Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/201/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa matky Z. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K. na Y. ul. č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a otca V. J.Á. nar. X.XX.XXXX trvale bytom v W. A. T. Č.. XXXX/XX toho času v T.B. N. G. XX, XXXX Y. zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Čajakovej ul. č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.6.2017 č.k. 27P 260/2013-447 v spojení s opravným uznesením z 21.6.2017 č.k. 27P 260/2013-454 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal otca prispievať na výživu mal. R. V. v období od 24.10.2013 do 31.8.2015 výživným 150 € mesačne a od 1.9.2015 do budúcna 250 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 24.10.2013 do 30.6.2017 v sume 4.308,88 € zaviazal otca uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o určenie výživného pre maloletého za 23.10.2013 zastavil. Zamietol návrh na určenie výživného na maloletého na tvorbu úspor od 24.10.2013 do budúcna a zastavil konanie na určenie výživného na tvorbu úspor za 23.10.2013.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku o určení výživného za obdobie od 1.9.2015 do budúcna, ako aj súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o určení výživného pre maloleté dieťa od 1.9.2015 do budúcna tak, že ho zaviaže prispievať na výživu dieťaťa 160 € mesačne, ktoré bude povinný uhrádzať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné za obdobie od 24.10.2013 do 30.6.2017 vo výške 2.328,88 € mu povolí splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia k rukám matky pod následkom straty výhody splátok, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie objektívne neskúmal a neposúdil nielen odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale ani jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Určil neprimerane vysoké výživné, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedá jednak jeho možnostiam a schopnostiam či majetkovým pomerom a ani veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nebolo dostatočne preukázané, že náklady na maloleté dieťa vzrástli od 1.9.2015 do takej výšky, aby bol odôvodnený záver súdu, že je nevyhnutné určiť výživné 250 € mesačne, čo predstavuje nárast o 60 % oproti určenému výživnému za obdobie do 31.8.2015. Má za to, že náklady na dieťa po dovŕšení veku 2,5 roka a nástupe do predškolského zariadenia sa výrazne nezmenili a nenarástli o 60 %. Má za to, že

ním navrhovaná výška výživného 160 € spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožňuje uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa, pretože aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, a preto bolo povinnosťou súdu, aby pri svojom rozhodovaní dbal tiež na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti potreby iných osôb, v danom prípade matky. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s majetkovými pomermi matky, resp. sa nimi dôkladne nezaoberal, neprihliadal na jej schopnosti a možnosti a nepreveril ani jej tvrdenia o výdavkoch, ktoré nepreukázala. Má poznatky o tom, že matka má možnosť sa pri svojej kvalifikácii zamestnať, ale účelovo využíva inštitút evidencie nezamestnaných bez toho, aby sa snažila si nájsť prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu, minimálne do rozhodnutia súdu o určení výživného. Matka má ukončenú hotelovú akadémiu v odbore kuchár - čašník. Keďže matka je evidovaná na úrade práce, súd neskúmal, či si hľadala prácu, resp. či si hľadá prácu a nepredložila o týchto skutočnostiach žiaden dôkaz. Domnieva sa, že súd nemôže úhradu výdavkov alebo nákladov matky dieťaťa prenášať na neho a zdôvodňovať to tým, že matka je nezamestnaná a to bez toho, aby skúmal, či matka si vôbec prácu hľadala a či má reálnu snahu sa zamestnať. Pri určení výšky výživného súd nevychádzal z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, tak aby výška výživného pokrývala jeho oprávnené potreby. Vyjadril názor, že určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa. Súd tiež konštatoval častú chorľavosť dieťaťa, pričom táto skutočnosť preukázaná nebola. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne. Ďalej uviedol, že súd nebral zreteľ na to, že matka dieťaťa na rozdiel od neho je vlastníčkou nehnuteľnosti, t.j. že jej majetkové pomery sú zásadne priaznivejšie ako jeho. Poukazuje tiež na nesprávne vyhodnotenie jeho príjmov a výdavkov, kde sa súd uchýlil k hypotetickým úvahám, ako aj špekuláciám bez racionálneho zdôvodnenia nevyhnutnosti jeho výdavkov, a to konkrétne vo vzťahu k používaniu motorového vozidla. Súd bez dôkazov ustálil, že cestovný lístok na priamy spoj z Viedne do Košíc stojí 22 €, čo je ničím nepodložená konštatácia, keď cestovný lístok Viedeň - Košice stojí 36,40 €, o čom svedčí ním predložená kópia stránky z portálu ÖBB Ticket Shop. Súd zároveň nevzal do úvahy, že cesta z Viedne do Košíc trvá 7 hodín a 36 minút a naspäť 8 hodín a 23 minút, ani finančné náklady a čas spojený s presunom z vlakovej stanice do miesta bydliska. V konaní uvádzal, že z časového hľadiska je cesta autom kratšia, trvá 5 hodín 30 minút za použitia pohonných hmôt v sume 80 až 90 € tam a späť s tým, že cestou navštevuje aj svoju rodinu v W. A.. Súd ho tak obmedzil v rozvíjaní vzťahov so svojou rodinou, ako aj v súkromnom živote. Jeho rozhodnutie je postavené len na teoretických úvahách bez zohľadnenia jeho skutočných a reálnych výdavkov, ktoré mal nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Rakúsku, keďže ich nie je možné porovnávať s výdavkami na Slovensku. Z rozsudku nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so všetkými jeho deklarovanými výdavkami podloženými aj dôkazmi, najmä na uhrádzanie úrazovej a životnej poistky, výdavkami na mobil, internet, hygienické potreby, ošatenie, obuv, s výdavkami súvisiacimi sú súkromným životom a podobne. Namieta tiež porušenie zásad, na ktorých je postavené CSP, pretože súd nerešpektoval zásadu rovnosti zbraní pri hodnotení dôkazov, keďže vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré sa hodia matke, a preto sú jeho závery nesprávne, postavené na teoretických úvahách bez toho, aby súd podľa zákonnej úpravy posúdil relevantne a ucelene všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Otcom uvádzané dôvody považuje za účelové, zavádzajúce a právne irelevantné. Už počas konania na súde prvej inštancie účelovo zamlčoval skutočnosť, že zmenil zamestnanie, zavádzal súd tvrdeniami o svojich výdavkoch, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako nepravdivé a nepreukázané a zároveň svoje účelové a ničím nepreukázané tvrdenia opakovane počas konania účelovo menil a prispôsoboval tomu, ako mu to vyhovovalo. Napríklad uvádzal nepravdivé tvrdenia ohľadne svojich nákladov, konkrétne na auto a výdavky s ním súvisiace, keď začiatkom júna 2017 uviedol, že mal vlastné auto Ford a následne, keď mal predložiť technický preukaz, uviedol na ďalšom pojednávaní, že auto má požičané od rodičov. Rovnako nepravdivé je jeho tvrdenie, že súd neskúmal jej majetkové pomery, pričom v odôvodnení rozsudku sú uvedené. V tejto súvislosti poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd pri určení výživného má prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V tomto smere sú pre určenie výživného podstatné odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Dôvodnosť zvýšenia výdavkov maloletého po nástupe do predškolského zariadenia bola v konaní preukázaná a v odôvodnení rozsudku špecifikovaná. Zároveň podotýka, že pri určovaní primeraných výdavkov na dieťa súd vychádza zo svojej praxe a ustálenej judikatúry, ktorou sú už stanovené výšky primeraných výdavkov v jednotlivých etapách vývoja dieťaťa. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že aj tvrdenia otca o cene dopravy na trase Viedeň - Košice uvádzané v odvolaní sú účelovo navýšené. Poukazuje na to, že pokiaľ by otec použil autobusovú

dopravu, náklady na cestovné Košice - Viedeň by boli 21,50 € jednosmerne, o čom svedčí predložený sken z online predaja spoločnosti Eurobus a.s.. Podotýka, že odvolanie otca je účelové aj v tom smere, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval výživné pre maloletého vo výške 200 € a v odvolaní už uvádza sumu 160 €. Uviedla, že žije naďalej sama v domácnosti len s mal. R. a z toho dôvodu je celá starostlivosť o dieťa iba na nej, má možnosť sa zamestnať len v obmedzenom čase od 8.00 do 16.00 hod. z dôvodu, že škôlka je otvorená maximálne do 17.00 hod. a podľa toho si aj hľadá prácu. Každý mesiac si aktívne hľadá prácu na internetovej stránke Profesia, chodí na pohovory a zároveň sa zúčastňuje pohovorov, na ktoré ju posiela úrad práce. Dobrovoľnícka činnosť je činnosť, ktorú nemusí uchádzač o zamestnanie absolvovať, ale ona sa rozhodla tak, aby mala aspoň nejaký príjem do domácnosti. Otec dieťaťa nie je obmedzovaný časom, keďže nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, nepodieľa sa na jeho výchove a môže robiť, koľko chce, pričom nie je obmedzovaný ani zdravotným stavom svojím ani zdravotným stavom dieťaťa. Ďalej uviedla, že otec realizuje návštevy dieťaťa cca osemkrát ročne v čase a na mieste, ktoré si určí on sám, bez zabezpečenia stravy pre maloletého. Vzhľadom na to výdavky, ktoré otec deklaruje, pokiaľ ide o návštevy maloletého 40 až 60 €, považuje za navýšené. K vyjadreniu pripojila ďalej potvrdenia o jej reakcii na ponuku portálu Profesia.sk, ako aj vyhodnotenie výberového konania Alza.sk a Howe Slovensko s.r.o..

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naďalej zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní a zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. K vyjadreniu pripojil výplatné pásky za obdobie jún až august 2017, ako aj výpis z účtu za obdobie od 1.6. do 11.9.2017.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že neuvádza žiadne nové skutočnosti a k týmto sa už v priebehu konania náležite vyjadrila. Rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

6. Podľa § 2 ods. 2 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie a mali by tak za následok iné, pre otca priaznivejšieho rozhodnutie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca o arbitrárnosti a neodôvodnenosti rozsudku či nepodložených úvahách súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným či arbitrárnym s tým, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

9. Zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku týkajúcich sa rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nepochybne vyplýva, že kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace so zdravotným stavom, dochádzkou dieťaťa do predškolského či školského zariadenia, teda potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, školskej dochádzky,

záujmovej činnosti a podobne. Potreby detí v rovnakom veku a eventuálne na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti dieťaťa, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie spojené s vysokými finančnými výdavkami. Rozsah uspokojovania týchto potrieb je daný schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú výlučne jeho bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom od 1.4.2005 (zákon č. 36/2005 Z.z.) upustila od zásady spotrebného charakteru výživného, keď zaradila medzi kritériá určovania rozsahu výživného aj majetkové pomery povinného rodiča, či právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom odôvodnenými potrebami dieťaťa môže byť aj tvorba úspor. Pri určovaní rozsahu výživného od povinného rodiča súd musí prihliadať aj na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov, nakoľko výkonom osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodiča zabezpečujúceho starostlivosť o dieťa primerane kompenzuje. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

10. Súd prvej inštancie zjavne vychádzal zo zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a v ďalšom konaní odstránil aj zmätočnosť a nejasnosť skutkových zistení v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom jeho úvahy o primeranosti určeného rozsahu vyživovacej povinnosti otca sú konzistentné, logické a vychádzajúce z ustálenej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorého cieľom je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne môže použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo o iné potreby. Súd takto nemá povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primerane vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať a vyhodnocovať výdavky otca na mobil, internet, poistky, spôsob zabezpečovania dopravy či už v rámci Rakúska alebo Slovenska či výdavky súvisiace s jeho súkromným životom, ako namieta v odvolaní. Napokon súd prvej inštancie k niektorým otcom zvýrazňovaným výdavkov, predovšetkým na cestovné, stanovisko zaujal, s ktorým hodnotením sa odvolací súd stotožňuje. Nedôvodné sú i námietky otca vo vzťahu k odôvodneným potrebám dieťaťa či pomerom matky, nakoľko matka v priebehu konania neprezentovala žiadne nadštandardné potreby dieťaťa vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, pričom je nepochybné, že tak ako otec dieťaťa, aj matka a dieťa musia niekde bývať, stravovať sa, obliecť sa, zabezpečiť si hygienické potreby či prepravu a určitú mieru kultúrneho vyžitia. Skutočnosť, že matka je vlastníčkou bytu, čím poskytuje dieťaťu bývanie, zjavne nie je okolnosťou, ktorá by výrazným spôsobom ovplyvňovala jej možnosti a schopnosti uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Vzhľadom na to, že je osamelou matkou zabezpečujúcou starostlivosť o dieťa v predškolskom veku, je zjavné, že jej uplatnenie na trhu práce je momentálne sťažené aj vzhľadom na častú chorobnosť dieťaťa, čo je potencionálnymi zamestnávateľmi, ako je všeobecne známe, často vnímané negatívne. Napokon matka je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, popritom vykonáva dobrovoľnícku činnosť, aby aspoň týmto spôsobom zlepšila svoju finančnú situáciu, čo komplexne preukazuje, že jej schopnosť zabezpečovať si potrebný zdroj príjmov je obmedzený, pričom ak by odmietla zamestnanie, bol by to dôvod na vyradenie z evidencie uchádzačov.

12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .