Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. Š., F.. XX.X.XXXX, T. H.S. XXX/XX, T., o zaplatenie 1.861,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/141/2016-68 z 20.10.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.564,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalobcovi sa priznáva náhradu trov konania vo výške 68 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 6.7.2015 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s úrokovou sadzbou 11,50 %, fixnou do splatnosti. Úver bol s poistením vo výške 0,73 eur mesačne. Výška anuitnej splátky 29,91 eur, termín splatnosti 1. splátky 27.7.2015, počet anuitných splátok 108, splatných mesačne k 25. dňu v mesiaci, splatnosť úveru 25.6.2024, splácanie inkasom z účtu, výška RPMN 13,24 %, priemerná RPMN 16,33 %, odplata 14,94 %, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 3.290,38 eur. Zmluva tiež obsahovala ustanovenie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP).

3. Výzvou z 27.10.2016 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 1.958,02 eur a 30,- eur za upomienku, a to najneskôr do 6.11.2016 z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru pre jeho neplnenie. Z prehľadu účtu žalovanej vyplýva, že na účet žalobcu uhradila 375,83 eur do zosplatnenia úveru. Suma 228,56 eur bola započítaná na úroky, suma 138,51 eur na istinu a suma 8,76 eur na poistné. Dlh na istine predstavoval sumu 1.861,49 eur. Omeškanie bolo stanovené od 25.7.2016 a k zosplatneniu dlhu došlo 27.10.2016 v sume 1.925,89 eur. Úroky z omeškania boli vyčíslené na sumu 0,67 eur.

4. V predmetnej úverovej zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z.z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia žiadaných v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku,

výška splátok poplatkov. Je uvedená len jedna suma splátky (anuitná), avšak z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko ide na splátku úroku. Tieto údaje nevyplývajú ani zo Všeobecných obchodných podmienok. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 60,- eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je dodávateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky so zreteľom na to, že túto okolnosť už súdy v minulosti judikovali. Nemožno akceptovať ani celkovú výšku nákladov na úver podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V celkových nákladoch spotrebiteľa na úver nie je započítané poistné (§ 2 písm. g) citovaného zákona), ktoré nie je v zmysle VOP súčasťou anuitnej splátky, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru vo výške 2.000,- eur a prípadne nárok na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalovaná je povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, zníženú o plnenie žalovanej. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 2.000,- eur. Žalovaná uhradila na účet žalobcu 375,83 eur a zostáva jej zaplatiť 1.564,17 eur.

5. Okrem istiny vo výške 1.564,17 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.10.2016 do zaplatenia, keďže žalovaná je naďalej v omeškaní so zaplatením dlhu. Tento úrok si žalobca uplatnil za obdobie od 28.10.2016 a od tohto obdobia bol mu aj priznaný. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z.z., treba konštatovať, že túto okolnosť nesankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

9. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, treba konštatovať, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP) a niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere, pričom ďalšie sa nachádzajú v OP alebo VOP. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuitná splátka sa nemení počas celej doby splácania dlhu a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.

10. V tejto súvislosti treba poukázať na čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/ EHS, v spojení s článkom 3 písm. m) tejto Smernice, pričom tento čl. 10 ods. 1, 2 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zároveň čl. 10 ods. 2 písm. h) citovanej Smernice treba vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Zároveň čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ES treba vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

11. Je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Aj zo stanoviska NBS vydaného v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej vyplýva, že nemožno podľa Smernice č. 2008/48/ES žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, t.j. fakticky požiadavku na rozpis splátok po častiach.

12. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., treba konštatovať, že použitie časti poskytnutej sumy žalovanej na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v odseku 1.2 ( poplatok za poskytnutie úveru ) nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanej žalobcom a neznižuje istinu dlhu žalovanej. S poskytnutím úveru žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutné súvisiace organizačné a administratívne priame, či nepriame náklady, preto je požiadavka na predmetný poplatok dôvodná a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch boli teda v predmetnej úverovej zmluve dodržané.

13. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch (poistné), treba poukázať na to, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok a výšky splátok a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru. Táto okolnosť je v súlade s § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, podľa ktorého sa poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo a ani nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

17. Vo vzťahu k preskúmavanej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie treba konštatovať, že súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho rozhodnutie je vecne správne, aj keď nie je nevyhnutne možné súhlasiť so všetkými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo však nemení nič na vecnej správnosti tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) (§ 11 ods. 1 písm. b) citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch).

20. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek dlhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy).

21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to 6.7.2015, ktorej predmetom bol úver vo výške 2.000,- eur, bezúčelový s úrokovou sadzbou 11,50 % ročne, ktorý bližšie popísal vo svojich skutkových zisteniach aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide teda nepochybne o spotrebiteľský úver a vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľského charakteru.

23. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a napokon dospel k záveru o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a bez poplatkov.

24. V zhode so súdom prvej inštancie totiž aj odvolací súd súhlasí so záverom, že predmetná úverová zmluva neobsahuje povinnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, totiž detailnú špecifikáciu obsahujúcu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Predmetná úverová zmluva síce obsahuje údaj o výške anuitnej splátky, o termíne jej splatnosti (27.7.2015), počet anuitných splátok v počte 108, ako aj periodicitu splatnosti anuitnej splátky, a to k 25. dňu kalendárneho mesiaca, ako aj splatnosť úveru k 25.6.2024, avšak je zrejmé, že tieto údaje a informácie nekorešpondujú so znením ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého (v zmysle vyššie uvedeného) sa vyžaduje detailná špecifikácia a rozčlenenie, aká časť splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, pričom tento nedostatok v obsahu úverovej zmluvy spája zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona so sankciou spočívajúcou v prezumpcii predmetného úveru ako úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

26. V tomto smere nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu spočívajúcou vo výklade čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie pod č. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, pretože aj právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri súčasnej právnej úprave na nemožnosť priamej aplikácie tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v rozhodovacej činnosti súdov a pochopiteľne aj na nemožnosť priamej aplikácie uvedených článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán, ktoré sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

27. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentov a Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

28. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk, 21.12.2016).

29. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní poukazujúcou na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj VOP a OP. V tejto súvislosti treba konštatovať, že nestačí len odkaz na VOP alebo OP, pretože informácie, ktoré sú uvedené v týchto dokumentoch nie sú zakotvené do samotnej úverovej zmluvy, čo treba kvalifikovať ako porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Pokiaľ ide o obchodné podmienky, treba poukázať na významnú judikatúru, ktorá sa touto problematikou zaoberá (závery Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. I.ÚS 3512/11), z ktorej vyplýva, že treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo, a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

31. Možno mať síce pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa toho, že dôvodom pre určenie predmetného úveru ako bezúročného a bezpoplatného je absencia náležitostí úverovej zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. m) Zákona o spotrebiteľských úveroch (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky), pretože zákon v § 11 s eventuálnou absenciou tejto náležitosti nespája sankciu bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Existujú pochybnosti aj o správnosti záveru súdu prvej inštancie v tom smere, že do celkových nákladov spotrebiteľa (RPMN) nie je započítané poistné, pretože z ustanovení § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v celkových nákladoch sa poplatky týkajúce poistného majú uviesť vtedy, ak spotrebiteľ musí uzavrieť úverovú zmluvu, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané, t.j. v rovine nutnosti na strane žalovanej takúto poistnú zmluvu uzavrieť. Tieto okolnosti však nič nemenia na principiálnej správnosti súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie predmetného úveru za bezúročný a bezpoplatný na základe absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.

32. Správne je takto záver súdu prvej inštancie pokiaľ za týchto okolností nezohľadnil úroky a žiadny z poplatkov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní pri ustálení celkovej sumy, ktorú má žalovaná žalobcovi zaplatiť a vychádzal z toho, že na základe vyššie uvedených právnych záveroch (pri súčasnej bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru) dlhuje žalovaná žalobcovi sumu 1.564,17 eur s príslušným úrokom z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatnil, t.j. od 28.10.2016 do zaplatenia.

33. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .