Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/201/2013

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, Na X. XXX, XXX XX N., zast.: JUDr. Peter Harakály, advokát, Kováčska 28, 040 01 Košice proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 29.993,90 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Základ žalobcom uplatneného procesného nároku je d a n ý.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 29.993,90 EUR s príslušenstvom za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2013 a zároveň povinnosť vyplácať mu mesačnú úrazovú rentu v sume 1.235,30 EUR počnúc 01.08.2013 vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca s 5,5% ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 30.05.2010 v štáte Litva utrpel ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 309, EČV: W.-XXXAO ťažké ublíženie na zdraví. Žalobca v sídle materskej firmy SAN - DIL, s.r.o. Bratislava uzavrel dňa 10.08.2009 nájomnú pracovnú zmluvu pre výkon prác vedúceho pracovníka na stavbe u fínskeho zamestnávateľa SAN - DIL, s.r.o., Rautatienkatu 3, 261 00 Rauma, Fínsko. Predpokladaný termín ukončenia tejto pracovnej zmluvy bol stanovený na deň 17.05.2010 s tým, že po návrate do materskej firmy v Bratislave sa budú uzatvárať nové pracovné zmluvy. Žalobca po ukončení prác a vybavení potrebných formalít sa spolu so spolupracovníkmi vracal na územie Slovenska, pričom v štáte Litva dňa 30.05.2010 došlo k dopravnej nehode. Motorové vozidlo zn. Peugeot 309 viedol vodič Š. I., ktorý sa dostatočne nevenoval riadeniu, pričom spôsobil dopravnú nehodu. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca utrpel zranenia, pričom v nemocnici v Litve sa dňa 26.06.2010 podrobil operácii. V ďalšom priebehu pokračovala dlhodobá rehabilitácia s hospitalizáciou od 23.08.2010 do 08.09.2010 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 27.10.2010 do 20.12.2010. V dôsledku tohto poškodenia trpí permanentnými bolesťami v oblasti bedrových a kolenných kĺbov, má sťaženú chôdzu, musí používať ako oporu francúzsku barlu, napáda na ľavú dolnú končatinu, chôdzu má kolísavú a v dôsledku narušenej koordinácie pri chôdzi zakopáva, má tŕpnutie v oblasti stehna a vonkajšieho lýtka, trpí zvýšenou únavou a nevýkonnosťou organizmu. Úraz sa stal dňa 30.05.2010, za invalidného bol posudkovým lekárom uznaný odo dňa 30.05.2010 s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 70%. Výška priznaného invalidného dôchodku v roku 2010 bola 214,90 EUR. Denný vymeriavací základ podľa potvrdenia zamestnávateľa činí 55,6750 EUR. Žalobca si u žalovaného uplatnil stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, čo žalovaný odmietol s odôvodnením, že žalobca mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 17.05.2010 a v čase dopravnej nehody dňa 30.05.2010 nebol zamestnaný a tým mu nevznikol nárok na náhradu straty na zárobku. Žalobca ďalej

uviedol, že nájomné pracovné zmluvy deklarujú, že dňa 17.05.2010 sa iba predpokladalo ukončenie zmluvy, pričom pred návratom na Slovensko bolo vo Fínsku dohodnuté, že dňa 31.05.2010 sa dostaví do sídla materskej spoločnosti v Bratislave, kde sa budú podpisovať nové pracovné zmluvy. Základom pre zákonný postup určenia straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je u poškodenej osoby určenie poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom posúdení. Všeobecná prax Sociálnej poisťovne pri podávaní odborných posudkov s určením poklesu pracovnej schopnosti poškodenej osoby preukazuje, že pokles pracovnej schopnosti je v zásade vždy vyšší ako je určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre účely invalidného dôchodku. Je to dané tým, že toto posúdenie na rozdiel od všeobecného ochorenia nahradilo pôvodnú stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a vyjadruje mieru individuálneho vylúčenia z možnosti vykonávať svoju pôvodnú prácu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 04.12.2009 uzavrel s p. Š. I. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Peugeot 309, EČV: W.-XXXAO, pričom dňa 30.05.2010 došlo v Litve zavinením vodiča vozidla zn. Peugeot 309 k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bol žalobca zranený. Ust. § 447 ustanovuje, že právny základ, resp. podmienky vzniku práva na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite, ako i výška náhrady sa určí rovnako ako pri úrazovej rente. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) určuje niekoľko znakov nároku na úrazovú rentu, ktoré sa rozdeľujú na personálne a vecné. Subjektívne právo na náhradu vzniká poškodenému s viac ako 40% poklesom schopnosti vykonávať doterajšiu prácu zamestnanca alebo činnosť osoby v § 17 ods. 2 ZSP vzniknutým v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Subjekt - poškodený musí byť určený podľa ustanovení o úrazovej rente. Z toho vyplýva, že jedine zamestnanci zamestnávateľa podľa § 16 ZSP a osoby uvedené v § 17 ods. 2 ZSP sú schopní stať sa poškodenými pre prípad vzniku náhrady. Vzhľadom na uvedené fyzická osoba, ktorá v čase úrazu nebola zamestnancom podľa § 16 ZSP alebo osobou vykonávajúcou činnosť podľa § 17 ods. 2 ZSP nemá právo na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Žalobca mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 17.05.2010. V čase dopravnej nehody dňa 30.05.2010 nebol žalobca zamestnaný a tým mu nevznikol nárok na náhradu straty na zárobku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s potvrdením o strate na zárobku počas PN, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.06.2011, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 13.08.2012, lekárskou správou zo dňa 30.05.2011, odborným posudkom o invalidite zo dňa 30.05.2011, potvrdením spoločnosti SAN - DIL, s.r.o. zo dňa 03.01.2012, listami žalobcu zo dňa 05.09.2012, 30.11.2012, 19.07.2013, listom žalovaného zo dňa 16.11.2012 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Podľa potvrdenia spoločnosti SAN - DIL, s.r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 435 791 žalobca utrpel dňa 30.05.2010 úraz, pričom denný vymeriavací základ za rok 2009 na účely náhrady za stratu na zárobku predstavoval 55,6750 EUR/deň.

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.06.2011 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 218,80 EUR mesačne, nakoľko pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavoval u žalobcu 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zmysle lekárskej správy posudkového lekára bol žalobca uznaný invalidným odo dňa 30.05.2010.

7. Spoločnosť SAN - DIL, s.r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava potvrdila, že žalobca bol pracovníkom spoločnosti od 10.08.2009 do 17.05.2010 a pravidelne mu bola pracovná zmluva predlžovaná podľa vývoja kontraktu s hlavným kontraktorom. So žalobcom bolo dohodnuté, že znovu nastúpi do pracovného pomeru od 31.05.2010, avšak na miesto výkonu práce a podpisu zmluvy sa nedostavil.

8. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu poukázal na rozhodovaciu prax súdov v SR, ktorá priznáva takýto nárok poškodeným v prípade ich invalidity a skutočnosti, že hoc neboli v čase vzniku poškodenia zamestnaní, preukázateľne smerovali k zamestnaneckému pomeru, čo bol aj žalobcov prípad. Konkrétne poukázal na rozhodnutia uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí R 29/2004, ďalej rozhodnutie NS SR 2Cdo/32/2002 a NS ČR 25Cdo/857/2003.

9. Poverená zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že žalobca v čase vzniku škody 30.05.2010 nebol zamestnaný, keďže jeho pracovný pomer skončil 17.05.2010, pričom v zmysle posúdenia tohto nároku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení je podmienkou vzniku nároku na úrazovú rentu zamestnanecký pomer v čase vzniku škody.

10. Žalobca následne prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 22.03.2018 uviedol, že základným ustanovením pre dôvodnosť nároku na náhradu za stratu na zárobku je ust. § 445 OZ, ktoré je definičným ustanovením vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu za stratu na zárobku a ustanovenia § 446 a 447 majú len povahu zákonných ustanovení určujúcich spôsob určenia výšky tejto náhrady podľa toho, či ide o stratu za obdobie počas práceneschopnosti alebo po skončení práceneschopnosti. Ust. § 445 nikde vo svojom obsahu neuvádza podmienku, že poškodený musel byť pre vznik nároku bezpodmienečne v zamestnaneckom pomere v čase vzniku škody na zdraví. Zmyslom náhrady za stratu na zárobku je nahradiť poškodenému majetkové hodnoty, o ktoré prišiel v dôsledku škody na zdraví tým, že nedosahuje zárobok vo výške, ako by tomu bolo nebyť vzniku škody na zdraví. Právna teória aj rozhodovacia prax zastáva názor, že pojem straty na zárobku je širší ako len strata na mzde alebo na inom príjme z pracovnoprávneho vzťahu. Občiansky zákonník v ust. § 445 neviaže poskytnutie náhrady za stratu na zárobku na existenciu pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu v čase, keď došlo k poškodeniu zdravia. Ust. § 445 OZ, ktoré definuje nárok na náhradu za stratu na zárobku ako takú, ostalo nezmenené aj po 01.08.2004, kedy došlo len k zmene znenia ust. § 446 a § 447 upravujúcich len spôsob určenia výšky tohto nároku. Zmyslom zavedenia nového znenia ust. § 447 OZ, ktorý v znení po 01.08.2004 odkazuje na sumu úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, je len zosúladenie určenia výpočtu výšky náhrady za stratu na zárobku pri pracovných úrazoch a pri iných poškodeniach zdravia, pri ktorých vzniká nárok na náhradu za stratu na zárobku. Ust. § 447 odkazuje len na ustanovenie § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. nazvané „určenie sumy úrazovej renty“ a maximálne na podmienku viac ako 40% poklesu pracovnej schopnosti uvedenú v ust. § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá je podmienkou samotného určenia sumy úrazovej renty. Ust. § 447 teda neodkazuje na § 16, príp. § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré upravujú osobný rozsah úrazového poistenia a nie sumu úrazovej renty, na ktorú predmetné ustanovenie výslovne odkazuje. Je nespochybniteľné, že aj v prípade, kedy poškodený nebol práve v čase vzniku poškodenia zdravia zamestnaný, môže dôjsť k strate na zárobku, keďže práve v čase vzniku škody na zdraví môže byť prechodne nezamestnaný, môže byť vo veku, kedy sa len pripravuje na budúce povolanie, prípadne už má dojednaný v blízkej budúcnosti nástup do zamestnania, resp. dosahuje zárobok iným spôsobom, ako výkonom činnosti zamestnanca. Vo všetkých prípadoch poškodenému vzniká, resp. v budúcnosti vznikne majetková ujma spočívajúca v tom, že poškodený nebude z výkonu pracovnej činnosti v dôsledku poškodenia zdravia nadobúdať do svojej majetkovej sféry majetkové hodnoty, ktoré by inak nebyť poškodenia zdravia nadobudol. V konaní nie je sporné, že žalobca skončil dňa 17.05.2010 pracovný pomer na dobu určitú, avšak hneď 31.10.2010 mal nastúpiť opätovne do pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom. K tomu nedošlo len z dôvodu, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 30.05.2010 utrpel škodu na zdraví. Vzhľadom na to žalobca považoval za nesporné, že mu vznikla v dôsledku škody na zdraví majetková ujma spočívajúca v strate na zárobku, ktorú je nutné v zmysle zásady plnej náhrady škody nahradiť.

11. Podľa čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody prijatého dňa 04.05.1971 v Haagu (vyhláška č. 130/1976 Zb.), rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

12. Podľa čl. 4 písm. a) Dohovoru, Pokiaľ nevyplýva z článku 5 niečo iné, sú ustanovené tieto výnimky z ustanovení článku 3: Ak sa na nehode zúčastňuje iba jedno vozidlo, ktoré je registrované v inom štáte, než v ktorom došlo k nehode, sú rozhodné vnútorné predpisy štátu registrácie na určenie zodpovednosti

- vo vzťahu k vodičovi, vlastníkovi alebo inej osobe majúcej právo k vozidlu bez ohľadu na ich bydlisko,

- vo vzťahu k postihnutej osobe, ktorou je cestujúci, ktorého bydlisko je v inom štáte, než v ktorom došlo k nehode,

- vo vzťahu k postihnutej osobe nachádzajúcej sa mimo vozidla v mieste nehody, ak má bydlisko v štáte registrácie. V prípade, že sú postihnuté dve osoby alebo viac osôb, určí sa rozhodné právo pre každú z nich oddelene.

13. Podľa § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

14. Podľa § 214 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

15. Podľa 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

16. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

17. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

24. O uplatnenom práve, t.j. o veci samej súd rozhoduje spravidla formou rozsudku. Rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci, avšak ak je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr len o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmny rozsudok). Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).

25. K dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu, došlo na území Litvy. Súd na základe uvedeného určil rozhodné právo podľa ustanovení Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody prijatého dňa 04.05.1971 v Haagu. Keďže v konaní nebolo uvádzané, že by sa nehody zúčastnilo viac vozidiel, súd v zmysle článku 4 Dohovoru aplikoval na prejednávanú vec príslušné právne predpisy Slovenskej republiky, nakoľko vozidlo Peugeot 309, prevádzkou ktorého došlo k dopravnej nehode, bolo registrované na území Slovenskej republiky.

26. Súd má za preukázané, že dňa 30.05.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel ujmu na zdraví, v dôsledku čoho bol uznaný invalidným (odo dňa 30.05.2010) z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla Peugeot 309, EČV: W.-XXXAO, ku ktorému bolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. V konaní bola sporná otázka právneho posúdenia nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku, nakoľko ku dňu poškodenia zdravia nemal platne uzavretú pracovnú zmluvu.

27. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov dospel tunajší súd k záveru, že k odškodneniu na strate na zárobku v zmysle ust. § 445 a nasl. Občianskeho zákonníka môže dôjsť i vtedy, keď poškodený v dobe úrazu síce nepracoval, avšak preukázateľne mal do zamestnania nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo (R 10/1991). Aj v takomto prípade dochádza k strate na zárobku, ktorá je dôsledkom poškodenia zdravia, a to odo dňa, kedy by poškodený, v prípade že by k úrazu nedošlo, do zamestnania nastúpil. Žiadne zákonné ustanovenie neviaže poskytovanie náhrady za stratu na zárobku z dôvodu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví na trvanie zárobkovej činnosti poškodeného, t.j. pracovného či iného obdobného pomeru, v čase úrazu. Zákonodarca práve naopak vychádza z možnosti poskytnutia takejto náhrady aj po dobu zárobkovej činnosti v okamihu úrazu len predpokladanej a ktorej výkon by neskôr začal, ak by nedošlo k úrazu a poškodeniu zdravia z neho vyplývajúceho. Skutočnosť, že žalobca v rozhodnom čase mal skončený predchádzajúci pracovný pomer a preukázateľne chcel uzavrieť nový, nevylučuje jeho právo na náhradu straty na zárobku. Dôkazné bremeno, či mal žalobca skutočne uzavrieť pracovný pomer v dohľadnej dobe, zaťažovalo žalobcu. Spoločnosť SAN - DIL, s. r. o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava potvrdila, že žalobca bol ich pracovníkom od 10.08.2009 do 17.05.2010 a pracovná zmluva mu bola pravidelne predlžovaná podľa vývoja kontraktu s hlavným kontraktorom. So žalobcom bolo dohodnuté, že znova nastúpi do pracovného pomeru od 31.05.2010, avšak na miesto výkonu práce a podpisu zmluvy sa nedostavil. Vzhľadom na uvedené súd považuje za dostatočne preukázané, že žalobca smeroval k uzavretiu pracovného pomeru so zamestnávateľom SAN - DIL, s. r. o., ku ktorému malo dôjsť v deň nasledujúci po dopravnej nehode. Žalovaný v tomto smere skutkové tvrdenia žalobcu ani ním predložené listinné dôkazy nerozporoval. Pokiaľ protistrana vyslovene nepoprie skutkové tvrdenia strany, považujú sa za nesporné. Žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal len to, že vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia nemohol žalobcovi vzniknúť nárok uplatňovaný v tomto konaní, nakoľko v čase poškodenia zdravia nebol zamestnaný. Súd sa s argumentáciou žalovaného v naznačenom smere nestotožnil, pričom možno súhlasiť so žalobcom, že ustanovenie § 445 Občianskeho zákonníka neviaže vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku na existujúci pracovný pomer, pričom ust. § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka upravuje len spôsob

určenia výšky požadovanej náhrady. Súd rovnako považuje za nesporné, že vozidlo, prevádzkou ktorého došlo k vzniku škodovej udalosti, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, pričom povinnosť poistiteľa poskytnúť poškodenému všetky uplatnené a preukázané nároky na náhradu vyplýva priamo z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.

28. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku je daný, pričom o samotnej výške nároku bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.