Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, 3/ W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., W. XXXX/X, o zaplatenie 6.486,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. 5C/53/2014-112 zo dňa 31. mája 2017 - III. a IV. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (III. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (IV. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 7,93 Eur spolu s úrokmi vo výške 7,49 % ročne zo sumy 1.431,28 Eur od 01.10.2013 do zaplatenia zastavil, II. výrokom uložil žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.817,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.817,- Eur od 01.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, IV. výrokom priznal žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,14 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 494, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 161 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., s poukazom na procesné ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako stavebný sporiteľ - dlžník, žalovaný 2/ ako spoludlžník a žalovaný 3/ ako ručiteľ uzatvorili dňa 27.7.2006 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom, ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 200.000,- Sk (6.638,79 Eur) na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a všeobecných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol podľa zmluvy povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur). Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola 7,49 % ku dňu uzatvorenia zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 1.249,- Sk (41,46 Eur), uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.750,- Sk (58,09 Eur). Listom zo dňa 6.8.2013 žalobca oznámil žalovaným, že nakoľko neuhradili zročné splátky ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami, preto v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.7.2006 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžnú sumu, ktorá k 6.8.2013 predstavovala 6.398,56 Eur, mali žalovaní uhradiť do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru žalovaným bol poskytnutý úver v celkovej výške 6.506,01 Eur dvoma výplatami medziúveru (dňa 9.8.2006 vo výške 5.311,03 Eur a dňa 20.10.2006 vo výške 1.194,98 Eur). Žalovaní uhradili sumu v celkovej výške 2.045,57 Eur. Podľa výpisu z účtu staveného sporenia bola celková nasporená suma vo výške 1.643,44 Eur.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že hoci bola Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.7.2006 uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý žalobca a žalovaní založili Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 27.7.2006 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú žalobca ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu majú tak žalovaní postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V konkrétnom prípade je to aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúca hmotnoprávnu otázku odstúpenia od zmluvy.

5. Ďalej okresný súd uzavrel, že žalobca v rozpore s výslovnou právnou úpravou v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval pri odstúpení od zmluvy ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, namiesto ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich odstúpenie od zmluvy. Pričom mal možnosť odstúpenia od zmluvy dohodnutú v článku VII. zmluvy, keď podľa bodu 5 uvedeného článku odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Podľa názoru okresného súdu tieto ustanovenia sú v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, nakoľko kladú spotrebiteľa do výrazne nevýhodnejšieho postavenia oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorej sa odstúpením od zmluvy táto zrušuje od počiatku a účastníci zmluvy sú povinní vrátiť druhému len to, čo podľa nej dostali. Z tohto dôvodu nemožno prihliadnuť na ustanovenie článku VII. bod 5 zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, a ktoré spôsobujú výrazne nerovnomerné postavenie účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od zmluvy zachováva právo veriteľa na úrok, poplatky, iné príslušenstvo a iné sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane sankcií a príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Žalobca využil právo dohodnuté v zmluve, odstúpiť od úverovej zmluvy pre neplnenie zmluvných záväzkov zo strany žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalobca platne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 6.8.2013. Zásielka doručovaná žalovanému 1/ a 2/ sa vrátila žalobcovi dňa 3.9.2013 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote, pričom podľa článku VII. bod 7 zmluvy v prípade vrátenia zásielky sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo žalovanému 3/ doručené dňa 13.8.2013. V súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri povinnej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, pokiaľ nie je účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa žalobca rozhodol pre využitie inštitútu odstúpenia od zmluvy, prislúchalo mu právo dohodnúť so žalovaným ako druhou stranou dôsledky odstúpenia od zmluvy inak. Z dôvodu, že tak neučinil, nesie hmotnoprávne dôsledky (nastúpenie účinkov zrušenia zmluvy od počiatku t. j. ex tunc a vzniku práv a povinností z porušenia práv a zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie). Uzatvorená úverová zmluva tak bola odstúpením zo strany žalobcu zrušená od počiatku a preto žalovaní sú povinní vydať

žalobcovi bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostali. Žalobca účinne odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 3.9.2013, t. j. v deň, keď sa žalobcovi vrátila zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy adresované žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru bolo preukázané, že žalovaní vyčerpali celkovo 6.506,01 Eur výplatami medziúveru a žalobcovi uhradili celkovo 3.689,01 Eur (vkladmi na účet medziúveru vo výške 2.045,57 Eur spolu s vkladmi na účet sporenia vo výške 1.643,44 Eur). Keďže žalovaní na základe zaniknutej zmluvy získali majetkový prospech, sú povinní ho vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, v danom prípade vo výške 2.817,- Eur ako rozdiel medzi sumou čerpanou a sumou už vrátenou (6.506,01 Eur - 3.689,01 Eur), vychádzajúc z premisy, že každý z účastníkov zrušenej zmluvy je podľa zákona povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

6. Záverom prvoinštančný súd uzavrel, žalovaní mali dlh zaplatiť v lehote na plnenie do 10.9.2013. Tým, že peňažné prostriedky žalobcovi nevrátili, dostali sa dňa 11.9.2013 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % (8 + 0,50 %) ročne z priznanej sumy istiny 2.817,- Eur od 11.09.2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu bola 0,50 %. Žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania až odo dňa 1.10.2013, iba vo výške 5 % ročne, preto mu ich okresný súd, v sporovom konaní viazaný návrhom žalobcu, priznal až od tohto požadovaného dátumu a v požadovanej nižšej sadzbe.

7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 tak, že prevažne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,14 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.486,- Eur s príslušenstvom. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (suma 7,93 Eur spolu s príslušenstvom), okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaní zavinili zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaných, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovaným trovy konania. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 43,43 % a hrubý úspech žalovaných 1/ až 3/ v rozsahu 56,57 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.478,07 Eur s príslušenstvom a okresný súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 2.817,- Eur s príslušenstvom, pričom žalovaným možno priznať úspech v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 7,93 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalovaných 1/ až 3/ v rozsahu 13,14 %.

8. Proti tomuto rozsudku, výlučne len v zamietajúcej časti (III. výrok) a v časti o náhrade trov konania (IV. výrok), podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a uložil žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 3.661,07 Eur, úrok za úver 7,49 % zo sumy 4.995,34 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.609,62 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že zmluva o úvere je podľa kogentného § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútny obchod. Ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka. Vylúčenie ustanovení Obchodného zákonníka je podľa žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko právna úprava zmluvy o úvere vychádza výlučne z Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je priamo upravené v Obchodnom zákonníku, nie je predmetom žiadnych zmluvných dojednaní ani prejavom svojvôle žalobcu. Žalobca uplatnil zákonom mu priznané právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka a dostal sa do situácie, že nemá nárok na to, aby mu poskytnuté peňažné prostriedky boli vrátené a žalovaní porušením právnej povinnosti nadobudli neprimerane zvýhodnené postavenie. Poukázal na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, k porušenie ktorého by dochádzalo ak, by sa mali prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na právnu úpravu odstúpenia od zmluvy. Na podporu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/412/2015. V súvislosti s tvrdením okresného súdu týkajúceho sa čl. VII bod 5 zmluvy o úvere poukázal na rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/179/2016.

9. Žalovaní odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom konania na súdu prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 6.486,- Eur, úroku z úveru 7,49 % ročne zo sumy 6.426,62 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania zo sumy 6.426,62 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

13. Okresný súd I. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 7,93 Eur spolu s úrokmi vo výške 7,49 % ročne zo sumy 1.431,28 Eur od 01.10.2013 do zaplatenia zastavil a II. výrokom uložil žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.817,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.817,- Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, pričom uvedené výroky neboli napadnuté odvolaním, a preto sú právoplatné.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti istiny 3.661,07 Eur, úroku 7,49 % ročne zo sumy 4.995,34 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.609,62 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

16. Odvolací súd sa vzhľadom na odvolaciu argumentáciu sústredil už len na vyriešenie nasledovných otázok nastolených odvolateľom:

17. Predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a sporný vzťah treba posudzovať aj vo svetle cieľov smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či sa zmluva o úvere ako zmluvný typ bude spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah, i v prípade, ak je subjektom právneho vzťahu spotrebiteľ, tu súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený úverovou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, 3/ ako spotrebiteľský, keďže táto zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008).

18. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

19. I ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zmluvný vzťah strán bol uzavretý so žalobcom a na druhej strane vystupovali žalovaní ako fyzické osoby. Na strane dodávateľa tu vystupoval žalobca zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým osobám (porovnaj výpis z obchodného registra na internete) a žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, teda ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov.

20. Úprava spotrebiteľskej zmluvy potom tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (v čase uzavretia zmluvy zákon č. 634/1992 Zb.) Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie stupňa reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca sa domáhal svojho nároku voči žalovaným, ktorý sú spotrebiteľmi.

21. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase uzavretia zmluvy medzi stranami, zmluva o úvere pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka spadala, hoci je uzavretá

podľa Obchodného zákonníka ale jej charakteristickým znakom je, že je uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

22. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený zmluvou zo dňa 27.7.2006 je nevyhnutné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákonov o ochrane spotrebiteľa (v čase uzavretia zmluvy zákon č. 634/1992 Zb.). a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na doposiaľ uvedené, vychádzajúc zo zásady prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy, ktorou v danom prípade je zákon č. 634/1992 Zb. ako i § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy, ktorá by bola na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy obchodnoprávnej. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

24. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený už Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy (dňa 27.7.2006) zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadá. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich réžiu spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom aj nepomenovaná zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou ak vykazuje znaky určené smernicou.

25. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie dopadá aj na právny strán a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc § 48 ods. 2 a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už

27. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v zmysle článku VI a VII z dôvodu porušenia povinností žalovaných, ktorí sa dostali do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Žalobca požadoval od žalovaných okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a dlžnú sumu

ku dňu 6.8.2013 vyčíslil vo výške 6.398,56 Eur. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovaným t.j. 3.9.2013. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 6.506,01 Eur pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve spolu sumu 3.689,01 Eur (2.045,57 Eur + 1.643,44 Eur). Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 2.817,- Eur, preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu poukazuje odvolací súd na znenie dohodnutej klauzuly o odstúpení (článok VII zmluvy o úvere zo dňa 27.7.2006), ktorá predpokladá účinky odstúpenia od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení (ex tunc) a zachovanie zmluvných nárokov veriteľa aj po odstúpení od zmluvy.

29. Podľa § 48 ods. 2Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré zachovávajú právo naplnenie príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúcie súkromného práva ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu uzavretia. Preto práva a povinnosti zo zmlúv ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kontexte sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

30. Ustanovenia Obchodného zákonníka a odstúpenie od zmluvy nemožno, ako to bolo už skôr konštatované aplikovať na zmluvu o úvere uzavretú síce podľa ustanovení § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23 zákona č. 634/1992Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia od zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, zmluvne dohodnutý úrok z omeškania.

31. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v časti istiny 3.661,07 Eur, úroku 7,49 % ročne zo sumy 4.995,34 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.609,62 Eur od 1.10.2013 do zaplatenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

33. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

35. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

36. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .