Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoSr/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej M. O., Š. XXX, o zaplatenie 288 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9Csr/2/2016-49 z 29.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti výroku I. M e n í rozsudok výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 58 € istiny s úrokmi z omeškania vo výške 8 % od 26.8.2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 10 €, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v mesiaci, nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 230 € s úrokom z omeškania 8 % ročne od 26.8.2013 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 10 € mesačne počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol ako rozhodol Okresný súd (ďalej len OS) Spišská Nová Ves rozsudkom 4C/316/2014-51 z 30.4.2015, ktorý Krajský súd v Košiciach rozsudkom 9Co/472/2015-73 z 8.6.2016 potvrdil a ktorý nadobudol právoplatnosť 13.7.2016, na čo Rozhodcovský rozsudok (ďalej len rozhodcovský rozsudok) SR 10877/14 zo 6.11.2014 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. zaviazal žalovanú a z čoho vychádzal a, čo žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla. Ďalej, citujúc znenie § 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov, uviedol čo v konaní 4C/316/2014 nebolo sporné, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to spisom OS Spišská Nová Ves 4C/316/2014, rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere č.701501028 z 9.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná uzavrela so žalobcom úverovú zmluvu č.701501028 z 9.10.2012, na základe ktorej bol jej poskytnutý úver v celkovej výške 350 €, ktorý sa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 62 € v počte 10 a súčasne sa zaviazala zaplatiť veriteľovi poskytnutý úver zvýšený o poplatok 270 €, teda celkovo mala uhradiť 620 €. V zmluve o úvere, ktorou disponovala žalovaná, absentuje údaj o výške ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) a kolónka RPMN nie je vypísaná, čo je zrejmé z uvedenej zmluvy založenej na č.l.6 spisu 4C/316/2014. Žalovaná preukázateľne uhradila 1. splátku 62 € 5.2.2013 pred začatím rozhodcovského konania a následne uhradila ako to dokladoval žalobca formou splátok celkom 120 €, a to nasledovne: v splátkach po 5 € mesačne: 9.10., 12.11., 11.12.2014, 9.1.,5.2.,16.3., 2.4.,19.5.,19.6.,

21.7.2015, 19.8., 21.9., 20.10., 19.11., 19.11., 16.12.2015, 19.1., 19.2., 18.3., 19.5., 21.6., 19.7., 20.9.2016 a 19.1.2017. Citujúc znenie § 1 ods.1,2,§ 2 písm. a/,b/,d/,§ 9 ods.2 písm. f),g),k) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy,§ 52 ods.1,3,4,§ 517 ods.2, O. z.,§ 3 ods.1 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného a účinného do 31.1.2013,§ 10c nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 215 a § 232 ods.2,3,4 CSP, ďalej uviedol: V konaní nebolo sporné, že vzťah založený zmluvou o úvere č.701501028 z 9.10.2012 uzavretou medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľsko-právnym a teda, že uvedená zmluva by mala spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákonných definícii § 53 ods.1 a n. O. z. a aj podľa zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Opätovne cituje znenie § 52 ods.1,3,4 O. z., platného čase uzatvárania uvedenej zmluvy. Z predloženej zmluvy o úvere, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy, založené touto zmluvou, je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Už pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o úvere je zmluvou formulárovou a žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Ak chcela získať úver, mohla túto zmluvu buď podpísať alebo nepodpísať. Do tejto formulárovej zmluvy vopred predtlačenej, boli sprostredkovateľom dopisované údaje, pričom zvyšná časť textu zmluvy vrátane zmluvných dojednaní a všeobecných úverových podmienok je písaná malými písmenami a žalovaná ako priemerný spotrebiteľ, nebola objektívne schopná pochopiť, akú zmluvu vlastne podpísala. Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zák. alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom s poukazom na § 39,§ 53 ods.1,4,§ 54 ods.1,2 a § 3 ods.1 O. z. Dodáva, že predmetná zmluva tiež nemá náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. c) zák. o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva neobsahuje adresu a ani bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe uvedeného podľa § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej preukázateľne bol poskytnutý úver 350 €, na úhradu ktorého podľa prehľadu splátok predložených žalobcom uhradila 120 €, preto bola zaviazaná k úhrade istiny 230 € a to formou splátok po 10 € mesačne s prihliadnutím na jej ťaživú finančnú situáciu, ktorá bola konštatovaná aj v konaní 4C/316/2014 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané podľa cit. § 517 ods.2 O. z. podľa bodu 4 VPPÚ do omeškania s úhradou záväzku spočívajúceho v neuhradenej istine (poskytnutých finančných prostriedkov) za poskytnutie úveru 26.8.2013. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vl.nar.č.87/95 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu. Napokon, citujúc znenie § 255 ods.2 CSP, uviedol, že žalobca uplatnil v konaní voči žalovanej nárok celkom 471,60 €, úspešný bol vo výške 230 €, preto o náhrade trov konania rozhodol podľa uvedeného zákonného „opatrenia“. 3. Žalobkyňa podala proti Rozsudku odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote v súlade s § 362 a napáda výrok Rozsudok v celom rozsahu. I. ODVOLACIE DÔVODY. Má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. b),d),f) a h) (jeho znenie cituje). II. OPIS ROZHODUJÚCICH SKUTOČNOSTÍ. 9.4.2012 uzavrela v postavení veriteľa so Žalovanou v postavení dlžníka zmluvu o úvere č.701501028, na základe ktorej poskytla jej úver 350 € a Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver „zaviazal“ vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 270 €, t. j. vrátiť celkovo 620 €, a to v 10. mesačných splátkach po 62 € počnúc 8.11.2012 (ďalej len Zmluva; poznámka žalobkyne). Žalovaná nehradila splátky riadne a včas, na jej výzvy a upomienky nereagovala a dostala sa do omeškania (dlh zo Zmluvy sa stal splatným 12.4.2014) čím došlo k rozšíreniu jej záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy. Uplatnila si svoje zmluvné nároky pred príslušným súdom, ktorý rozhodol Rozsudkom o jej žalobnom nároku a žalobu sčasti zamietol. III. PRÁVNA POVAHA ZMLUVY O ÚVERE. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Znenie ich ods.19, ako aj znenie § 262 ods.1,2 Obch. zák. cituje. Obligatórna pôsobnosť Obch. zák. pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán rozšírená. Predpokladom platnej dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obch. zák. je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorý bola v

danom prípade dodržaná. Dohoda o voľbe Obch. zák. môže byť súčasťou zmluvných ust. vo forme odkazu na relevantné ust. Obch. zák., môže byť formulovaná ako osobitné ust. zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode. Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Žalovaný bol oboznámený „z“ predmetnými ust. a súhlasil s aplikáciou Obch. zák. na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné na Zmluvu aplikovať ust. zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/86 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka žalobkyne). Má za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy, čo je evidentné z prvotného náhľadu. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zák. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 O. z. (jeho znenie cituje). Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaný uzatvoril Zmluvu s ňou slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Cituje znenie § 53 ods.1 O. z. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle uvedeného ust. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok jej patrí od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Na tomto mieste si dovoľuje úctivo požiadať príslušný súd, aby spor nepovažoval za spotrebiteľský. Domnieva sa, že úmyslom zákonodarcu (zakotvením princípu ochrany spotrebiteľa) bolo dosiahnuť rovnosť strán konania a vyvážiť prirodzene nerovnovážne postavenie a nie VYVOLAŤ nerovnovážne postavenie strán sporu. Má za to, že v predmetnom konaní nie je vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu (Žalovanému), ktorý sa svojim konaním dopustil tr. činu, ktorým spôsobil jej škodu. Opačný postup (poskytnutie ochrany Žalovanému) by malo - podľa jej názoru - za následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti, porušenie princípov na ktorých je postavený a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky. V. ODVOLACÍ NÁVRH. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. I. až III. tohto odvolania si týmto dovoľuje úctivo požiadať, v súlade s § 389 ods.1 písm. b) v spojení s § 391 ods.1 vydať nasledovné: UZNESENIE I. Rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. eventuálne, v súlade s § 388 vydať nasledovný: ROZSUDOK I. Žalovaný je povinný zaplatiť jej 288 €. II. Žalovaný je povinný zaplatiť jej úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 288 € od 26.8.2003 do zaplatenia. III. Má nárok na náhradu trov konania 100 %. 4. Podľa § 386 písm. b) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 5. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade strana sporu, ktorej bola spôsobená ujma tým, že bolo rozhodnuté v jej neprospech. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, odmietol, podľa § 386 písm. b) CSP, odvolanie proti rozsudku vo výroku I. a čo sa týka výrokov II. a III. rozsudku zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok podľa § 388 zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 58 € istiny s úrokmi z omeškania vo výške 8 % od 26.8.2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 10 €, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v mesiaci, nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, sa žalobkyni nespôsobila žiadna ujma, lebo bolo rozhodnuté v jej prospech, preto muselo byť jej odvolanie proti uvedenému výroku odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. 8. Zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov je daný dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11. Súd neprihliadol na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné analogicky vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil. 12. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018. 13. So zreteľom na eurokonformný výklad právnych predpisov, z ktorých súd vychádzal je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok zmenený a žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. 14. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 16. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.