Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Poštová banka Slovensko, a.s., so sídlom Dvořákovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej Q. C., H.. XX.X.XXXX, C. S., N. X, o zaplatenie 1.951,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/38/2016-60 zo dňa 27.1.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.951,78 Eur, úrokov vo výške 1.126,01 Eur, úrokov z omeškania vo výške 17,49 Eur, úrokov vo výške 24,5% ročne zo sumy 1.951,78 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.951,78 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

I. „Súd zastavuje konanie v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 17,49 Eur a v časti úrokov 24,5% ročne zo sumy 1.951,78 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 905,94 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc mesiacom marec 2017, pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 24.7.2012 uzavretá formulárová zmluva o úvere a to tým spôsobom, že najprv žalovaná dňa 20.7.2012 vyplnila údaje ohľadom časti 1 (označenie strán, príjem, zamestnanie, rodinný stav vrátane korešpondenčnej

adresy dlžníka) a časti 2 zmluvy, ktorá obsahuje žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 2.000,- Eur na 6 rokov so základným spôsobom poistenia. Žalobca až dňa 24.7.2017 vyplnil samotnú zmluvu obsiahnutú v časti 3 formulára a to uvedením čísla zmluvy, výšky úveru v sume 2.000,-Eur, počtu mesačných splátok vo výške 72, dňa ich splatnosti, t.j. 13. deň v mesiaci, dátumu prvej splátky dňa 13.8.2012 a konečnej splatnosti úveru dňa 13.7.2018. Taktiež žalobca v časti 3 uviedol aj výšku mesačnej splátky v sume 56,29 Eur, celkovú výšku nákladov v sume 1.886,23 Eur, úrokovú sadzbu vo výške 24,5% ročne, RPMN 29,09% a priemernú RPMN vo výške 19,59%. Súd zároveň skonštatoval, že v zmluve ani v obchodných podmienkach pre úver a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Možnosť predčasného zosplatnenia úveru bola dohodnutá v bode 6.2. obchodných podmienok pre úver, v zmysle ktorého, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej resp. čiastočnej výške je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Dňa 4.9.2014 žalobca oznámil žalovanej, že ku dňu 4.9.2014 sa pohľadávka žalobcu z predmetného úveru stala predčasne splatnou, pričom túto pohľadávku vyčíslil na sumu 2.441,59 Eur a žalovanú vyzval na jej úhradu do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná uhradila žalobcovi titulom splátok úveru celkovo do rozhodnutia vo veci samej celkovo sumu 1.094,06 Eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda v čase účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona musí mať zmluva o úvere písomnú formu, pričom obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona, teda ak v predmetnej úverovej zmluve absentuje uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli použité pri výpočte ročnej percentuálnej miere nákladov je nevyhnutné poskytnutý úver kvalifikovať ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie však zároveň konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo ani k písomnej dohode zmluvných strán o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda nedošlo k písomnej dohode o náležitostiach vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 písm. f), i), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedený záver vyplýval z vykonaného dokazovania, keďže ním bolo preukázané, že formulár zmluvy vypísala najprv žalovaná a to len v časti výšku úveru a doby splácania a následne bola uvedená žiadosť predložená žalobcovi, ktorý ju síce prijal ale do zmluvy vypísal aj ďalšie vyššie uvedené náležitosti zmluvy, pričom uvedené konanie žalobcu je nevyhnutné posúdiť ako nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka však žalovaná musela následne písomne akceptovať. Keďže však žalovaná uvedenú zmenu zmluvy písomne neakceptovala, súd mal za to, že nedošlo k písomnej dohode uvedených náležitosti, a teda poskytnutý úver bolo nevyhnutné kvalifikovať ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur, pričom žalovaná mu uhradila sumu 1.094,06 Eur a preto jej dlh voči žalobcovi predstavoval v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sumu 905,94 Eur.

5. Zároveň súd mal za preukázané, že žalobca mal z uvedenej sumy nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, a to o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, avšak vychádzajúc z dispozičnej zásady súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia.

6. Čo sa týka náhrady trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.2 CSP, a to tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu nepriznal, keďže žalovanej preukázateľne žiadne trovy konanie nevznikli a žalobca bol neúspešný vo väčšej časti uplatneného nárok.

7. Aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, §9 ods. 1, 2, §11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods.3, §43a ods. 1, § 43c ods.1, § 44 ods.1,2, §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a §3, §10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku vo výroku III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že na vydanie rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, taktiež, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutkových zistení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené. Taktiež poukázal na to, že v bode 7 napadnutého rozhodnutia súd konštatoval, že v zmluve ani vo VOP a ani v Obchodných podmienkach pre úver nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, v bode 24 súd uviedol, že v danom prípade nedošlo k písomnej dohode strán ani ohľadom ďalších povinných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 písm. f, i), j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalobca poukázal na bod 2.2. Obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere na predtlačenom formulári banky, pričom vyplní prvú a druhú časť formulára, následne banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku splácania úveru, považuje sa to za akceptáciu návrhu klienta. Banka uvedené skutočnosti klientovi oznámi, ktorý má následne 5 pracovných dní na oznámenie odmietnutia upravených údajov, ak klient neodmietne upravené údaje alebo banka schváli návrh bez úpravy, odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi. Úpravy návrhu vykonané s vyššie uvedeným ustanovením sa nepovažujú na zmenu návrhu. Taktiež uviedol, že v zmysle zmluvy o úvere sa právne vzťahy v nej neupravené riadia VOP, OP pre úver- dostupná pôžička, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z., pričom klient svojim podpisom potvrdil, že bol s nimi oboznámení a zároveň s nimi súhlasíl. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplnila po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy a po tom, čo tieto skutočnosti banka telefonicky alebo písomne oznámila klientovi, pričom tento upravený návrh v lehote 5 dní neodmietol, sa jedná o akceptáciu úverových podmienok banky žalovaným. Žalobca má taktiež za to, že z dôvodu, že žalovaný úver čerpal, akceptoval predmetný úver za podmienok stanovených bankou. Uviedol, že ak zákon alebo dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie návrhu vykonané, môže byť návrh prijatý v akejkoľvek právnej forme. Keďže žalovaný úver čerpal a taktiež aj čiastočne úver splácal, prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uznal, pričom v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného s uzavretím zmluvy za podmienok stanovených zmluvou o úvere. Záverom žalobca vyslovil názor, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a v plnom rozsahu súhlasí s vyjadrením súdu prvej inštancie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku III., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.):

12. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 38/2016 zo dňa 27.1.2017. Len na zdôvodnenie správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd správne kvalifikoval zmluvu o úvere ako zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 24.7.2012. Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, ak splní podmienky stanovené bankou a to do výšky upravenej v zmluve o úvere, pričom poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vznikol žalovanému záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver- dostupná pôžička, dostupná pôžička- šikovná rezerva. Podľa bodu 2 predmetnej zmluvy sa právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver- dostupná pôžička, dostupná pôžička- šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z.. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva napĺňa znaky spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže na základe nej žalobca ako dodávateľ dočasne poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru. Keďže sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle uvedeného zákona, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy platný a účinný, predmetná zmluva o úvere musela byť uzavretá písomne v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň musela obsahovať okrem náležitosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka aj náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom systematickým výkladom je nevyhnutné požadovať, aby dohoda zmluvných strán o náležitostiach upravených v ustanovení § 9 ods. 2 uvedeného zákona bola v písomnej forme. V prípade absencie dohody zmluvných strán týkajúcich sa náležitosti v § 9 ods. 2 predmetného zákona, má poskytnutý úver charakter bezúročnosti a bezpoplatkovosti. K uvedeným záverom dospel aj súd prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby medzi stranami sporu došlo k písomnej dohode o vyššie uvedených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže postup uzatvárania zmluvy upravený v Občianskom zákonníku nebol zo strany zmluvných strán dodržaný. Zo strany žalovaného nedošlo k písomnému potvrdeniu náležitosti týkajúcich sa výšky mesačnej splátky, počtu splátok, celkovej výšky nákladov, termíne splatnosti jednotlivých splátok ako aj dátumu prvej splátky a konečnej splatnosti úveru.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázaný spôsob uzavretia zmluvy o úvere. Uvedený spôsob vyplýval jednak z bodu 2.2. Obchodných podmienok ako aj z výsluchu žalovanej a taktiež uvedený spôsob nerozporoval ani samotný žalobca. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd má za preukázané, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo tak, že žalovaná v pobočke Poštovej banky, a.s. vypísala žiadosť o poskytnutie úvere, teda prvú a druhú časť formulára zmluvy o úvere, pričom uvedená žiadosť bola doručená žalobcovi, ktorý následne doplnil údaje v časti 3, kde sú uvedené údaje o RPMN, výške úveru, výške mesačnej splátky ako aj počte splátok, celkovej výške nákladov, dátume konečnej splatnosti úveru, dátume prvej platby, výške úrokovej sadzby a splatnosti jednotlivých splátok. Následne uvedený formulár doručil žalovanej a keďže žalovaná v lehote 5 dní žalobcu nekontaktovala, poskytol jej úver vo výške 2.000,- Eur na účet uvedený v zmluve. Odvolací súd poukazuje na spôsob uzatvárania zmlúv upravený v Občianskom zákonníku, v zmysle ktorého predpokladom vzniku zmluvy je včasné prijatie návrhu (oferty) v celom jeho rozsahu osobou, ktorej bol návrh určený. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje ofertu v jeho nezmernej podobe, čím prejaví súhlas s uzavretím zmluvy. Forma včasného vyhlásenia nie je prepísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. V prípade, ak dôjde k zmenám v pôvodom návrhu, je nevyhnutné takýto prejav považovať za odmietnutie oferty a za nový návrh zmluvy, s ktorým je nevyhnutné opätovne vysloviť súhlas.

14. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v uvedenom prípade nedošlo k písomnému dojednaniu náležitosti uvedených v časti 3 zmluvy o úvere, keďže doplnením časti 3 vo formulári zmluvy o úvere došlo v zmysle Občianskeho zákonníka k novému návrhu zmluvy, ktoré žalovaná už v písomnej forme, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch neprijala, a teda absentuje písomná forma dohody o náležitostiach uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná nový návrh písomne nepotvrdila, odvolací súd posúdil nedostatok písomnej formy týkajúcej sa vyššie uvedených náležitosti ako ich absenciu, a

teda zmluvu o úvere kvalifikoval ako bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Odvolací súd záverom poukazuje, že žalobca síce v úvode svojho odvolania označil ako odvolacie dôvody takmer všetky odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 s výnimkou písm. c), kedy v spore rozhodoval vylúčený sudca, avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že napáda len nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Čo sa však týka samotného nedostatočného odôvodnenia, žalobca v odvolaní nešpecifikoval v čom spočíva podľa jeho názoru nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo považuje za nejasné, nezrozumiteľné, prípadne s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a taktiež aj ako ich právne posúdil. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie a na ich doplnenie uviedol vyššie uvedené argumenty.

16. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu stupňa v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).