitimovaným v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo 1778/2013). Neoprávnený majetkový prospech tak môže vzniknúť aj v prípade, ak sa doterajší majetok obohateného nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby si obohatený plnil svoje povinnosti. V tomto prípade, ak by bol žalobca na základe licenčnej zmluvy udelil žalovanému súhlas s použitím diela, bol by žalovaný povinný zaplatiť za užívanie diela žalobcovi odmenu, preto žalovanému svedčí v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pasívna legitimácia v spore. Nakoľko k uzavretiu licenčnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo, pri stanovení výšky odmeny možno analogicky postupovať podľa § 45 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. Keďže v konaní žiadna zo strán nepredložila súdu dôkaz preukazujúci výšku

odmeny obvyklej za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, súd s ohľadom na cenu diela uvedenú v Zmluve, posúdil sumu 4.000 eur požadovanú žalobcom ako primeranú a obvyklú a v tejto časti žalobe vyhovel.

8/V časti uplatňovaného nároku na náhradu ujmy vo výške 1000 euro súd skúmal, či uplatňovaný nárok je dôvodným, pričom analogicky postupoval podľa ust. §19b Občianskeho zákonníka. Nemajetková ujma autora predstavuje jeho stratu, ktorá nie je škodou na jeho majetku a neprejavuje sa v jeho majetkovej sfére. Hoci nemajetková ujma nemôže byť kvantifikovaná žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trhové mechanizmy, neznamená to, že nie je vyjadriteľná v peniazoch, preto sa pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia uplatňuje voľná úvaha súdu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu zásahu do práv žalobcu a preto skúmal, či v jeho dôsledku došlo vzhľadom k povahe, intenzite a rozsahu k zásahu do práv žalobcu v značnej miere. V časti uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nepreukázal, že k zásahu do jeho práv došlo v značnej miere, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

9/Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi (žalovanému). Nakoľko súd nemal za preukázané doručenie výzvy žalobcu zo dňa 19.02.2016 žalovanému, za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia považoval deň doručenia žaloby žalovanému t.j. deň 17.05.2016. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne od 18.05.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.

10/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu v spore 60% ( 4000/5000 = 80% -20% = 60%).

11/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný použil tvorivú myšlienku autora diela, najmä grafické zobrazenie. Technická dokumentácia žalobcu je neporovnateľne rozsiahlejšia ako technická dokumentácia, ktorú predložil žalovaný, jeho dokumentácia neobsahuje žiadne detaily technickej dokumentácie žalobcu. Technická dokumentácia žalovaného obsahuje odlišné rozmery od rozmerov stánkov uvedených v dokumentácii žalobcu, podľa tvrdení žalobcu len „výkres“ k stánkom v diele žalobcu má 23 strán, čo je neporovnateľné s prílohou zmluvy uzatvorenou žalovaným a zhotoviteľom. Aj vzhľadom na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý bol pri spracovaní projektu limitovaný požiadavkami odborníkov z rôznych oblastí, najmä pamiatkármi, je zrejmé, že stánky môžu byť charakterovo podobné stánkom žalobcu, preukázateľné však je, že dokumentácia, ktorá bola podkladom k výrobe nových predajných stánkov, je odlišnou od dokumentácie žalobcu, nakoľko výroba nových stánkov sa realizovala s odlišnými rozmermi a vizuálom. Podľa žalovaného ide o nové technické a architektonické riešenie, pri ktorom nedošlo k použitiu technickej dokumentácie žalobcu a v žiadnom prípade nie je možné stotožniť nové dielo s dielom žalobcu. Žalovaný preto nemal povinnosť žiadať od žalobcu súhlas a tým pádom nedošlo k porušeniu autorských práv žalobcu. Pri uzatváraní zmluvy o dielo so žalobcom v roku 2003 nebola uzatvorená žiadna zmluva o šírení diela, ani v samotnej zmluve nie je ustanovenie, ktoré by hovorilo o postúpení autorských práv. Žalobca nepredložil v konaní dôkaz preukazujúci výšku obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žiadal žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval za preukázané, že žalobca vytvoril dielo, ktoré žalovaný použil bez súhlasu žalobcu, čím zasiahol do jeho práv. Bez existencie diela

vytvoreného žalobcom by žalovaný nemohol nechať vyrobiť nové stránky iným zhotoviteľom, len zadanie mierne odlišných rozmerov či použitie inej farby na priečelie stánku ako zadanie nestačí. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný nezadal v roku 2015 aj vytvorenie nového diela, ale len výrobu, dovoz a montáž. Aj z porovnania oboch zmlúv je zrejmé, kde sa vytváralo dielo a kde bolo potrebné len vyrobiť tovar. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný použil výkresy žalobcu, ktoré vznikli v rámci vytvoreného diela v roku 2003 a do nich boli len rukou vpísané nové, mierne odlišné rozmery stánkov, čo žalovaný označuje ako „nové technické a architektonické riešenie“. Žalovaný si nedal ani toľko práce, aby vytvoril vlastné výkresy, nové rozmery boli vpísané rovno do výkresov vytvorených žalobcom. Pokiaľ súd ustálil sumu 4.000 euro ako primeranú a obvyklú, žalovaný nepreukázal, aká iná by mala byť, resp. od čoho by sa mala odvíjať, vyjadril len nesúhlas. Žalovaný v odvolaní neuvádza konkrétne, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia v rozsudku na základe vykonaných dôkazov. Žalobca súhlasí s tvrdením, že jeho technická dokumentácia je neporovnateľne rozsiahlejšia ako tá, ktorú predložil žalovaný, toto je však argument v prospech žalobcu, ktorý navyše poukázal na to, že dokumentáciu, ktorú použil žalovaný, použil bez súhlasu žalobcu, vpisoval do nej iné údaje a túto menil v rozpore s ustanoveniami autorského zákona. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že preukázateľne ide o nové technické a architektonické riešenie, toto zostáva nepreukázané a žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, ničím nebolo preukázané, kde a ako vzniklo a kto je jeho autor. Pokiaľ žalovaný použil dielo žalobcu a toto pozmenil, tak to veľmi správne súd vyhodnotil ako zásah do práv žalobcu. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

13/Žalovaný v písomnom vyjadrení z 1.3.2017 k vyjadreniu žalobcu argumentoval totožne ako vo svojom odvolaní.

14/Rovnako zo svojich tvrdení pridržiaval i žalobca v písomnom vyjadrení z 27. 3. 2017.

15/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru že opodstatnené nie je.

16/Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil i zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o opodstatnenosti žaloby v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vytvoril dielo, ktoré žalovaný použil bez súhlasu žalobcu (žalovaný použil výkresy žalobcu, ktoré vznikli v rámci vytvoreného diela v roku 2003 a do nich boli len rukou vpísané nové, mierne odlišné rozmery stánkov, čo žalovaný označuje ako „nové technické a architektonické riešenie“), čím zasiahol do jeho autorských práv. Bez existencie diela vytvoreného žalobcom by žalovaný nemohol nechať vyrobiť nové stránky iným zhotoviteľom, pretože len zadanie mierne odlišných rozmerov či použitie inej farby na priečelie stánku ako zadanie nestačí. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný nezadal v roku 2015 vytvorenie nového diela, ale len výrobu, dovoz a montáž. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že preukázateľne ide o nové technické a architektonické riešenie, toto zostáva naopak nepreukázané a žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, keď ničím nebolo preukázané, kde a ako toto „nové“ dielo vzniklo a kto je jeho autorom. Pokiaľ žalovaný použil dielo žalobcu a toto pozmenil, tak to predstavuje zásah do práv žalobcu ako autora pôvodného diela. Výška nároku žalobcu nebola rovnako len púhymi nesúhlasnými tvrdeniami žalovaného spochybnená, žalovaný ani neuvádzal, aká iná by mala byť, resp. od čoho by sa mala odvíjať. 17/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 18/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 . 19/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .