Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-190-2017.pdf
PDF · 116.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/190/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: P. P., narodený XX. Z. XXXX, bytom O. X, A., zastúpeného Okenica Šula & Co., s.r.o., so sídlom Pražská 11, Bratislava (predtým Zámocká 30, Bratislava), proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 1.700 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9. januára 2017 č.k. 28C/266/2016-121 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 9. januára 2017 č.k. 28C/266/2016-121 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.700 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.700 € od 14. februára 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že v čase po odťahu motorového vozidla bolo toto poškodené tak, že náklady na jeho opravu, podľa predbežnej kalkulácie v sume 6.340,48 Eur vysoko prevyšujú cenu, za ktorú je možné si podľa ponuky na trhu použitých motorových vozidiel, zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo, ani že na trhu použitých motorových vozidiel je možné si zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo najmenej za sumu zodpovedajúcu výške uplatneného nároku 1.700 €. Naproti tomu žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, že motorové vozidlo bolo poškodené neznámou treťou osobou, ako aj to, že v čase poškodenia bolo umiestnené v uzavretom areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach. Za tohto stavu súd uzavrel, že skutočnosť výšky škody, spôsobenej žalobcovi poškodením motorového vozidla nebola v konaní spornou a ako z nespornej z nej súd vyšiel postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. Ťažisko sporu tak spočívalo len na posúdení existencie základu uplatneného nároku na náhradu škody, k čomu bolo potrebné zodpovedať medzi stranami sporné právne otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu žalovaného.
3. Po citácii § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 420a OZ a § 415 OZ posúdil súd nárok žalobcu čo do istiny uplatnenej pohľadávky za dôvodný.
4. Vo svojich úvahách súd vyšiel z toho, že jedným z nevyhnutných predpokladov pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je existencia vzťahu príčinnej súvislosti medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá a škodou, a to bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na princípe prezumovaného zavinenia (§ 420 Občianskeho zákonníka) alebo zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (§ 420a Občianskeho zákonníka). Pritom o vzťah príčinnej súvislosti ide, pokiaľ škoda vznikne následkom protiprávneho úkonu škodcu, poprípade je následkom škodovej udalosti, a teda pokiaľ je zrejmé, že nebyť protiprávneho úkonu či škodovej udalosti, k škode by nedošlo. Právna teória i aplikačná prax súdov sú zajedno v tom, že reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, keď vstupuje do deja iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúcou. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, súd konštatoval, že i keď žalovaný prostredníctvom organizačného útvaru mestskej polície v rámci územia mesta Košice nesporne pravidelne a organizovane realizuje odťah motorových vozidiel, ktorá činnosť bezpochyby má prevádzkovú povahu, škodlivý následok v danom prípade nebol spôsobený typickými, či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje táto činnosť navonok, bez ohľadu v tejto súvislosti na to, či táto činnosť bola alebo nebola realizovaná správne (včítane oprávnenosti odťahu), ale za bezprostrednú príčinu poškodenia motorového vozidla žalobcu možno v tomto prípade označiť protiprávne konanie tretej osoby (tretích osôb), ktoré s prevádzkovou činnosťou žalovaného nijako nesúvisí. Medzi škodou, vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu a medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného preto podľa posúdenia súdu niet príčinnej súvislosti a tak žalovaný za túto škodu nezodpovedá podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, ako sa mylne domnieval žalobca. Inak ale súd posúdil zodpovednosť žalovaného z pohľadu ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti za škodu je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu, ktorá, ako už bolo spomenuté sa predpokladá. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. A práve v zanedbaní preventívnych opatrení žalovaným súd vzhliadol jednu z príčin, ktoré k vzniku škody viedli. Vo všeobecnosti možno povedať, že podľa príkazu vyplývajúceho z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je po ňom, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, možné rozumne požadovať a ktorý je, objektívne vzaté, spôsobilý škode zabrániť alebo ju aspoň, či už z hľadiska vzniku alebo rozsahu, eliminovať. Prirodzene, v zásade nie je možné predvídať akúkoľvek škodu, ktorá v budúcnosti môže nastať a preto kladenie neprimeraných nárokov na prevenčnú povinnosť vo vzťahu i k takýmto (pri náležitej starostlivosti nepredvídateľným škodám) by prakticky viedlo k vyvodzovaniu objektívnej zodpovednosti za škodu (viď. rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.6.1986, publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 36/1988). O takúto, vo vzťahu k žalovanému neprimeranú požiadavku na prevenčnú povinnosť sa však celkom zrejme nejedná. Treba si totiž uvedomiť, že žalovaný, ako už bolo spomenuté vyššie, vykonáva odťah motorových vozidiel ako pravidelnú činnosť (nie jednorazovú) pri ktorej dočasne odníma motorové vozidlo z fyzickej dispozície jeho vlastníka, ktorý tak stráca možnosť ovplyvniť jeho umiestnenie a spôsob ochrany. Práva v tomto smere, s ktorými sú ale nevyhnutne spojené i povinnosti a zodpovednosť, dočasne spočívajú na žalovanom, od ktorého tak možno so zvláštnym zreteľom tiež na to, že odťahom zasahuje do výkonu vlastníckych oprávnení iného a so zreteľom tiež na to, že Mestská Polícia Košice, ktorá odťah fyzicky vykonala, je poriadkovým útvarom žalovaného, plniacim úlohy mimo iného tiež na úseku ochrany majetku obyvateľov (§ 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii), rozumne očakávať, že vykoná primerané opatrenia na zabránenie možnosti poškodenia vozidla inou osobou. V danom prípade žalovaný ozrejmil, že motorové vozidlo žalobcu spoločne s ďalšími 16 vozidlami, ktoré odtiahol za rovnakých okolností, bolo umiestnené v uzavretom (oplotenom) areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach s tým, že sa spoliehal na to, že keďže v tomto areáli bolo zabezpečené stráženie, sú takto dostatočne chránené aj v areáli na osobitnom mieste umiestnené motorové vozidlá. V tejto súvislosti žalovaný nevedel uviesť, či ochranu areálu zabezpečovala strážna služba alebo vrátnik, ani či táto ochrana bola nepretržitá, potvrdil však, že strážnik (strážna služba) do časti objektu, kde motorové vozidlá boli umiestnené nechodieval, a preto ochranu vozidiel zabezpečoval
aj sám, prostredníctvom svojho poriadkového útvaru, a to pravidelnými kontrolami, naposledy 11 dní pred zistením poškodenia motorových vozidiel. Podľa názoru súdu však tieto opatrenia, so zreteľom na už uvedené okolnosti, nemožno považovať za dostatočné, zodpovedajúce stupňu starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je možné rozumne požadovať či už od obce rovnako ako aj od iného subjektu vykonávajúceho nútený odťah motorových vozidiel. Žalovaný sa podľa posúdenia súdu celkom iracionálne spoliehal na to, že umiestnením motorových vozidiel v oplotenom areáli, je ich ochrana pred zásahmi tretích osôb dostatočne zabezpečená. Ako sa ukázalo, nie len oplotenie, ale ani strážnik, či strážna služba týmto zásahom nezabránili, pritom zo skutočnosti, že došlo k poškodeniu zároveň 16 áut, v prípade motorového vozidla žalobcu rozbitím všetkých sklenených výplní a svetiel, „odbitím“ spätných zrkadiel, zničením interiéru a zničením (zrejme prerezaním) všetkých plášťov, a teda zrejmým hrubým vandalizmom, s prihliadnutím tiež na to, že poškodenie napriek rozsahu a spôsobu akým k nemu došlo nezistil strážnik, ale až žalovaný pri priebežnej kontrole, možno mať za to, že pri danom rozsahu a organizácii stráženia areálu, vzniku škody na motorových vozidlách účinne zabrániť ani nemohlo. Pritom, ako žalovaný v konaní potvrdil, mal k dispozícii iné zabezpečené a strážené priestory na Jarmočnej ul. v Košiciach, kde umiestňoval odťahované autá u ktorých bol predpoklad len krátkodobého zotrvania, ktoré mal podľa názoru súdu využiť pre účinné zabránenie vzniku škody i v prípade žalobcu. Pokiaľ tak neurobil, motorové vozidlo riadne nezabezpečil pred vandalizmom a páchatelia takejto činnosti zostali neodhalení, zodpovedá podľa názoru súdu i požiadavke spravodlivosti a rozumného usporiadania právneho vzťahu strán, že za škodu na motorovom vozidle zodpovedá žalovaný. Základ uplatneného nároku bol teda v danom prípade daný a nakoľko skutková otázka výšky škody, nebola medzi stranami sporná, súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi škodu v ním uplatnenej výške.
5. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania vyšiel súd z toho, že žalobca v konaní tvrdil, že na zaplatenie náhrady škody vyzval žalovaného listom zo dňa 24. januára 2013, pričom okamih doručenia tohto listu žalovanému už netvrdil ani nepreukázal. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že k doručeniu písomnej výzvy na plnenie došlo dňa 12. februára 2013 s tým, že ani okamih doručenia tejto písomnosti v konaní nepreukázal. Za tejto procesnej situácie súd vyšiel z tvrdenia okamihu doručenia žalovaného, ktoré nakoľko žalobca nespochybnil, považoval ho súd za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Najneskôr nasledujúceho dňa po doručení výzvy na plnenie mohol žalovaný plniť s následkami včasného plnenia a nakoľko tak neurobil, druhým dňom po doručení tejto písomnosti sa dostal do omeškania s plnením záväzku, následkom čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Počnúc dňom 14. februára 2013 až do zaplatenia súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 1.700 € vo výške 8,75 % ročne, podľa § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.700 € s príslušenstvom, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a návrh žalobcu zamietnuť, správne znenie „zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť“.
8. Uviedol, že dňa 14. decembra 2011 bolo príslušníkmi Mestskej polície v Košiciach zistené, že na parkovisku O. č. X v A.Š. sa nachádza nepojazdný a poškodený vrak, ktorý bol po siedmych mesiacoch z verejného priestranstva odstránený a uložený na parkovisku mestskej polície v areáli Bytového podniku mesta Košice (BPMK, s.r.o.) v Košiciach. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že na vozidle bola poškodená len pravá predná časť s tým, že „bol vystrelený pravý predný tlmič“. Vozidlo bolo umiestnené v areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. dňa 28. júla 2012.
9. Pracovníci Mestskej polície v Košiciach priebežne kontrolovali stav vozidiel, ktoré sa nachádzali v uzamknutej hale v areáli BPMK, s.r.o. Košice. Bolo tomu aj dňa 8. augusta 2012, kedy bola veliteľom stanice Juh a jeho zástupcom vykonaná kontrola haly a vozidiel v nej umiestnených, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Dňa 17.8.2012 bolo zistené násilné vniknutie do haly v areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., ktoré bolo neodkladne oznámené Policajnému zboru SR - OO PZ SR Nad Jazerom, ktoré udalosť zdokumentovalo. Príslušníci policajného zboru SR zistili, že neznámy páchateľ poškodil 16 motorových vozidiel z celkového počtu 17 vozidiel. Žalovaný dňa 13. septembra 2012 vyzval žalobcu na prevzatie vozidla, ktorú žalobca prevzal dňa 29. septembra 2012. Na túto
výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 12.10.2012, v ktorom oznámil, že si vozidlo do vyriešenia prípadu nepreberie. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný mal zabezpečiť motorové vozidla pred vandalizmom a páchateľmi, ktorí po takejto protiprávnej činnosti zostali neodhalení. Poznamenal, že v takomto prípade podľa názoru súdu, by podľa tejto logiky, bol žalovaný zodpovedný aj za škody spôsobené živelnou pohromou, podpaľačstvom, teroristickým útokom a podobne.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť a pre prípad, že odvolací súd nezistí dôvody pre odmietnutie napadnutého odvolania, napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie a nie je zrejmé, ani z akých dôvodov.
11. Poznamenal, že z vykonaného dokazovania vyplýva a v súdnom spise je založená fotodokumentácia predmetného motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že predmetné motorové vozidlo nebolo vyradené z evidencie motorových vozidiel a malo riadne pridelené i namontované evidenčné čísla vozidla. Vyslovil názor, že žalovaný nebol oprávnený odstrániť z verejného priestranstva motorové vozidlo žalobcu. Žalobcovi mohla byť maximálne žalovaným uložená povinnosť zaplatiť poplatok za „zaujatie“ verejného priestranstva.
12. Žalovaný odstránil motorové vozidlo z verejného parkoviska a uložil ho do svojho areálu BPMK, s.r.o. v Košiciach bez toho, aby motorové vozidlo bolo prekážkou cestnej premávky, resp., že by stalo na mieste, kde je zakázané stáť. Žalovaný teda v danom prípade konal bez príslušného zákonného zmocnenia, a teda v rozpore so zákonom. Už samotné konanie (postup) žalovaného, ktorým došlo k odstráneniu motorového vozidla z verejného priestranstva a jeho umiestnenie do areálu BPMK, s.r.o. v Košiciach bez zákonného oprávnenia, je porušením zákona i úradného postupu zo strany žalovaného. Žalovaný pri výkone „odťahovania motorových vozidiel“ musí postupovať podľa príslušných zákonných zmocnení a len z dôvodov, ktoré ho na predmetný odťah oprávňujú (prekážka cestnej premávky), nakladať s takto odtiahnutým motorovým vozidlom s odbornou starostlivosťou a umiestniť takto odtiahnuté motorové vozidlo na miesto na to určené.
13. Aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii na umiestňovanie odtiahnutých áut zabezpečené a strážené priestory na P. ulici v A., žalovaný umiestnil neoprávnene odtiahnuté motorové vozidlo žalobcu do areálu BPMK s.r.o. s tým, že sa mylne a neodôvodnene spoliehal na to, že keďže v tomto areáli bolo zabezpečené stráženie objektu BPMK s.r.o. (administratívnej budovy), sú takto dostatočne chránené motorové vozidlá umiestnené na osobitnom mieste (parkovisku), v inej časti areálu.
14. V tejto súvislosti ani sám žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nevedel uviesť, či ochranu areálu (objektu, BPMK s.r.o.) zabezpečovala strážna služba alebo vrátnik, ani to, či táto služba bola nepretržitá. Žalovaný poznamenal, že ochranu zabezpečoval aj sám prostredníctvom svojho poriadkového útvaru, údajne „pravidelnými kontrolami“. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného, naposledy takýmto spôsobom vykonal „pravidelnú kontrolu“ 11 dní pred zistením poškodenia motorových vozidiel. Žalobca poukázal na to, že pri danom rozsahu a organizácii stráženia areálu možnému vzniku škody na tam umiestnených motorových vozidlách žalovaný účinne zabrániť nemohol. Tým žalovaný porušil svoju zákonnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. marca 2018 o 12.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. marca 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
19. Aj keď žalovaný v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu vo veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.
25. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku v jeho potvrdzujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
26. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného, podrobne sú uvedené aj úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci s odkazom na zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy, aj s ich podrobným rozborom.
27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :
28. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
29. Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, majetková ujma, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus).
30. Zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok stanovených v § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže jeho zodpovednosti zbaviť. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať) a tým ako konať mal, aby dostal zadosť svojej povinnosti uloženej právnymi predpismi či inou právnou skutočnosťou, napr. zmluvou.
31. Popri porušeniu povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnej prevencie) ukladajúcej každému počínať si takým spôsobom, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví a na majetku a na iných hodnotách (§ 415 OZ), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah, či nie. Porušenie tejto povinnosti je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ.
32. Občianskoprávnu prevenciu možno charakterizovať ako súhrn spôsobov a foriem predchádzať ohrozeniu a porušovaniu subjektívnych občianskych práv, t.j. práv, ktoré sú upravené a chránené normami občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle. Vlastný obsah úpravy občianskoprávnej prevencie spočíva v stanovení určitého systému prevenčných právnych povinností, ako aj nepriaznivých právnych následkov (sankcií) spojených s ich ohrozením či porušením.
33. Inými slovami povedané, každý je podľa § 415 OZ povinný zachovať vždy taký stupeň bdelosti (starostlivosti, ostražitosti a pozornosti), ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumovo požadovať, a ktorý - objektívne posudzovano - je spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť vznik riziku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie (mu) však neukladá povinnosť predvídať v budúcnosti každý možný vznik škody. Ak si niekto nepočínal v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu § 420, § 421 OZ.
34. Odvolací súd v súlade s uvedenými všeobecnými princípmi tzv. generálnej prevencie dôvodí v pomeroch konkrétneho prípadu, že žalovaný sa iracionálne spoliehal na to, že umiestnením motorových vozidiel v oplotenom areáli, je ich ochrana pred zásahmi tretích osôb dostatočne zabezpečená. Ako sa ukázalo nielen oplotenie, ale ani „strážnik“, či strážna služba týmto zásahom nezabránili. Nemožno obísť ani tú skutočnosť, že došlo k poškodeniu 16 áut, a v prípade motorového vozidla žalobcu rozbitím všetkých sklenných výplní a svetiel, „odbitím“ spätných zrkadiel, zničením interiéru a zničením (s najväčšou pravdepodobnosťou prerezaním) všetkých plášťov, zrejmým hrubým vandalizmom. S prihliadnutím tiež na to, že poškodenie napriek rozsahu a spôsobu akým k nemu došlo nezistil strážnik, ale až žalovaný pri priebežnej kontrole, možno mať za to, že pri danom rozsahu a organizácii stráženia tohto areálu, vzniku škody na motorových vozidlách sa účinne zabrániť ani nemohlo.
35. Osobitne treba zdôrazniť, že žalovaný ako to sám v konaní potvrdil, mal k dispozícii iné zabezpečené a strážené priestory na Jarmočnej ulici v Košiciach, kde umiestňoval odťahované autá, v ktorých bol predpoklad len krátkodobého zotrvania, ktoré mal podľa názoru súdu využiť aj pre účinné zabránenie vznik škôd i v prípade žalobcu.
36. K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na parkovisku na ulici O. č. X sa nachádzal nepojazdný a poškodený vrak motorového vozidla žalobcu. Nielen z výpovede žalobcu, ale aj z fotodokumentácie založenej v spise je zrejmé, že na parkovisku na ulici O. č. X v A. sa nachádzalo poškodené motorové vozidlo žalobcu, na ktorom bola poškodená pravá predná časť vozidla po „vystrelení pravého predného tlmiča“.
37. Možno súhlasiť so žalovaným, že v spisovom elaboráte sa nachádza aj fotodokumentácia vraku vozidla žalobcu, ale toto vozidlo bolo poškodené „v uzamknutej“ hale v areáli BPMK. Neobstojí ani
tvrdenie žalovaného, že vykonal primerané opatrenia na zabránenie možnosti poškodenia vozidla inou osobou. O opaku svedčí vrak vozidla žalobcu po poškodení vozidla v uzamknutom areáli BPMK neznámym páchateľom.
38. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).