Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-175-2021.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/175/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcov: 1. O. I., D. C. J., R.K. V. Č.. X, 2. J. U., D. C. J., N. Č. Ľ. Č.. X, zastúpenej JUDr. Marošom Gondekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 6, proti žalovaným: 1. Z. J., D. C. J., Š. XXX/XX, zastúpeným: JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, 2. Kooperative poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 2.935,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.7.2021 č.k. 25C/81/2020-152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni v sume 99,30 eura a žalobcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia sa v konaní vo vzťahu k žalovaným domáhali zaplatenia jednotlivo súm 1.409,- eur a 1.526,- eur vzhľadom na to, že po vydaní platobného rozkazu došlo zo strany oboch žalovaných k úhrade dlžnej sumy, vzali žalobu späť a z tohto dôvodu súd konanie zastavil. O povinnosti k náhrade trov konania žalovaných súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže zastavenie konania procesne zavinili žalovaní vzhľadom na to, že uhradili dlžnú sumu až po podaní žaloby, teda žaloba bola podaná dôvodne, zaviazal ich k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalovaní.
4. Žalovaný v prvom rade žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v druhom rade. V odvolaní uviedol, že s rozhodnutím vo vzťahu k nemu sa nestotožňuje, nakoľko rozhodnutie nezohľadňuje otázku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Za nesprávny považuje názor súdu, podľa ktorého procesne zavinil zastavenie konania. On však nikdy neuznal nárok uplatňovaný žalobkyňou voči jej osobe, nikdy žalobkyniam neuhradil žalovanú sumu titulom bolestného a od počiatku tohto konania tvrdil, že on nie je pasívne vecne legitimovaný ako sporová strana tohto konania. Je toho názoru, že jedine žalovaný v druhom rade má pasívnu vecnú legitimáciu a žaloba voči nemu nie je od počiatku dôvodná. Žalobkyne od začiatku boli oprávnené požadovať náhradu škody len od žalovaného v druhom rade ako poisťovateľa a nie od neho, keďže povinnosť nahradiť spôsobenú škodu sa oznámením poistnej udalosti presunula na poisťovateľa. Preto zákonite uhradením žalovanej sumy žalovaným v druhom rade nemohol on procesne zaviniť zastavenie konania. Keďže poisťovni
oznámil poistnú udalosť, a teda výsostne na poisťovňu prešla povinnosť poistenia škodovú udalosť žalobkyniam uhrádzať. Keďže od počiatku nemal pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a z dôvodu podanej žaloby voči jeho osobe bol nútený sa aktívne v konaní procesne voči žalobe brániť, čím mu vznikli trovy konania, žiada, aby súd rozhodol o priznaní trov konania jemu voči žalobkyniam.
5. Žalovaná v druhom rade žiadala, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp., aby ho zmenil tak, že žalobkyňa v prvom rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,88%.
6. V odvolaní ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s priznaním povinnej náhrady trov konania vo vzťahu k žalobkyni v prvom rade. Žalobkyňa v prvom rade si uplatňovala sumu 1.409,- eur, pričom jej bola poukázaná suma 1.049,- eur v zmysle znaleckého posudku. S poukazom na zásadu úspechu bola žalobkyňa v prvom rade úspešná v rozsahu 1.049,- eur z celkovej istiny 1.409,- eur, t.j. žalobkyňa v prvom rade bola úspešná v rozsahu 74,44% a žalovaný v rozsahu 25,56%. Miera úspechu žalobkyne v prvom rade je tak 48,88%. 7. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania.
9. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalovaného v prvom rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že jedine žalovaná v druhom rade má pasívnu vecnú legitimáciu a on od počiatku nemal pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.
11. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 380/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalovaný v prvom rade porušením právnej povinnosti - nedodržaním pravidiel cestnej premávky - spôsobil kolíziu svojím motorovým vozidlom s motorovým vozidlom žalobkýň v dôsledku ktorého im spôsobil škodu.
16. Je teda nesporné, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v prvom rade vyplýva z hmotného práva, a to z citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný sa zodpovednosti nezbavil. Nesprávne sú úvahy žalovaného v prvom rade, že oznámením poistnej udalosti sa presunula povinnosť nahradiť spôsobenú škodu na žalovanú v druhom rade. Je tomu tak preto, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v druhom rade je daná nie oznámením jej poistnej udalosti žalovaným v prvom rade, ale citovaným ustanovením § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, na základe ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Uplatnenie
nároku voči poisťovateľovi však nezbavuje žalovaného v prvom rade ako škodcu zodpovednosti za spôsobenú škodu a tým zánik jeho pasívnej vecnej legitimácie.
17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Citované zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 upravuje zásadu úspechu v spore, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná časť žalobou uplatneného nároku. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade procesného zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.
20. V prejednávanej veci žalobkyne boli nepochybne plne procesne úspešné, čo do základu uplatneného nároku na náhradu škody. Samotná výška nimi uplatneného nároku závisela od úvahy súdu, ktorú nemohli nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné.
21. Ak teda žalobkyne vzali žalobu späť z dôvodu hoc i len čiastočného plnenia uplatneného nároku, ktorého výška závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, treba mať za to, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy konania v celom rozsahu.
22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako správne potvrdil.
23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobkyne, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).